Viem, život nie je film, lenže časť mňa snívala o podobnej romantike, ako zažívali hrdinovia filmu. Hlavne som túžila po tom, konečne poznať muža, ktorý by v našom vzťahu videl spoločnú budúcnosť. Dobre naladená spomínanou love story – klikla som na zoznamku.
Prvé stretnutia boli úplnou katastrofou – bez iskričky sympatie, prozumenia a obyčajnej zmysluplnej konverzácie. Na internet som úplne zanevrela, dala som si prestávku. Moja emailová schránka ostala osamelá. Po mesiaci ma však premohla zvedavosť a nahliadla som do nej. Na moje počudovanie – bikala tam neprečítaná správa.
Písal mi v nej akýsi chlap, že som mu "dala košom“, ale on si je istý, že som to tak nemyslela…Mala som pocit, že ma dokonale pozná. Napísal mi, že sa cez internet ešte nezoznamoval, ale že ja som ho zaujala. Páčil sa mi jeho pohľad na svet, štýl vyjadrovania, vymenili sme si teda pár mailov.
S Jozefom sme si dokázali písať o čomkoľvek. Od začiatku mi bol sympatický – virtuálne. Vymenili sme si fotky a s postupom času prišlo aj na stretnutie. Nikdy v živote som nebola taká nervózna. Mala som pocit, že to v poslednej chvíli vzdám. Svedomie mi však našepkávalo, aby som to skúsila. Veď keď nič iné, aspoň spoznám nového človeka...
Aj keď mi možno trvalo trochu dlhšie, než som mu otvorila svoje srdce, stalo sa. A neľutujem. Aspoň mne to tak pripadalo. Dokonca prvé rande sa nieslo v úplnom tichu. Hovorila som si – na prvom rande a nemáme si čo povedať! To teda nie je veľmi nádejné. Asi sa mu nepáčim a je z toho podráždený…
Nakoniec sa po šiestich flašiach vypitého vínneho nealko nápoja vykľul celkom príjemný večer. Povedala som si spočiatku, že nič moc... Chlap bol veľmi pekný, ale nebol to môj typ. Sedeli sme spolu tri hodiny, rozprávali sa a mne sa to páčilo. Cítila som sa pri ňom veľmi príjemne a bezpečne.
Keď sa mi nakoniec ponúkol, že ma odvezie domov, nenamietala som. Asi sme sa viac oťukali, a tak som odcházala domov s pocitom, že to bolo fajn. Samozrejme, že som si nebola stopercentne istá, či by som ho chcela ešte vidieť. Ale povedala som si – a prečo nie? Veď to bolo príjemné.
No a potom sa to už len a len zlepšovalo. Sme spolu už štyri roky. Dúfam, že tých spoločných rôčikov bude ešte veľa. Od prvej chvíle, čo sme sa stretli, mi bol oporou a zniesol by mi aj modré z neba. Tak ako možno každý, mám svoje chyby a vrtochy, som rada, že ma berie takú, aká som. Ľúbim ho a som mu za všetko vďačná.
Som šťastná, nemáme síce veľa peňazí, ale máme to najvačšie bohatstvo - vzájomnú lásku, porozumenie, podporu. Láska a porozumenie vedia zdolať veľa prekážok v živote každého z nás. Síce som čakala na tú pravú a skutočnú lásku dlhšie, ale asi to tak malo byť. Som internetu vďačná za to, že ma k nemu doviedol!
Soňa Blašková
Soňa Blašková od nás získava balíček DVD filmov.
Autor: nš