Aj produktivita má však svoje hranice. Človek nedokáže neustále sypať nápady z rukáva, robiť správne rozhodnutia a prinášať kreatívne a inovatívne riešenia. Neustále pracovné nasadenie môže viesť k vysokému štádiu workoholizmu, ale aj k úplnému vyhoreniu.
„Burn-out alebo syndróm vyhorenia je reakciou ľudského organizmu na dlhodobo nahromadený stres, prepracovanie, emocionálne a fyzické vyčerpanie,“ vysvetľuje Igor Šulík z poradenskej spoločnosti Amrop Slovakia. „Jeho klasickým prejavom je nechuť čeliť každodenným situáciám a strata entuziazmu zasahujúca aj do pracovnej sféry.“
Človek jednoducho prestane pracovať s radosťou napriek tomu, že ho činnosť dovtedy bavila a videl v nej zmysel. Jeho duševná i fyzická rovnováha sa naruší. Nevyváženosť v hlavných oblastiach života môže byť podľa Šulíka výrazným zdrojom vyhorenia: „Burn-out nie je len syndrómom pracovného preťaženia, ale doslova výkrikom organizmu, ktorý si žiada viac pozornosti v niektorej zo zanedbávaných oblastí.“
Zabíjanie produktivity
Vyhorený človek prestáva byť produktívny, pre firmu začína byť príťažou. To by mal byť preňho signál, že niečo nie je v poriadku a treba sa vrátiť do normálnych koľají. Faktorov, ktoré priamo vplývajú na zníženie produktivity, je niekoľko.
„Negatívny vplyv môže mať napríklad zlá ekonomická situácia v spoločnosti i vo firme, v ktorej človek pracuje, reštrukturalizácia, masívne prepúšťanie alebo priamo, či nepriamo ohrozená jej existencia,“ pripúšťa Igor Šulík. „Na niekoho však paradoxne môžu mať turbulentné časy presne opačný vplyv – motivujú k lepším výkonom a pracovnému nasadeniu.“
Ďalšími „zabijakmi“ produktivity sú nedostatočné finančné ohodnotenie, konfliktná alebo napätá atmosféra, absencia perspektívy ďalšieho rastu a rozvoja, premena práce na rutinu či činnosť, ktorá nevyhovuje našej osobnosti. Produktívny človek musí mať stabilné podmienky, aby sa mohol realizovať. Jeho práca by mala mať uznanie, no v takej miere, aby sa to neodzrkadlilo na jej kvalite.
Potreba spätnej väzby?
Na prvý pohľad sa nám zdá, že spätná väzba nás dokáže posunúť k lepším výkonom a nasmerovať našu produktivitu. V skutočnosti však tento koncept nefunguje. Niektoré prieskumy dokonca ukazujú, že až osemdesiat percent „spätnoväzobných aktov“ sa míňa účinku. Súvisí to s tým, ako funguje ľudský mozog.
„Na úrovni podvedomia pozitívna spätná väzba vedie k sebauspokojeniu toho, kto ju dostal, a teda nestimuluje vyšší výkon,“ upozorňuje Igor Šulík. „Pri negatívnej spätnej väzbe je to ešte horšie, pretože náš mozog je „naprogramovaný“, aby nás chránil. Na úrovni nášho podvedomia odmieta, že by sme robili niečo zle. Iniciuje v nás emócie spojené s hnevom, sebaľútosťou, sklamaním, s nepochopením, čo má následne negatívny vplyv na výkon jednotlivca.“
Riešením je pomôcť nastaviť podriadenému vlastné ciele a ukázať správnu cestu, ako ich vyhodnotiť. Hoci je takýto prístup náročnejší, je o to účinnejší a dlhodobo udržateľný. Na takomto princípe sa dá budovať nielen dôvera medzi šéfom a zamestnancom, ale aj celková produktivita pracovníkov.
Motivácia sa rodí vo firme
Vhodné prostredie vo väčšine prípadov dokáže vytvoriť zamestnávateľ. Nielen prosperita, úspech a rastúce zisky firmy sú hnacím motorom. Práve v období škrtania rozpočtov a kritickej ekonomickej situácie sú potrebné teambuildingové a voľnočasové aktivity pre zamestnancov, ktoré jednotlivcov spájajú a vytvárajú silnejšie puto s firmou.
„Neustále a cielené posilňovanie pozitívnych nálad a viery v spoločné prekonanie ťažkostí môžu byť jedným z hlavných nástrojov na zvládnutie súčasnej krízy,“ myslí si Igor Šulík. „Teambuildingové a outdoorové tréningy sú predovšetkým pre stredný a vrcholový manažment významným nástrojom na komunikovanie novej stratégie, vízie, firemnej identity a firemnej kultúry.“
Americkí manažéri presadzujú názor „ešte viac zábavy v práci“. Aj keď Slovákom podobné spôsoby nikdy nebudú vlastné, môžeme sa nimi aspoň sčasti inšpirovať. V neposlednom rade na motiváciu a výkonnosť zamestnanca vplýva aj výška jeho príjmu.
Podľa Šulíka však trendom posledných rokov je čoraz častejšie uprednostňovanie príjemného pracovného prostredia, sociálnej istoty a stotožnenie sa s princípmi a misiou firmy pred výškou finančného ohodnotenia. „Radosť z práce je najdôležitejším predpokladom duševnej pohody a schopnosti podávať vysoké výkony,“ dodáva.
Deväť krokov k lepšej produktivite
1. Zamerajte sa na to, čo je dôležité. Potrebujete prácu dokončiť dnes alebo ju môžete odložiť nazajtra? Ak si odpoviete áno na prvú časť otázky, minimálne každé tri hodiny sa kontrolujte, či nestrácate čas hlúposťami a či to, čo robíte, je najlepšie využitie času.
2. Určte si čas, kedy je váš organizmus najviac výkonný. Ste skôr ranné vtáča alebo uprednostňujete prácu v noci? Stanovte si časť dňa, počas ktorej sa budete venovať najdôležitejším veciam.
3. Prispôsobte sa okoliu. Pokiaľ máte malé deti, musíte pri plánovaní práce brať ohľad aj na ne. Nezabudnite, že pre deti je dôležitejší rodič, ktorý sa s nimi bude hrať, ako ten, ktorý zarobí veľa peňazí.
4. Nerobte veľa vecí naraz. Multi-tasking je síce typický pre ženy, ale neprospieva ich produktivite. Keď budete odbiehať od nedokončenej práce, aby ste začali novú, na konci dňa budete zbytočne nespokojné, že ste nič nestihli.
5. Napíšte si zoznam. Keď si spomeniete na novú úlohu, ktorú musíte splniť, jednoducho si ju zapíšte. Je už jedno, či na papier, do mobilu, alebo počítača. Dôležité je, aby ste ju vypustili z hlavy a už na ňu nemysleli, pokiaľ nepríde čas na jej splnenie.
6. Obmedzte kontrolu e-mailovej schránky. Prezeranie e-mailov zaberie kopu času a zbytočne vás rozptyľuje. Nové správy a odkazy vám z vášho počítača neutečú a pokojne počkajú, kým dokončíte vašu prácu.
7. Majte všetko poruke. Veci, ktoré potrebujete na prácu si pripravte na svoj pracovný stôl. Nie je nič horšie, ako neustále odbiehať od roboty, lebo keď už raz vstanete od stola, podvedome budete hľadať dôvod, ako sa nemusieť vrátiť späť.
8. Udržujte si poriadok. Pracovný stôl by nemal byť pokrytý zbytočnosťami, zvyškami jedál, nepotrebnými papiermi. Chaos produktivite neprospieva.
9. Investujte do zariadenia. Pracovné pomôcky by mali fungovať na sto percent. Pomalý počítač, nespoľahlivá tlačiareň či fax vás zbytočne budú oberať o čas aj o trpezlivosť.
Zdroj: genConnect.com
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
