SME
Štvrtok, 2. apríl, 2020 | Meniny má Zita

Nie je ovocie ako ovocie

Každý nemá vlastnú záhradku alebo väčšiu peňaženku na kúpu biopotravín. Pozreli sme sa preto, čo hovoria výsledky kontrol potravín na pesticídy na Slovensku.

Už dávno neplatí, že v ovocí a zelenine nájdeme len vitamíny a zdraviu prospešné minerály. V nejednom z nich sa totiž vyskytujú aj rezíduá pesticídov, čo sú zvyšky prípravkov, ktoré majú za cieľ ochrániť rastliny pred škodcami.

„V roku 2011 sa na stanovenie rezíduí pesticídov analyzovalo 542 vzoriek ovocia, zeleniny, obilia a ich výrobkov, pričom v 328 vzorkách, čo je 60,5 % z celkového počtu, sa zistila prítomnosť aspoň jedného pesticídu a v 219 prípadoch prítomnosť dvoch alebo viacerých druhov. V jednej vzorke jahôd pôvodom z Belgicka bolo až štrnásť rôznych druhov rezíduí pesticídov.

Porušenie platnej potravinovej legislatívy sme zaznamenali pri 19 vzorkách (3,5 %), kde namerané množstvá prekročili stanovený MRL – maximálny reziduálny limit,“ vysvetľuje Rudolf Smriga zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, a ďalej dodáva, že pri porovnaní vzoriek ovocia s nálezmi od roku 2009 zisťujeme, že podiel nevyhovujúcich vzoriek rastie.

Vplyv na zdravie

Ako je uvedené na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, maximálne reziduálne limity sú stanovené nižšie, ako sú bezpečnostné limity, ale nemali by sme podceňovať ani nízke dávky rezíduí, pretože sa s niektorými potravinami dostávajú do nášho organizmu počas celého roka.

„Keď zjete jedno kivi, v ktorom boli prekročené limity rezíduí, nič hrozné sa nestane. Treba však myslieť na to, že tieto látky sa v našom tele zbierajú a kombinujú.

Je problém preukázať, že napríklad rakovinu spôsobil nejaký konkrétny pesticíd, pretože nežijeme izolovane – nejeme len jedno jablko, v ktorom je len jeden druh pesticídu, a okrem toho na nás pôsobia aj iné stresové faktory. Organizmu však môže uškodiť, ak sa vplyv škodlivín násobí,“ upozorňuje Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.

info
Minislovníček
Vyznáte sa v skratkách?

MRL (Maximum Residual Levels) – maximálny limit rezíduí pesticídov – ide o právom dovolenú hornú hladinu koncentrácie rezíduí pesticídov v potravinách. Vyjadruje sa v mg/kg jedlej časti produktu alebo potraviny.

ADI (Acceptable Daily Intake) – akceptovateľná denná dávka cudzorodej látky na zdravého dospelého človeka.

PSTI (Predicted Short Term Intake) – predpokladaný krátkodobý príjem.

Čo sa týka „čistého“ ovocia a zeleniny, špeciálne by sme sa mali zamerať na deti. Pokiaľ ide o detskú stravu, ako je výživa pre dojčatá a malé deti, môžeme byť pokojní. V žiadnej vzorke týchto potravín sa v roku 2011 nepotvrdila prítomnosť sledovaných rezíduí pesticídov.

Skôr by sme si mali dať pozor, ak deťom servírujeme bežné produkty. „Tehotným ženám, dojčiacim, ale aj ostatným mamičkám by som odporučil, ak si to môžu čo len trochu dovoliť, aby kupovali potraviny od „svojho“ farmára alebo bioprodukty.

Radšej nech sa uskromnia v iných oblastiach, pretože malému bábätku sa vyvíja organizmus, ktorý je podstatne citlivejší ako organizmus dospelých. V jeho strave by sa preto nemali vyskytovať rezíduá pesticídov,“ vysvetľuje Lešinský.

Ako nakupovať

Podľa Rudolfa Smrigu sa v širšom rozsahu aplikujú pesticídy spravidla viac na ovocie ako na zeleninu, pričom za rizikové sa považujú najmä citrusové plody, jablká, broskyne, hrozno, jahody a zo zeleniny rajčiny, paprika, uhorky, reďkovka, kapusta.

Daniel Lešinský dodáva, že treba mať na pamäti aj to, že mäkké ovocie a zelenina sú náchylnejšie na škodcov ako tvrdé plody – v broskyniach býva štatisticky viac pesticídov ako napríklad v jablkách.

To však ešte neznamená, že by sme mali prestať jesť ovocie a zeleninu. Nemali by sme však zabúdať na to, že ovocie treba vždy dôkladne poumývať a ak sa dá, aj ošúpať. Práve na povrchu sa totiž väčšinou nachádza najväčšia koncentrácia ochranných látok.

Ak chceme nakupovať zdravo, mali by sme sa v prvom rade vyhnúť produktom z tretích krajín, teda tým, ktoré pochádzajú mimo Európskej únie, pretože štatisticky obsahujú viac prekročení rezíduí pesticídov.

Ďalej nasleduje ovocie a zelenina z Európskej únie a zo Slovenska. Ideálne je nájsť si svojho farmára. „Ak vám to neumožňujú podmienky, lebo bývate niekde v meste alebo nemáte čas, máte ďalšiu možnosť – tlačiť na predajcu, ktorý predáva „pod vaším oknom“, aby vám ponúkal lokálne a sezónne produkty bez nadmerných koncentrácií rezíduí pesticídov.

Skutočnosť, že obchodné reťazce na Slovensku predávajú predovšetkým ovocie a zeleninu od veľkých producentov zo zahraničia, nemusí byť pravidlom. Napríklad vo Švajčiarsku sa supermarkety predháňajú v predaji lokálnych produktov. A rovnaké obchodné reťazce, aké máme aj u nás, prijali v Nemecku a Rakúsku na základe tlaku spotrebiteľov prísne pravidlá na redukciu obsahu pesticídov v ich predajniach.

Tie sú podstatne prísnejšie ako dnes platné limity Európskej únie. V tom je sila spotrebiteľov. Zmena limitov v rámci EÚ trvá roky, ale keď zatlačia na predajcu spotrebitelia, predajca sa vie rozhýbať prakticky okamžite, ako to bolo v spomínaných krajinách,“ dodáva Lešinský z občianskeho združenia CEPTA.

ico

Čierna listina ovocia a zeleniny

Maximálny limit rezíduí pesticídov nespĺňali v roku 2011 tieto plodiny:

  • broskyne zo Španielska
  • citróny zo Španielska
  • fazuľka lahôdková z Maroka
  • granátové jablko z Turecka
  • hrušky z Holandska
  • majorán sušený z Egypta
  • mandarínky z Turecka
  • mrazené jahody z Českej republiky
  • paprika z Macedónie
  • pomaranče z Egypta
  • pomelo z Číny
  • šalát hlávkový z Poľska
  • šalát hlávkový zo Slovenska
  • špenát zo Španielska
  • uhorky z Bulharska
  • BIO ryža Basmati z Pakistanu (zistená prítomnosť pesticídov nepovolených v organickom poľnohospodárstve)
V týchto nevyhovujúcich vzorkách (okrem vzoriek BIO ryže) sa vykonalo hodnotenie analýzy rizika pre spotrebiteľa. Na základe výpočtov podielov PSTI (Predicted Short Term Intake) na ADI (Acceptable Daily Intake) u detí a dospelých sa vyhodnotili ako rizikové potraviny pre spotrebiteľa: hrušky z Holandska, šalát hlávkový z Poľska, mrazené jahody z Českej republiky, pomelo z Číny a dve vzorky uhoriek z Bulharska.

Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa SR

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Aké železo máte užívať, aby vaša imunita zostala silná?
  2. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  3. Pomáhal v Prešove, pomáha aj teraz, koronakríza zasiahla aj jeho
  4. Mimoriadna akcia na predplatné 3+3 mesiace
  5. Garancia účtov zadarmo a milión eur na boj s koronavírusom
  6. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší?
  7. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  8. Bude dobre!
  9. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok
  10. "Škoda riskovať!"
  1. Aké železo máte užívať, aby vaša imunita zostala silná?
  2. Mimoriadna akcia na predplatné 3+3 mesiace
  3. Pomáhal v Prešove, pomáha aj teraz, koronakríza zasiahla aj jeho
  4. Namiesto výroby automobilov výroba pľucnych ventilátorov
  5. Garancia účtov zadarmo a milión eur na boj s koronavírusom
  6. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší?
  7. Daj ľuďom voľnú ruku a prinesie to želané ovocie
  8. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy
  9. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami
  10. Bude dobre!
  1. 5 rád, ako si ochrániť úspory, keď padajú trhy 36 720
  2. Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiť? 19 341
  3. Vláda biznismenov: Ako podnikali Matovič, Kollár a ďalší? 19 131
  4. Safari v Afrike: Vidieť divé zvieratá je ohromný zážitok 15 965
  5. Čistili koberce, pestovali uhorky. Prerazili až s tekvicami 12 751
  6. Pivný duel: Aké pivo pijú muži a aké viac chutí ženám? 11 082
  7. Madeira je rajom pre milovníkov prírody 10 527
  8. Aké novinky pripravili kúpeľné domy na Slovensku? 9 564
  9. Sú pridrahé alebo majú krátky dojazd. Jeden elektromobil vyniká 9 068
  10. Mobil a voda nestačia. Čo by vám na horách nemalo chýbať? 8 967

Hlavné správy zo Sme.sk

Nepôjdete ani von so psom, tak si Matovič predstavuje vypnutie Slovenska

'Blackout' by mohol trvať tri až štyri týždne.

Premiér Igor Matovič chce vypnúť Slovensko najmenej na tri týždne.
Ilustračná fotografia.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Blackout postihol premiérovu hlavu

Existujú nezmysly, ktoré veru žiadne štúdium nepotrebujú.

Peter Schutz