Večná hra

Aj na konci ťažkej a kľukatej cesty môže čakať jedinečný princ z čias, keď „dospelácke“ vzťahy boli len hudbou budúcnosti.

Angličtina v jazykovej škole dvakrát do týždňa po vyučovaní škole je horor, no ako trinásťročná som to musela absolvovať. Znudená, sama medzi cudzími ľuďmi. Po prvej hodine som si už chystala najmenej dvesto výhovoriek pre maminu, aby som tam už viac nemusela ísť. Ako inak – nezabrali!

Ďalšia hodina sa niesla v rovnakom duchu ako tá prvá, až na fakt, že po dvadsiatich minútach sa otvorili dvere a dnu vošiel pán Božský. Samozrejme, len tak božský, ako niekto môže v dvanástich rokoch byť.

Hneď na druhý deň som na moju obrovskú a viditeľne preukázanú radosť zistila, že chlapec z angličtiny so mnou chodí aj na gymnázium. Koľká radosť to len bola! Roky ubiehali, kamarátstvo bolo priemerné, zopár prehodených nesmelých viet a moje naliehavé pohľady nijako výrazne nezaberali.

Bodaj by aj, veď sme nemali ani pätnásť! Moju "nevýraznú" náklonnosť si všimol snáď každý okrem môjho cieľa. Vlastne, myslel si, že všetky reči a poznámky sú len na upútanie pozornosti. Náš lektor nám raz povedal: "Vy dvaja raz budete spolu!" Ostatní sa na tom len pobavili, veď ako by on mohol chcieť tú bláznivú?

Záujem všetkých okolo nás sa stupňoval nielen v jazykovej, ale dokonca aj na strednej škole. Spolužiaci a učiteľka sa angažovali vo viacerých smeroch. Trápne, detské poznámky, vtipy. Nič nechýbalo.

Za tie roky sme trošku vyrástli, vyspeli, začali sme sa aj viac kontaktovať, no písanie na internete sa nieslo taktiež v duchu uštipačnom. On ani len netušil, ako vážne ja svoje narážky myslím. Škoda! No každý sme si žili vlastný život a vo chvíľach krátkych stretnutí sme sa nikam neposunuli.

Až prišiel osudný deň, v ktorý sme sa posunuli až príliš ďaleko. Sedel na lavičke a držal sa za ruku s inou. Zrejme vycítil moje prekvapenie, myslel, že už o tom viem. Bohužiaľ! Dostala som informácie priamo z prvej ruky. Nebudem predstierať, plakala som ako malé dievčatko, ktorému práve zobrali obľúbenú bábiku.

Na moje obrovské šťastie, tento vzťah netrval dlho, no po jeho konci sa medzi nami nič nevyriešilo. Ublížila mu, trápil sa a ja som ho aj napriek iným známostiam mala vždy na vrchu vytúžených. Netušila som v tom čase, ako zle na tom je. Keby som to vedela, urobila by som niečo, no ja som nemala ani tušenia.

Na konci školského roka sa nám však cesty stretli. Dobre, nie až tak výrazne, ale nenápadne sa o seba obtreli. Priblížili sa na stretnutí ohľadom poprázdninovej cesty do Anglicka. Nadšenie vystriedalo pomyslenie na dvojmesačné čakanie na nadchádzajúci výlet.

V septembri prišiel dlho očakávaný deň, lúčenie s rodičmi. Kamarátka mi obsadila miesto v autobuse. Možno to bola jedna veľká náhoda a možno osud, no cez uličku sedel práve on. Naše rozhovory boli letmé, nevinné, bojazlivé. Ja už som nechcela nič viac pokaziť, vedela som, že prišla zrejme posledná možnosť, nakoľko som ten rok maturovala.

Vychutnávala som si každú malú chvíľku s ním, každý nesmelý pohľad. Zatiaľ nič nenasvedčovalo výraznejšiemu posunu, no jeden večer sme ostali v izbe sami. Rozprávali sme sa. Dlho sme sa rozprávali. O všetkom. O dávnych hodinách angličtiny, o tom, že všetko, čo robím, myslím vážne, o našich pocitoch.

Do svojej izby som prišla s pocitom, že možno by to mohlo medzi nami vyjsť. Schladila ma však nezaujatá myseľ kamarátky, ktorá mi podupala všetky nádeje a nedávala mi šancu.

Na druhý deň sme sa však od seba skoro nepohli. Daždivé počasie nám umožnilo byť pod jedným dáždnikom blízko seba a dopravná zápcha našej odvahe poriadne napomohla. Cestovali sme totiž aj cez noc a ja som sa horko-ťažko odhodlala opýtať sa, či si ku mne nesadne. Sadol! Cestou sme sa rozprávali, analyzovali, skúmali. Až konečne po takmer štyroch rokoch prišiel ten vytúžený bozk!

Nebol to sen, aj keď som sa tak úprimne cítila. Nebola to ani hra, a keby aj bola, tak trvá dodnes a nijaký panáčik zatiaľ nevyhodil súpera a ani sa nedostal do svojho úkrytu. Zatiaľ sa naháňajú po hracej ploche a cieľový úkryt bude už len spoločný.

Karina Miartanová

Karina Miartanová od nás získava balíček DVD filmov. Ďalší príbeh uverejníme už zajtra.

Autor: nš