Moped Babetta bol obrovským hitom nielen na Slovensku – od roku 1971 sa vyvážal do osemdesiatich krajín sveta a dodnes jazdí na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
V šesťdesiatych rokoch sa stali mopedy veľkou módou. Mladá povojnová generácia sa chcela tešiť zo života a k tomu patrila aj mobilita – autá však boli drahé (a na poradovník), ľahký moped bol cenovo prijateľný a aj akýsi slobodnejší.
V Česku pokusy o ich výrobu dopadli neúspešne, takže socialistickí plánovači presunuli výrobu na Slovensko, do Považských strojární. V Považskej Bystrici už mali skúsenosti s výrobou malých motocyklov - prvý s názvom Manet vyrobili krátko po vojne v roku 1947.
Neskôr prišiel obľúbený Pionier či atraktívny Tatran. V roku 1963 postavili aj prvý moped inšpirovaný známym francúzskym Solexom.
Babettu ľahko zvládla aj žena. Autorka článku (nie je na snímke) na nej absolvovala výlet po celom Československu. Nesklamala v kopcoch ani v meste. Foto - archív Zdena Metzkera
Veľké nároky
Na mopedovej koncepcii sa vážne začalo pracovať až okolo roku 1968. „Moped, aj keď vyzerá nevinne, predstavuje dosť veľký technický problém. Slušný výkon, akcelerácia, ale maximálne smie dosiahnuť rýchlosť štyridsať kilometrov za hodinu,“ vysvetľuje z považských konštruktérov Zdeno Metzker.
„Mal by ľahko štartovať, ale aj šliapať ako na bicykli. Má byť tichý, pričom však počuť každé zahrčanie piesta či pískanie ozubenia motora. V rôznych štátoch je rôzna a prísne kontrolovaná maximálna rýchlosť. A večné starosti s rôznymi trecími materiálmi spojok či bŕzd. K tomu, samozrejme, nízka spotreba.“
Nosný program
Vývojom poverili kolektív konštruktéra Gustáva Ulického a dizajnéra Jindřicha Šafaříka. Celý vývoj mal zo päťdesiat konštruktérov a ďalších päťdesiat technikov, výrobných špecialistov v skúšobni a prototypovej dielni.
„Keď horeli termíny, kreslilo sa aj v nedeľu. V tíme vládla atmosféra radosti z nových nápadov a viery v úspech poistenej výpočtami a skúškami,“ hovorí pán Metzker.
„Konštruktéri mávali to šťastie tešiť sa z nádherného pocitu, keď po prvej čiare na rysovacej doske už hotové dielo zavrčalo pod nami.“ Vtedy nikto netušil, že mopedy považované skôr za doplnkový sortiment, budú raz nosným programom motocyklovej výroby v podniku.
O mene rozhodla anketa
Pri vývoji mopeda nezabudli ani na názor spotrebiteľov. Vypísali anketu, v ktorej sa rozoslalo stotisíc lístkov. Vrátilo sa ich vyše štvrtiny. Ľudia si žiadali moped lacný a ľahký – aby sa dal prenášať po schodoch do pivnice. Ľahko ho mala naštartovať aj žena.
A názov zvolili podľa populárnej pesničky Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra z filmu Kdyby tisíc klarintů - Babetta.
Najprv bola pesnička, potom názov mopedu:
„Obsluhu uľahčovala šťastne zvolená koncepcia pohonu – automatická štartovacia a rozbehová spojka vlastnej konštrukcie. Elektrovývoj nášho podniku vyvinul vlastné lacné polovodičové bezkontaktné zapaľovanie, neskôr tyristorové. Boli sme prví na svete, kto ho použil v tejto kategórii vozidiel. Moped mal v sebe veľa patentov našich kolegov,“ hľadá dôvody úspechu Babetty doma i vo svete Zdeno Metzker.
A samozrejme vzhľad. Aj muž, aj žena vyzerali na Babette dobre. Ani veľká, ani malá, ani masívna, ani príliš útla. Vhodná do mesta aj na rybačku či na mládežnícky výlet do prírody.
Cena z Nemecka
Na testovanie a marketing bolo v roku 1970 vyrobených sto kusov a na jar 1971 sa začala sériová výroba. Prakticky od začiatku bola Babetta veľmi úspešným vývozným artiklom, desiatky tisíc ich smerovali do západného Nemecka (typ Mofa do 25 km/h tam v roku 1974 získal cenu spolkového ministra hospodárstva) a Holandska, ale aj do USA a Kanady.
Veľmi obľúbené sú dodnes na Kube, v Južnej Amerike a v Ázii, kde na nich dokážu odviezť neskutočné množstvo vecí (ako možno vidieť na snímkach na internete).
Z Považia do Kolárova
Moped sa stále zlepšoval, v osemdesiatych rokoch vyvinuli nový, s modernejším dizajnom a novým motorom s automatickou dvojstupňovou prevodovkou. Predstavil sa v roku 1983 na brnianskej výstave. Keďže Považské strojárne získali lukratívny projekt leteckého motora, motocyklová výroba sa presunula do Kolárova, Rajca a Čalova.
V Rajci a Čalove sa vyrábali motory. Zaviesť výrobu Babiett do poľnohospodárskeho regiónu na juhu Slovenska, kde nebola žiadna strojárska tradícia, bol jeden zo socialistických experimentov.
Napriek počiatočným problémom sa tu s pomocou technikov a konštruktérov z Považia mopedy naučili robiť. Z Kolárova sa vyvážali až do roku 1999.
Babetta v ohrození
Hoci je moped Babetta nezmar a mnohí vlastníci ju dokážu stále držať v dobrom stave, hrozí, že s koncom tohto roka nadobro zmizne zo slovenských ciest. Ohrozuje ju novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách.
Podľa nej musia byť aj mopedy vybavené poznávacou značkou, identifikačným číslom VIN a absolvovať STK. Takéto vybavenie môže vyjsť až na 250, čo vysoko presahuje nadobúdaciu hodnotu stroja, ktorý kedysi stál okolo štyritisíc korún. Na webe je petícia proti tomuto likvidačnému kroku.
Keďže u susedov v Česku získali mopedy výnimku, kto sa bude chcieť na tomto slovenskom motocyklovom hite previezť, bude ho musieť dostať cez hranice.
Milióny Babiett
Názov Babetta sa stal synonymom pre všetky mopedy.
V Považských strojárňach sa vyrobilo asi šesťstotisíc mopedov, kolárovské čísla sa nám nepodarilo zistiť, ale podľa odhadov sa celkovo vyrobilo viac ako dva milióny Babiett. Posledné v roku 1999. Hoci sa za dvadsaťosem rokov výroby vyvinulo množstvo typov, názov Babetta sa stal synonymom pre všetky mopedy.
Známy dizajnér Štefan Klein tvoril prototypy mopedov v záverečnej fáze existencie kolárovskej fabriky, nanešťastie sa ich už nepodarilo dostať do sériovej výroby a podnik skrachoval. „Babetta bola obľúbený evergreen. Aj keď sa veľa ráz inovovala, veľmi sa nezmenila, vždy si v podstate zachovala rovnakú tvár,“ hovorí docent Klein.
Po roku 1989 sa aj v Považských strojárňach vrátili k výrobe motocyklov, vyrobilo sa asi šesťdesiattisíc mopedov Korádo a tisíce motorov pre talianske Piaggio. V roku 2005 sa však výroba mopedov skončila a zo strojární je dnes už len priemyselný areál.
Svetlana Kolesárová
