P. S. Pošli to ďalej

„Do minulého týždňa som netušil, že Rómovia nemusia platiť za lieky. Bol som v lekárni kúpiť deťom kvapky na kašeľ a do nosa. Predo mnou bola menšina, vybrali si lieky a potom vytiahli papier zo sociálky... Lekárnička ho potvrdila a odišli. Pýtal som sa, čo to bolo a ona mi povedala, že sú sociálne slabí, tak im štát platí lieky.“

Možno aj k vám sa nedávno dostala takáto „zaručená“ informácia. Väčšine ľudí sa pri jej čítaní zvýšil tlak a začali sa nezmyselne rozčuľovať nad nespravodlivosťou tohto sveta.

Nie každému napadlo popremýšľať nad pravdivosťou správy, a preto na výzvu „Prosím, pošlite to ďalej, s týmto sa už niečo musí urobiť!“ nemohli zareagovať inak, ako jej ďalším šírením... Podobných vymyslených či polopravdivých správ – hoaxov, ktoré putujú po internete, pritom nie je málo.

Bol raz jeden hoax

Pri doslovnom preklade slova hoax z angličtiny dostaneme celkom výstižný termín: podvod. Fámy, šíriace sa prostredníctvom e-mailových schránok rýchlosťou internetu, prezradí väčšinou výzva, aby sme správu preposlali ďalej – musí sa predsa o nej dozvedieť čo najviac ľudí!

„Rôzne báchorky, povedačky a fámy existujú odnepamäti, len ich forma, obsah a spôsob šírenia sa mení. Kedysi dávno sa hovorili historky o strašidlách, neskôr o lupičoch a v súčasnosti sa šíria napríklad o počítačových vírusoch,“ vysvetľuje Josef Ďžubák z portálu hoax.cz.

Postupné zdokonaľovanie foriem komunikačných prostriedkov priniesli pokrok aj v rýchlosti šírenia fám. „Čo kedysi trvalo mnoho dní alebo mesiacov, kým sa ústne podalo, dnes trvá vďaka internetu len niekoľko hodín alebo dní, kým sa falošná správa rozšíri. Dokonca aj na internete sa prejavuje určitý vývoj v šírení hoaxov. Správy, ktoré predtým kolovali e-mailom, sa dnes objavujú na Facebooku,“ dodáva Ďžubák.

Mystifikátori a tí druhí

Bez nich by sa nám schránky neplnili falošnými správami. Kto tieto nezmysly vôbec vymýšľa? Josef Ďžubák vraví, že sú ľudia, ktorí majú vytváranie rôznych historiek a ich následné vypúšťanie do sveta čosi ako záľubu. A následne sa bavia na tom, ako ich správa všade koluje.

Ako nedostať nálepku

chronický spamer

Celkom jednoducho – podozrivú správu nasmerujte do koša. Ak si nie ste istí, či e-mail, ktorý vám práve prišiel, je hoax, nie je nič jednoduchšie, ako si to overiť na internete. Databázu nepravdivých správ nájdete napríklad na hoax.cz alebo snopes.com, prípadne zadajte do internetového vyhľadávača časť podozrivej správy a je pravdepodobné, že sa vám podarí dopátrať k výsledku.

„Niektoré vypustené fámy sú už za hranicou dobrých mravov alebo sa dokonca posielajú s cieľom ublížiť a ohovoriť niekoho,“ dodáva odborník.

Ale ani šikovne napísaný nezmysel by nemal šancu na prežitie, keby neexistoval dostatočný počet „tých druhých“, teda ľudí, ktorí poslušne, tak ako im v e-maile píšu, posunú správu všetkým svojim známym.

Pýtate sa, čo ich k tomu vedie? „Reťazové listy šťastia preposielajú mnohí z poverčivosti. Veď, čo keby náhodou... Na podobnom princípe sú založené aj podvodné lotérie a Nigerijské podvodné e-maily (SCAM419), keď dostanete informáciu o veľkej výhre alebo o zaujímavom dedičstve. Zdravý rozum hovorí, že je to nezmysel, ale červík pochybnosti v človeku hlodá a často sa stane, že obeť sa chytí a zaplatí podvodníkom nemalé peniaze,“ upozorňuje Josef Ďžubák.

Iné správy sa pokúšajú prostredníctvom dojímavej fotografie prebudiť v nás sociálne cítenie a ľútosť. „Veľa ľudí správu prepošle alebo šíri na Facebooku z naivity alebo z pokrytectva. Pár kliknutí na preposlanie správy nie je veľká námaha, nič to nestojí a šíritelia majú falošný pocit uspokojenia, aký „dobrý skutok“ spravili.

Často sa dokonca bránia tým, že aspoň neuškodili, čo však nie je také isté. Určite by sa im nepáčilo, keby sa v e-maile alebo na Facebooku objavila fotka ich dieťaťa alebo ich mená a telefónne kontakty s vymysleným textom a ostatní ľudia by si to posielali,“ opisuje nástrahy hoaxov Ďžubák.

Pri ostatných druhoch internetových fám sú motivácie ľudí na ich šírenie veľmi podobné – väčšinou cítime potrebu sa s danou informáciou podeliť. Veď kto by nechcel byť prvý, kto prinesie zaujímavú a dychberúcu správu svojim známym!

Čo je na tom zlé?

Našim priateľom či kolegom plníme schránku nezmyslami, čím nielenže môžeme pomáhať v poškodzovaní nejakej spoločnosti alebo osoby, ale zároveň zbytočne zaťažujeme linky a servery. Okrem toho, priznajme si pravdu, vďaka posielaniu nepravdivých správ si povesť dôveryhodného človeka asi ťažko získame.

Navyše, hromadným šírením hoaxov sa neskôr nazbiera slušná kôpka e-mailových adries, a potom už stačí, aby sa takýto zoznam dostal do počítača infikovaného škodlivým kódom. Následne sa môžeme tešiť na prílev e-mailov, v ktorých budeme figurovať nielen ako prijímateľ, ale aj ako odosielateľ, isto potešia aj výhodné ponuky na modré pilulky či iné zaujímavé spamy.

Podľa portálu hoax.cz predstavujú spamy až 90 % všetkej e-mailovej komunikácie. Zaujímavé zistenia priniesla nedávno SITA vďaka výskumnému projektu spoločnosti Slovanet, ktorý ukázal, že Slováci strávia vymazávaním spamov takmer šesť hodín ročne. Tým podľa nich vznikajú firmám straty viac než dvadsať miliónov eur ročne.

Pri e-mailovej komunikácii na nás však číhajú aj ďalšie nebezpečenstvá – podvodné e-maily, sľubujúce obrovské výhry, ktoré máme údajne dostať po zaplatení manipulačného poplatku, alebo takzvaný pishing, čo je druh internetového podvodu, keď sa podvodníci pokúšajú vymámiť z nás prístupové údaje k účtu. Aj tu platí: trikrát preveruj, raz posielaj.

Najčastejšie hoaxy

• Varovanie pred neexistujúcim nebezpečenstvom – týka sa reálneho sveta, ako napríklad upozornenie na recykláciu nespotrebovaného mlieka, ale aj virtuálneho sveta – vystríhanie pred vírusom, ktorý sa šíri e-mailom a po jeho otvorení si zničíte celý harddisk. Hodnovernosť správy sa snažia jej tvorcovia často dosiahnuť vďaka údajnému vyhláseniu nejakej veľkej známej spoločnosti.

• Peniaze za šírenie správy – skutočne si myslíte, že choré dieťa dostane peniaze na nákladnú liečbu len preto, že e-mail prepošlete všetkým svojim blízkym?

• Neaktuálne prosby o pomoc – nie všetky reťazové správy musia byť vymyslené. Žiaľ, väčšinou majú takéto prosby, napríklad o darovanie krvi, veľmi krátku aktuálnosť, a tak sa stane, že v čase, keď sa začne e-mail masovo šíriť, je už prosba dávno neaktuálna.

• Reťazové listy šťastia – ide o nasledovníkov klasických reťazových listov, ktoré sa kedysi šírili prepisovaním. Za preposlanie e-mailu určitému počtu ľudí sľubujú šťastie, peniaze alebo splnenie akéhokoľvek želania.