Dá sa žiť bez televízie?

Mnohí ľudia televízor k životu nepotrebujú. Je ich život kvalitnejší? Psychológ Richard Gróf z psychologickej poradne Online psychológ si nemyslí, že kvalita života závisí od toho, či televízor pozeráte, alebo nie.

Mnohí nepozerajú televízor preto, lebo pracujú, niektorí trávia voľný čas v krčme, ale sú aj takí, ktorí napriek tomu, že si televízor zapnú pravidelne, nájdu si čas aj na priateľov, športovanie či chodenie do prírody.

„Všeobecne však možno povedať, že ak sa televízia stáva dominantným prostriedkom na trávenie voľného času, kvalita života klesá,“ pripúšťa psychológ.

Televízor nenahrádza vzťah

Vplyv televízie na psychiku človeka môže byť rôznorodý. Závisí od toho, ako dlho a aké programy pozeráte. Prostredníctvom televízie si môžete oddýchnuť, vzdelať sa, doplniť nové informácie. Na druhej strane vás môže trávenie času pred televízorom ochudobňovať.

„Jednosmerná komunikácia nás učí byť viac pasívnymi pri práci s informáciami, zvýšené pozeranie televízie zapríčiňuje nedostatočnú komunikáciu a vlažnejšie vzťahy,“ upozorňuje Richard Gróf.

Televízia vplýva výrazne na detského diváka. Pozeraním rozprávky sa dieťa, hoci v zjednodušenej podobe, môže veľa naučiť o svete. Podľa psychológa to pomáha v otázkach morálnych volieb, hrozí však nebezpečenstvo nahradenia skutočného sveta rozprávkovým.

Stále platí, že najviac sa dieťa naučí v rodine a medzi priateľmi. „Televízia neuspokojuje citové a pohybové potreby dieťaťa,“ zdôrazňuje Gróf.

Starí a osamelí ľudia vidia v televízii svojho spoločníka, preto je pomerne časté, že sa s televízorom aj rozprávajú. Násilie, dramatické a smutné scény môžu negatívne ovplyvňovať ich psychický stav.

Je dobré, ak sa zaujímajú o spoločenské dianie, mozog v kondícii si však môžu udržiavať napríklad aj čítaním kníh, lúštením hlavolamov alebo prechádzkami a kontaktom s rodinou a kamarátmi.

Zánik televízie?

Faktom však je, že televízia si stále zachováva status mienkotvorného média a bohatého zdroja informácií. Aj keď by sa možno zdalo, že je prevalcovaná novými médiami.

„Televízia ešte nie je na ústupe,“ informuje mediálny analytik Martin Gonda. „Ten, kto chce byť podrobnejšie informovaný, neuprednostní televíziu pred internetom, pretože prijíma informácie z oboch zdrojov a ráno si ešte kúpi tlač.“

Nepozeranie televízie sa niekedy môže dokonca javiť v spoločenskom živote ako hendikep. „Sú televízne fenomény, ktoré slúžia ako ľahké konverzačné témy,“ myslí si Richard Gróf.

„Neznalosť zápletky v nejakom seriáli však nemôže ohroziť postavenie v kolektíve. Človeku môžu chýbať podstatné informácie o celospoločenskom dianí, na druhej strane sa tieto informácie dajú doplniť z iných médií.“

Treba si uvedomiť, že prijímaním informácií z jedného média sa môžeme rýchlo stať obeťou spravodajskej manipulácie. Vhodné je zvoliť aj správny program. „Sledovať televíziu je príjemné, ak si vie divák vybrať z jej ponuky,“ tvrdí Martin Gonda.

Koniec televíznemu vysielaniu zatiaľ nehrozí, vo väčšine slovenských rodín ešte stále nájdete televízory, aj keď v súčasnosti je trend pozerať televíziu aj na internete.

Meniť sa skôr bude jej obsahové zameranie. „Budúcnosť je v televíziách, ktoré vysielajú programy pre úzke cieľové skupiny – detské, hudobné či filmové kanály,“ uzatvára Gonda.

Ako žijem bez televízie

Spýtali sme sa troch žien, ktoré k životu televíziu nepotrebujú. Ako si ho nahrádzajú a odkiaľ berú informácie?

Zuzana Beňová, PR manažérka:

Televíziu som prestala sledovať asi pred piatimi rokmi, keď som sa sťahovala. Nebola vtedy medzi mojimi prioritami a už sa medzi ne ani nedostala. Nepovažujem ju za súčasť svojho života. Keď potrebujem byť informovaná, pustím si rádio, prečítam noviny, zapnem internet.

Keď si chcem pozrieť dobrý film, zájdem do kina, prípadne si ho cez DVD prehrávač premietnem na stenu videoprojektorom. To je tiež príjemná voľba na „papučový“ večer. Pokiaľ vnímate televíziu iba ako zdroj informácií, viete nájsť aj iný a často jednoduchší spôsob.

Síce pracujem v oblasti, kde je televízia veľmi dôležité médium, no keď už musím vedieť, čo sa deje „na obrazovke“, využijem na to internet. Nie som však televízna diváčka. Voľný večer trávim inak – stretávam sa s priateľmi, chodím cvičiť, siahnem po knihe alebo počúvam hudbu.

Adela Banášová, moderátorka:

Niekoľko rokov som nepozerala televíziu a vôbec mi to nechýbalo. Doma som bola ušetrená podprahového hluku, žiarenia a elektrosmogu. Odporúčam pozrieť si film od Svěráka – Akumulátor. Stotožňujem sa s tým, že prehnané sledovanie televízie človeka otupuje a unavuje.

Každé ráno som v rádiu, kde sú noviny, odtiaľ čerpám informácie. Okrem toho zastávam názor, že to, čo média ponúkajú, môže byť často vzdialené od skutočnosti a až deväťdesiat percent informácií aj tak reálne vôbec k životu nepotrebujeme. Podstatné veci sa k nám nakoniec dostanú.

Nemyslím si, že televízor treba niečím nahrádzať. V tom čase som doma nemala ani internet. Život bez televízora je pokojný a príjemný. Človek sa viac rozpráva alebo je v tichu, čo mnohí ľudia dnes zanedbávajú.

Nedávno som si kúpila premietacie plátno, na ktorom môžem pozerať filmy. Mám naň napojenú aj káblovku, ale samotné zapnutie je také komplikované, že ho nevyužívam ako kulisu. Navyše plátno funguje ako kino, nežiari na diváka tak nepríjemne ako televízor, a teda z človeka "necucá" energiu.

Lucia Lužinská, herečka a džezová speváčka:

Keď sa mi v auguste pred dva a pol rokmi pokazil televízor, vzala som to ako znamenie a vyhodila som ho. Po pár mesiacoch som zrušila aj káblovku. Odvtedy informácie prijímam prevažne z internetu, kde mám možnosť výberu toho, čo sa naozaj chcem dozvedieť. A tiež od ľudí, keďže sa medzi nimi pohybujem dosť intenzívne, vždy sa niečo dozviem.

Televíziu si nepotrebujem ničím nahrádzať. Ak mám záujem si niečo pozrieť, siahnem po dévedéčku, niečo si občas pozriem na internete alebo idem do kina, prípadne na koncert. Uprednostňujem byť s priateľmi, živými ľuďmi, ktorí mi môžu niečo odovzdať.

Popri svojich aktivitách mám aj tak málo času na to, aby som mohla sledovať televíziu. Hoci uznávam, že je silným médiom. Kedysi som bola "televíznou maniačkou", občas som mala televízor zapnutý aj celý deň.

Odkedy ho nemám, nezaspávam s ťažkou hlavou, s depresívnymi a násilnými obrazmi, mám v byte ticho, ktoré si užívam, a keď chcem, zapnem si hudbu. Žijem viac svoj vlastný život ako fiktívne drámy, s ktorými sa človek podvedome stotožňuje, keď stále prijíma informácie z televízora.