Pravidlá slušného rozchodu

Keď sa tridsaťdvaročná Alžbeta dozvedela, že ju chce manžel opustiť pre inú ženu, tak sa takmer nervovo zrútila. Bolo to len mesiac po svadbe, na ktorú sa pripravovali celé mesiace. Predtým spolu žili deväť rokov, mala pocit, že ho pozná lepšie ako seba. A zrazu taký šok!

Jej muž odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že jeho láska k milenke je prisilná, aby sa jej dokázal vzdať. Myslel si, že sobáš jeho dilemu vyrieši, ale nestalo sa tak.

Alžbeta si v prvom momente nevedela predstaviť, ako má situáciu riešiť. Čo má povedať rodičom a priateľom, ktorí jej a manželovi ešte prednedávnom priali veľa šťastia na svadobnom obrade?

S podobnou krízou sa ešte nestretla, doteraz mala svoj život pevne pod kontrolou. Všetko mala do detailov presne naplánované – štúdium na vysokej škole, rozbeh kariéry, svadbu, po ktorej si plánovala vysnenú materskú dovolenku. Aby svoje sny uskutočnila, poctivo sa snažila. Starala sa o milovaného muža, detailne plánovala ich spoločný život, pracovala.

„A pritom stratila samu seba,“ dodáva etikoterapeutka Beáta Hlohovská, ktorá tento prípad riešila vo svojej ambulancii. Pri toľkom snažení sa z Alžbetinho života postupne vytratila všetka radosť a spontánnosť. Podľa Beáty Hlohovskej bolo len logické, že jej manžel hľadal tieto hodnoty u inej ženy.

Začať treba od seba

Bohužiaľ, prípadov, keď sa jeden z partnerov rozhodne odísť zo vzťahu a ten druhý sa cíti zaskočený, je veľa. Ten, kto odchádza, možno aj vysiela nepriame signály, že čosi nie je v poriadku, ale druhá strana ich nemusí správne chápať.

Aj Alžbetin manžel sa jej snažil dať nepriamo najavo svoju nespokojnosť, ale ona jeho pocitom nevenovala dostatočnú pozornosť. Uvedomenie si vlastného podielu zodpovednosti bolo to prvé, s čím sa musela pri terapii vyrovnať.

„Kým človek nie je schopný uskutočniť tento krok, nedokáže sa z rozchodu uzdraviť,“ tvrdí Beáta Hlohovská. To však neznamená, že by bolo dobré podľahnúť pocitom viny. To by mohlo viesť k veľkej sebadeštrukcii. Skôr ide o to pochopiť, prečo sa partner rozhodol zo vzťahu odísť, pozrieť sa na situáciu z jeho uhla pohľadu a mať pritom súcit nielen s ním, ale aj so sebou.

Obviňovať nekriticky len jednu stranu nemá význam. „Na každom rozchode sa vždy podieľajú dvaja ľudia, nikdy to nie je vec len jedného z nich,“ vysvetľuje Hlohovská a dodáva, že len takýto objektívny pohľad na situáciu nám môže poskytnúť nadhľad, ktorý potrebujeme, ak sa chceme zbaviť duševnej bolesti.

Nezáleží na tom, kto odchádza

Prenášať si pocity nepochopenia, viny alebo iné deštruktívne emócie z bývalého vzťahu do budúcnosti môže byť sebazničujúce. Nestáva sa to len ženám, ktoré opustil partner, ale aj tým, ktoré sa rozhodli z vlastnej vôle vzťah ukončiť.

Taký bol aj prípad štyridsiatničky Moniky. Aj keď sa odsťahovala od manžela, ktorý ju celé roky tyranizoval svojimi násilníckymi sklonmi, dlho sa nevedela zbaviť pocitu zodpovednosti za jeho život. Keďže majú spoločné dieťa, aj po rozvode sa stretávali pri rôznych príležitostiach a každé stretnutie sa skončilo hádkou.

Exmanžel Monike vyčítal, že ho opustila, hoci dobre vedela, že okrem nej nemá na svete nikoho blízkeho. Bol jedináčik a rodičia mu už dávnejšie zomreli. Ona mu zase vyhadzovala na oči jeho prchkú povahu, ktorú už nedokázala ďalej tolerovať.

Vzájomné obviňovanie nemalo konca, až kým sa Monika nerozhodla popracovať na svojom duševnom vyrovnaní. V prvom rade sa potrebovala utvrdiť, že jej rozhodnutie bolo správne bez ohľadu na to, akým spôsobom sa jej exmanžel vyrovnával s následkami rozvodu.

Musela samu seba presvedčiť, že má právo na slobodný život bez strachu z jeho agresívnych útokov. Takisto sa potrebovala zmieriť s tým, že svojho bývalého nikdy nezmení, a tak je lepšie naučiť sa vnímať jeho správanie s nadhľadom, bez veľkých emócií.

Napodiv hneď ako prestala na jeho útoky reagovať protiútokom, jeho reakcie sa zmiernili. Keď zistil, že pri svojich výbuchoch hnevu nemá sparing partnera, viditeľne sa upokojil. Kolotoč vzájomného osočovania sa postupne ukončil a dnes vedú obaja celkom spokojný život.

Monika si našla nového partnera a jej exmanžel tiež nezostal sám. K svojej novej žene sa nespráva ani zďaleka tak agresívne ako k bývalej. Zdá sa, že životná lekcia, ktorou prešiel, mu napokon prospela.

Konflikty rieši vnútorný mier

Aj Alžbetin prípad sa napokon skončil pozitívne. Jej manžel pri milenke dlho nevydržal a o pár mesiacov sa k nej vrátil. V novom vzťahu nenašiel to, čo hľadal. Naopak, zistil, že v živote prišiel o niečo veľmi hodnotné. A hoci to nebolo ľahké, odpustila mu.

„Tým, že si uvedomovala svoj podiel viny, tak to dokázala,“ vysvetľuje Beáta Hlohovská. Svoje rozhodnutie neoľutovala. Jej manželstvo je dnes oveľa lepšie ako bolo pred rozchodom.

Tak ako v Monikinom prípade, aj u Alžbety splnil rozpad vzťahu potrebnú očistnú funkciu. Lebo aj keď to niekedy na prvý pohľad tak nevyzerá, v rozchodoch sa často skrýva potenciál na pozitívnu zmenu. Tým, že niečo staré sa končí, niečo nové sa začína.

Vidina novej životnej etapy je vždy taká, aké je naše vnútro. Aj keď v ňom prevládajú deštruktívne emócie, vždy máme šancu zmeniť to. Podľa Beáty Hlohovskej dostávame pri každom rozchode šancu pochopiť lepšie seba aj partnera, a tak sa môžeme stať o niečo lepším človekom.

Ako sa dá rozísť bez bolesti

• Uvedomte si, aký podiel zodpovednosti má na súčasnej situácii váš partner a aký podiel nesiete vy.
• Nepestujete si pocity viny ani neobviňujte toho druhého. Každý človek má právo slobodne prejavovať svoje potreby a nikto nie je povinný zotrvávať vo vzťahu, ktorý mu nevyhovuje. Keď uznáte právo slobodnej voľby vo vzťahoch, zákonite sa vám uľaví.
• Ak napriek tomu stále cítite vinu alebo sa neviete zbaviť obviňovania partnera, pokúste sa odpustiť sebe aj jemu. Každý má v živote právo na omyl.
• Poprajte sebe aj partnerovi šťastnú budúcnosť. Neprenášajte si deštruktívne emócie z jedného vzťahu do druhého.