Dá sa preoperovať sebavedomie?

Existuje množstvo prípadov, keď plastická operácia dokáže pozitívne ovplyvniť psychiku ženy – vrátiť sebavedomie mamičkám po pôrode, ktoré prišli o svoje atraktívne proporcie, naštartovať aktívny život starnúcich pacientok, ktoré zrazu akoby omladli nielen navonok, ale aj vnútri.

Prepojenie fyzického tela a psychiky je také silné, že pozitívna vonkajšia zmena naozaj dokáže v dobrom zapôsobiť aj zvnútra. „Predstavte si mladú, dvadsaťštyriročnú ženu, ktorej po tehotenstve ovisli prsia a brucho,“ hovorí plastický chirurg Jozef Hedera.

„Zrazu stratila niečo, na čom si veľmi zakladala, za čo bola v živote vďačná, a to ju môže obmedzovať nielen v manželskom spolužití a v sexualite, ale aj v širšom kontexte, vo vzťahu k iným ľuďom.“ Keď chirurg vráti jej telo do pôvodného stavu, dá sa predpokladať, že sa jej vráti aj stratené sebavedomie.

Jozef Hedera je presvedčený, že ak má pacientka objektívny dôvod na uskutočnenie plastickej operácie, je poučená o rizikách a jej očakávanie je v zhode s tým, čo sa dá na jej tele reálne zlepšiť, nie je čo riešiť.

Výsledok bude s veľkou pravdepodobnosťou pozitívny. Rovnaký názor má aj psychologička Tatiana Lesayová. „Ak estetická operácia pomôže žene viesť aktívnejší život, je to absolútne v poriadku,“ tvrdí, zároveň však dodáva, že problém môže nastať, ak si pacientka myslí, že si zlepšením fyzického vzhľadu vyrieši niečo, čo s jej telom vôbec nesúvisí.

Podstatná je motivácia

Andrea je čerstvá šesťdesiatnička, ktorá úspešne tají svoj skutočný vek vďaka viacerým plastickým operáciám. Má úspešného, dobre situovaného manžela, ktorého sa snaží čo najlepšie reprezentovať. Často chodia spolu do spoločnosti, kde sa však, napodiv, s Andreou nikto nebaví.

Po prvom dojme, keď ľudia ocenia jej príťažlivý zovňajšok, totiž zistia, že táto žena príliš úzkostlivo sleduje samu seba, kontroluje si mimiku, aby sa jej na tvári nerobili vrásky – a to ich odpudzuje.

Po každom takomto nevydarenom večere sa Andrea pozerá do zrkadla a hľadá tam známky niečoho, čo je na nej odpudzujúce. Mylne sa domnieva, že okolie ju neakceptuje, lebo nie je fyzicky dokonalá – a túto predstavu si nenechá vyhovoriť.

Podľa Tatiany Lesayovej má táto žena zdeformované sebahodnotenie. Ľudia ako Andrea si nevedia uvedomiť, že to, či sa ostatní cítia dobre v ich prítomnosti, je viac závislé od ich osobnosti ako od zovňajšku.

„Keď je človek nespokojný sám so sebou, bude svoju nespokojnosť vyžarovať do okolia a odpudzovať ostatných,“ vysvetľuje psychologička. Inými slovami, môžete byť krásna ako obrázok, ak však vo svojom vnútri živíte nezdravé emócie, všetci budú od vás utekať.

Vzťahové problémy nevznikajú, lebo zle vyzeráme, objavujú sa preto, že z určitých osobnostných dôvodov nedokážeme nadviazať harmonickú komunikáciu s okolím.

„Ak si napríklad žena myslí, že operáciou zachráni manželstvo pred rozvodom, tak to sa jej určite nepodarí,“ upozorňuje Jozef Hedera.

Skôr než dovolíme, aby sa skalpel estetického chirurga dotkol nášho tela, mali by sme si položiť otázku: Čo od zákroku naozaj očakávame?

Ak ide len o zlepšenie vzhľadu, je všetko v poriadku. Keď si však myslíme, že nám operácia prinesie viac porozumenia a lásky, prípadne pomôže vyriešiť konflikty s okolím, koledujeme si o sklamanie.

Pod nôž z lásky

Tatiana Lesayová riešila prípad mladej ženy, ktorá podstúpila niekoľko plastických operácií na žiadosť svojho partnera.

„Ten muž od nej stále vyžadoval, aby na sebe niečo zlepšovala, diktoval jej, aké typy zákrokov má podstúpiť, dokonca jej sám vyberal chirurgov,“ spomína psychologička.

Keďže nemal núdzu o peniaze, všetky výdavky spojené s operáciami zaplatil do posledného centa. A svoju ženu doviedol k myšlienkam na samovraždu. V čase, keď prišla na psychoterapiu, z nej bola troska. Priveľmi lipla na partnerovi, ktorý jej zabezpečoval vysokú životnú úroveň, zároveň však za túto vymoženosť platila krutú daň.

Jozef Hedera videl vo svojej ambulancii viac podobných prípadov. „Niekedy mám pocit, že idem operovať tých chlapov a nie ich ženy,“ tvrdí.

Rozhodnutie ísť na plastiku kvôli niekomu druhému je podľa plastického chirurga nebezpečné. „Keď človek nie je vnútorne stotožnený s istým typom zákroku, môže sa to negatívne prejaviť na pooperačnom hojení, nehovoriac o tom, že takýto pacient nemusí pozitívne prijať zmenu, ktorú si sám neželal a podstúpil ju len kvôli niekomu inému,“ upozorňuje Hedera.

Podľa Tatiany Lesayovej je problémom týchto žien aj nezdravé sebahodnotenie. To, že žijú vo vzťahu s partnermi, ktorí ich opätovne posielajú na estetické operácie, nie je náhoda. Dovolili svojim mužom, aby prevzali plnú kontrolu nad ich telom, lebo si samy dostatočne neveria.

Zdeformované sebahodnotenie môže mať v ambulanciách plastických chirurgov rôzne podoby. Jozef Hedera napríklad zaregistroval absurdný prípad devätnásťročnej dievčiny, ktorá hľadala po celej Európe chirurga, aby jej urobil lifting tváre. Bola presvedčená, že má „hrozné vrásky“. Pritom navonok vyzerala rovnako ako iné dievčatá v jej veku.

Plastiky nevydržia navždy

„Aby bol zákrok opodstatnený, mala by byť v oblasti, kde má byť vykonaný, objektívne preukázaná určitá deformita, ktorá môže byť vrodená alebo spôsobená starnutím,“ upozorňuje Hedera.

Prípady neopodstatnených chirurgických zákrokov, po ktorých pacienti vyzerajú horšie ako predtým, vznikajú väčšinou preto, že niekto vyžadoval od chirurga úpravu, ktorá nemala objektívne opodstatnenie, alebo sa rozhodol viackrát zopakovať úpravu tej istej partie.

„Plastická chirurgia má však svoje limity,“ dodáva Hedera. „Ten istý zákrok sa dá väčšinou opakovať len raz alebo dvakrát, v niektorých partiách maximálne trikrát. Potom je už tkanivo priveľmi zjazvené a môžu nastať nežiaduce deformácie.“

Ako si vypestovať zdravé sebahodnotenie

Psychologička Tatiana Lesayová tvrdí, že človek čerpá informácie o sebe z troch zdrojov – z vlastných zážitkov a skúseností, zo vzťahov s ľuďmi, ktoré fungujú ako sociálne zrkadlo a z porovnávania sa s inými.

Aby sme vedeli objektívne posúdiť sami seba, mali by sme čerpať rovnomerne zo všetkých týchto zdrojov, pričom je vždy lepšie porovnávať sa v širšej ako v užšej skupine.

Prehnaná orientácia na vlastný vzhľad a preceňovanie jeho úlohy v živote je podľa psychologičky prejavom nižšej hodnotovej úrovne. Často sa objavuje u ľudí, ktorí sú viac orientovaní na materiálne, než na duchovné hodnoty.

Medzi vyššie hodnoty, ktoré zákonite vedú k väčšej vnútornej harmónii, patria snaha o rozvoj vlastnej osobnosti, aktívny prístup k životu, snaha o dobro iných ľudí a plnohodnotnú sebarealizáciu.

Takto orientovaný človek prikladá primeraný význam svojmu fyzickému vzhľadu, stará sa o seba s láskou a nie preto, aby získal svojím zjavom fiktívne výhody, ktoré sa v skutočnosti aj tak získať nedajú.