Jozef a Glenda Poláčkovci: Bolo to rozhodnutie srdca

Aký bol začiatok vašej slovensko-kubánskej love story?

Glenda: V Havane nás zoznámil spoločný kamarát. Hneď na druhý deň mi Jozef zavolal a pozval ma na zákusok. Všetko sa udialo neuveriteľne rýchlo. Myslím, že od prvej chvíle nám bolo jasné, že k sebe patríme.

Jozef: Ja som bol v Havane na dovolenke. Vlastne sa mi nechcelo nič zvláštne podnikať, chcel som si len oddýchnuť. Kamarát, ktorý tam už dovolenkoval dlhšie, mi navrhol, že ma zoznámi so zaujímavým dievčaťom. Vraj je zo slušnej hudobníckej rodiny, pracuje ako modelka, hovorí po anglicky...

Glenda: ... A je normálna. (Smiech.)

Jozef: Tým chcel povedať, že nejde o nejakú barovú spoločníčku. Napriek tomu som mu povedal, že nemám záujem. A on na to, že veď o nič nejde. Ak mi nebude sympatická, trochu s ňou pokecám a viac sa nemusíme stretnúť. Neskôr som sa od Glendy dozvedel, že ani jej sa na stretnutie so mnou veľmi nechcelo. Nechápala, prečo by sa mala zoznamovať s nejakým Slovákom. Vlastne ani nevedela nič o Slovensku.

Glenda: O vašej krajine som počula len raz na tanečnom parkete, keď ma požiadal o tanec jeden Slovák žijúci v Taliansku. Párkrát som už bola v Európe – v Španielsku, Dánsku, ale Slovensko bolo pre mňa úplne neznáme.

Ale napokon ste neľutovali, že ste na to stretnutie išli...

Jozef: Od prvej chvíle som vedel, že Glenda je žena, na ktorú som celý život čakal. Akoby sa vo mne prebudil šiesty zmysel. Dovtedy som si myslel, že mne sa také niečo nemôže stať, že ľudia, ktorí čosi podobné zažili, si len vymýšľajú, aby mali o čom písať knihy a nakrúcať filmy. Na našom prvom rande som Glendu pozval do cukrárne, dali sme si kávu a zákusok a potom sme šli na prechádzku. Po dvoch dňoch som ju požiadal o ruku.

Tak to ste sa poponáhľali.

Jozef: Vnútorný hlas mi stále hovoril: choď do toho, nevymýšľaj! V mojej hlave nebolo žiadne ale, čo keď... Nerozmýšľal som o tom, čo bude, ak sa Glenda nebude páčiť mojim rodičom alebo ja nezapadnem do jej rodiny, ako sa bude vyvíjať náš vzťah, keby sa náhodou neskôr ukázalo, že si až tak dobre nerozumieme. Úplne som vypol rozum. Bolo to len rozhodnutie srdca, čo je v našej kultúre dosť nezvyčajné. My sa väčšinou viac prikláňame k racionálnym rozhodnutiam. Neviem, či to je vždy dobré, možno tým v živote o niečo dôležité prichádzame. Na Kube je všetko inak. Možno to bolo miestnou klímou, tým, ako tam život funguje – jednoducho som si povedal, že Glendu chcem, nech sa deje čo sa deje.

Glenda: „Neoficiálne“ ma požiadal ma o ruku v pizzérii. Vraj si ma chce vziať za ženu. Spýtala som sa ho – a to len tak? A on, že vraj áno, veď ma miluje, tak si myslí, že je všetko v poriadku. Tak som to povedala matke, lebo u nás doma sa vždy o všetkom bavíme. Pred rodičmi som nikdy nič netajila.

Aká bola jej reakcia?

Glenda: Najprv mi povedala, že som sa zbláznila. Viete, som jej jediná dcéra a ona mala so mnou trochu iné plány. Chcela, aby som šla študovať na univerzitu v Toronte. Odmalička som mala prísnu výchovu, veľa som cvičila na hudobných nástrojoch a učila sa. Môj život celé roky plynul len medzi školou a domácimi povinnosťami. Obaja rodiča sú hudobníci a babička bola známa kabaretná speváčka, takže všetci chceli, aby aj zo mňa bola umelkyňa. Otec je jeden z mála ľudí na svete, čo dokáže hrať ľavou rukou na basovú gitaru, pravou na perkusie a ešte s nohami ovláda činely. A to všetko v náročných rytmoch latino džezu. Ale aby som sa vrátila k nášmu oznámeniu o svadbe – takže mama bola najprv zhrozená, ale keď som jej vysvetlila, aká som zaľúbená, tak zmäkla. Začala sa vypytovať, čo je Jozef vlastne zač, čo robí…

Jozef: Pre Glendinu rodinu bolo nepochopiteľné, že v štyridsiatke ešte nemám rodinu. Najprv ani nechceli veriť, že som slobodný.

Netrvalo dlho a Glenda prišla na Slovensko. Tehotná. Plánovali ste hneď od začiatku dieťa?

Jozef: Keď sa skončila moja dovolenka na Kube, na ktorej sme sa zoznámili, boli sme pár týždňov v kontakte len cez internet. Glenda mi veľmi chýbala, a keď potom prišiel Valentín, rozhodol som sa znovu za ňou vycestovať. Pre ňu to bol veľmi dôležitý sviatok, mám pocit, že ešte dôležitejší než Vianoce. A ja som ju nechcel sklamať. Takže náš syn Joshua je vlastne valentínske dieťa. (Smiech.) Keď mi Glenda oznámila, že je tehotná, práve som vyliezol z bazéna. Rozplakal som sa od šťastia a povedal som si, že tentoraz z Kuby už sám neodídem.

Bolo pre vás ťažké vybaviť na Kube slovenské vízum?

Jozef: Bola to hotová tortúra, lebo slovenská ambasáda tam nefunguje, tak som všetko vybavoval cez české úrady. Boli tam veľmi milí ľudia, ale aj tak to trvalo celú večnosť. Každý týždeň som volal do cestovky, kde sme mali rezervované letenky, aby ich presunuli na iný termín.

Glenda: Ale inak nám bolo fajn. U nás v rodine sme zorganizovali veľkú večeru, aby sme oslávili naše zásnuby a dieťa.

Jozef: Na Kube to chodí tak, že keď sme sa dozvedeli o Glendinom tehotenstve, hneď na druhý deň to vedeli všetci naokolo. Dokonca mi gratulovala aj upratovačka bytu, kde som býval a chlapík, čo predával na ulici limonádu. Na Slovensku väčšinou prvých desať týždňov čakáme, kým povieme o bábätku ostatným. Veď čo keby sa medzitým niečo stalo… U nás to prebehlo úplne inak, po kubánsky. Od prvej chvíle bola na naše dieťa naviazaná obrovská radosť všetkých ľudí z okolia, čo zrejme prispelo aj k tomu, že Glendino tehotenstvo prebehlo tak ako prebehlo. Ukážkovo, bez komplikácií.

Glenda: A to aj napriek tomu, že som ako tehotná letela z Kuby na Slovensko, vydala sa a zvykala si na život v novej krajine. Bolo to fakt veľmi aktívne tehotenstvo.

Spomínate radi na svoj svadobný deň?

Glenda: Najprv som bola veľmi nervózna. Nič sa mi na mne nepáčilo – šaty, účes, mejkap. Pripadala som si hrozne. A potom sa z toho vykľul najkrajší deň môjho života.

Jozef: Chcel som, aby bol náš svadobný deň tým najkrajším darčekom pre moju ženu. Keďže som zvyknutý organizovať eventy, všetko som si pripravoval sám do najmenších detailov. Poprosil som Glendinu matku, aby mi poslala jej fotografie z detstva a vyzdobil som nimi kaštieľ, kde sme mali svadobnú hostinu.

Glenda: Dokonca aj naša svadobná torta bola vyrobená v mojich obľúbených ružovo-krémových farbách. Neuveriteľné!

Glenda, čo vás po príchode na Slovensko najviac prekvapilo?

Glenda: Že je tu Jozef mediálne známy. Keď sme začali robiť rozhovory do novín a stretávať sa s paparazzmi, bolo to pre mňa niečo celkom nové. Ale myslím si, že sa učím rýchle, ako byť ‚Jopovou ženou‘. (Smiech.)

Jozef: Moja žena pred príchodom na Slovensko naozaj nevedela, ako tu žijem, akú tu mám prácu. Bol som pre ňu len Jozef, ktorého má rada – možno aj preto nám to spolu tak dobre vyšlo.

Takže Glenda si zvykla na život medzi slovenskými celebritami?

Glenda: Mne vôbec nepripadá, že by sme žili ako celebrity. Máme malé dieťa, takže väčšinu času trávime doma. Keď idem občas medzi ľudí, tak sú väčšinou na mňa milí, aj keď niektorí si ma škatuľkujú ako ‚Jopovu Kubánku‘, ale to mi neprekáža. Našla som tu dobrých priateľov, páči sa mi, že veľa Slovákov hovorí dobre po anglicky, takže sa nemusím trápiť s jazykovou bariérou.

Učíte sa po slovensky?

Glenda: Áno, mám veľmi zlatú učiteľku, ktorá vie perfektne po španielsky.

Jozef: Je to moja profesorka z vysokej. Okrem toho Glenda chytá slovíčka z médií a bežnej komunikácie s ľuďmi. Myslím si, že vďaka jej hudobnému sluchu bude do dvoch rokov plynulo rozprávať po slovensky.

Glenda: Už trochu začínam hovoriť s Jozefovými rodičmi. Nič iné mi ani nezostáva, lebo oni nehovoria po anglicky (smiech), takže naša komunikácia občas prináša množstvo komických situácií.

Prejavujú sa vo vašom spolužití nejaké kultúrne rozdiely?

Jozef: Jediné, čo mi napadá, je, že keď u nás doma hrá hudba, moja žena okamžite zavrtí zadkom. Len neviem, či to mám považovať za kultúrny rozdiel.

Glenda: Občas si uvedomujem, že Jozef je iný, ako sú muži u nás. Kubánci chcú byť väčšinou vo vzťahu k ženám dominantní. U mňa síce nikdy s týmto prístupom nepochodili, lebo ja som tvrdohlavá a vždy si urobím po svojom, ale počula som na túto tému historky od svojich priateliek. Jozef je veľmi pozorný manžel a otec, až mi niekedy pripadá neuveriteľné, ako dokonale sa vie postarať o malého. Dokáže ho prebaliť, nakŕmiť, utíšiť ho, keď plače, uspať. Keby ešte vedel dojčiť, Joshua by ma ani nepotreboval. (Smiech.)

Jozef: Ja si to, že som sa stal manželom a otcom, užívam. Pridlho som žil ako tínedžer, vravel som si, že je to tak v poriadku, ale pritom mi niečo podstatné chýbalo. Lebo chlap sa podľa mňa môže stať skutočným chlapom len vtedy, keď sa dokáže postarať o rodinu – keď si vezme ženu, ktorú miluje a vychová s ňou deti. Tým chcem povedať, že by mi vôbec neprekážalo, keby nám časom pribudol aj ďalší prírastok do rodiny. Zmeny, ktoré mi s manželstvom prišli do života, mi priniesli veľa dobrého. Naučil som sa pragmatickejšie narábať s časom, komunikovať s ľuďmi viac priamo a pravdivo, lebo to veci urýchľuje a ja sa potom môžem viac starať o rodinu. Prehodnotil som celkovo svoje vzťahy, dnes už necítim potrebu byť s každým kamarát. Pred kvantitou uprednostňujem kvalitu, takže môj okruh známych sa síce zúžil, ale tie vzťahy, ktoré pretrvali, sú o to hodnotnejšie.

Jozef Poláček, známy ako Jopo (41)

prvýkrát na seba upozornil ako moderátor televíznej hitparády Deka. Je zakladateľom spoločnosti Kuul Fabrik, ktorá funguje ako reklamná, mediálna agentúra a producentská spoločnosť. Na svojom konte má množstvo firemných eventov, reklamných kampaní, koncertov, festivalov a úspešných televíznych programov. Okrem toho vlastní nahrávacie a dabingové štúdio, vyrába reklamné šoty, internetové videá a dokumenty.

Glenda Lopez Exposito (23)

je profesionálna flautistka a džezová speváčka. Pochádza zo známej džezovej hudobníckej rodiny, študovala na najprestížnejších kubánskych hudobných školách ,vyhrala viac hudobných súťaží a koncertovala na viacerých medzinárodných džezových festivaloch. Venovala sa aj modelingu v jedinom profesionálnom kubánskom módnom dome La Maison a príležitostne sa objavila aj v populárnej kubánskej telenovele Aquí Estamos.