Už dávno neplatí, že v ovocí a zelenine nájdeme len vitamíny a zdraviu prospešné minerály. V nejednom z nich sa totiž vyskytujú aj rezíduá pesticídov, čo sú zvyšky prípravkov, ktoré majú za cieľ ochrániť rastliny pred škodcami. V týchto nevyhovujúcich vzorkách (okrem vzoriek BIO ryže) sa vykonalo hodnotenie analýzy rizika pre spotrebiteľa. Na základe výpočtov podielov PSTI (Predicted Short Term Intake) na ADI (Acceptable Daily Intake) u detí a dospelých sa vyhodnotili ako rizikové potraviny pre spotrebiteľa: hrušky z Holandska, šalát hlávkový z Poľska, mrazené jahody z Českej republiky, pomelo z Číny a dve vzorky uhoriek z Bulharska.
„V roku 2011 sa na stanovenie rezíduí pesticídov analyzovalo 542 vzoriek ovocia, zeleniny, obilia a ich výrobkov, pričom v 328 vzorkách, čo je 60,5 % z celkového počtu, sa zistila prítomnosť aspoň jedného pesticídu a v 219 prípadoch prítomnosť dvoch alebo viacerých druhov. V jednej vzorke jahôd pôvodom z Belgicka bolo až štrnásť rôznych druhov rezíduí pesticídov.
Porušenie platnej potravinovej legislatívy sme zaznamenali pri 19 vzorkách (3,5 %), kde namerané množstvá prekročili stanovený MRL – maximálny reziduálny limit,“ vysvetľuje Rudolf Smriga zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a ďalej dodáva, že pri porovnaní vzoriek ovocia s nálezmi od roku 2009 zisťujeme, že podiel nevyhovujúcich vzoriek rastie.
Vplyv na zdravie
Ako je uvedené na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, maximálne reziduálne limity sú stanovené nižšie, ako sú bezpečnostné limity, ale nemali by sme podceňovať ani nízke dávky rezíduí, pretože sa s niektorými potravinami dostávajú do nášho organizmu počas celého roka.
„Keď zjete jedno kivi, v ktorom boli prekročené limity rezíduí, nič hrozné sa nestane. Treba však myslieť na to, že tieto látky sa v našom tele zbierajú a kombinujú.
Je problém preukázať, že napríklad rakovinu spôsobil nejaký konkrétny pesticíd, pretože nežijeme izolovane – nejeme len jedno jablko, v ktorom je len jeden druh pesticídu, a okrem toho na nás pôsobia aj iné stresové faktory. Organizmu však môže uškodiť, ak sa vplyv škodlivín násobí,“ upozorňuje Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.
Minislovníček
Vyznáte sa v skratkách?
MRL (Maximum Residual Levels) – maximálny limit rezíduí pesticídov – ide o právom dovolenú hornú hladinu koncentrácie rezíduí pesticídov v potravinách. Vyjadruje sa v mg/kg jedlej časti produktu alebo potraviny.
ADI (Acceptable Daily Intake) – akceptovateľná denná dávka cudzorodej látky na zdravého dospelého človeka.
PSTI (Predicted Short Term Intake) – predpokladaný krátkodobý príjem.
Čo sa týka „čistého“ ovocia a zeleniny, špeciálne by sme sa mali zamerať na deti. Pokiaľ ide o detskú stravu, ako je výživa pre dojčatá a malé deti, môžeme byť pokojní. V žiadnej vzorke týchto potravín sa v roku 2011 nepotvrdila prítomnosť sledovaných rezíduí pesticídov.
Skôr by sme si mali dať pozor, ak deťom servírujeme bežné produkty. „Tehotným ženám, dojčiacim, ale aj ostatným mamičkám by som odporučil, ak si to môžu čo len trochu dovoliť, aby kupovali potraviny od „svojho“ farmára alebo bioprodukty.
Radšej nech sa uskromnia v iných oblastiach, pretože malému bábätku sa vyvíja organizmus, ktorý je podstatne citlivejší ako organizmus dospelých. V jeho strave by sa preto nemali vyskytovať rezíduá pesticídov,“ vysvetľuje Lešinský.
Ako nakupovať
Podľa Rudolfa Smrigu sa v širšom rozsahu aplikujú pesticídy spravidla viac na ovocie ako na zeleninu, pričom za rizikové sa považujú najmä citrusové plody, jablká, broskyne, hrozno, jahody a zo zeleniny rajčiny, paprika, uhorky, reďkovka, kapusta.
Daniel Lešinský dodáva, že treba mať na pamäti aj to, že mäkké ovocie a zelenina sú náchylnejšie na škodcov ako tvrdé plody – v broskyniach býva štatisticky viac pesticídov ako napríklad v jablkách.
To však ešte neznamená, že by sme mali prestať jesť ovocie a zeleninu. Nemali by sme však zabúdať na to, že ovocie treba vždy dôkladne poumývať a ak sa dá, aj ošúpať. Práve na povrchu sa totiž väčšinou nachádza najväčšia koncentrácia ochranných látok.
Ak chceme nakupovať zdravo, mali by sme sa v prvom rade vyhnúť produktom z tretích krajín, teda tým, ktoré pochádzajú mimo Európskej únie, pretože štatisticky obsahujú viac prekročení rezíduí pesticídov.
Ďalej nasleduje ovocie a zelenina z Európskej únie a zo Slovenska. Ideálne je nájsť si svojho farmára. „Ak vám to neumožňujú podmienky, lebo bývate niekde v meste alebo nemáte čas, máte ďalšiu možnosť – tlačiť na predajcu, ktorý predáva „pod vaším oknom“, aby vám ponúkal lokálne a sezónne produkty bez nadmerných koncentrácií rezíduí pesticídov.
Skutočnosť, že obchodné reťazce na Slovensku predávajú predovšetkým ovocie a zeleninu od veľkých producentov zo zahraničia, nemusí byť pravidlom. Napríklad vo Švajčiarsku sa supermarkety predháňajú v predaji lokálnych produktov. A rovnaké obchodné reťazce, aké máme aj u nás, prijali v Nemecku a Rakúsku na základe tlaku spotrebiteľov prísne pravidlá na redukciu obsahu pesticídov v ich predajniach.
Tie sú podstatne prísnejšie ako dnes platné limity Európskej únie. V tom je sila spotrebiteľov. Zmena limitov v rámci EÚ trvá roky, ale keď zatlačia na predajcu spotrebitelia, predajca sa vie rozhýbať prakticky okamžite, ako to bolo v spomínaných krajinách,“ dodáva Lešinský z občianskeho združenia CEPTA.
Čierna listina ovocia a zeleniny
Maximálny limit rezíduí pesticídov nespĺňali v roku 2011 tieto plodiny:
broskyne zo Španielska
citróny zo Španielska
fazuľka lahôdková z Maroka
granátové jablko z Turecka
hrušky z Holandska
majorán sušený z Egypta
mandarínky z Turecka
mrazené jahody z Českej republiky
paprika z Macedónie
pomaranče z Egypta
pomelo z Číny
šalát hlávkový z Poľska
šalát hlávkový zo Slovenska
špenát zo Španielska
uhorky z Bulharska
BIO ryža Basmati z Pakistanu (zistená prítomnosť pesticídov nepovolených v organickom poľnohospodárstve)
Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
