Čakali ste, že bude mať vaša stránka taký úspech?
S priateľom Jurajom sme sa nikdy nepozerali na náš projekt ako na zárobkový obchod. Vedela som len, že na Slovensku existuje kvalitná ručná tvorba, ktorá sa nemá kde prezentovať. Hnevalo ma, že v ktoromkoľvek veľkom európskom meste som narazila na autentickú tvorbu, či už na uliciach, v obchodíkoch, alebo na internete, ale u nás nikde. Svoje ručne vyrobené šperky som spočiatku predávala v kamenných obchodoch, kde boli šialene vysoké marže. Kupovali si ich len turistky, ktoré ich mohli dovoliť. Preto som chcela tejto scéne pomôcť a oživiť ju. Od začiatku bolo mojím veľkým snom spojiť rôznych autorov a štýly. Najpodstatnejší vplyv webového obchodu a komunity, ktorá pri ňom vznikla, je však ten, že ľudia dostávajú spätnú väzbu na svoje výrobky. Vyspovedajú sa zo starostí, dostávajú rady, informácie, diskutujú, píšu blogy, realizujú sa, získavajú názory, povzbudenie, kritiku. Zisťujú, čo sa im predáva, a ak sa nepredáva, čo by mali robiť, aby to zmenili.
Čo pre vás znamená ručná tvorba?
V každej krajine je niečím špecifická. Remeselná tvorba dosť reflektuje národ ako taký a je krásne, ako cez ňu môžete spoznať vývoj krajiny. Pre každú zem je typická iná tradičná remeselná výroba, z ktorej potom vychádza aj tá súčasná.
Ktoré ľudové remeslá na vás zapôsobili v zahraničí?
Každá krajina je iná. Napríklad v Británii vidno silný tradicionalizmus. Nesmierne si vážia handmade veci a pristupujú k nim ako k národnému bohatstvu. Veľa pracujú s vlnou, obľubujú patchwork, potláčajú látky starými technikami, fúkajú sklo, skrátka pracujú s tradičnými metódami. Na druhej strane Londýn odzrkadľuje súčasnú modernú scénu, nájdeme tam punkový štýl aj súčasný londýnsky look, ktorý bol vždy typický akousi revoltou. V Nemecku je súčasná scéna trochu temnejšia, akoby postvojnová. Neboja sa rôznych extravagancií a hraničných tém. Tvorba južnej Európy je zasa veľmi hravá. Veľmi sa mi páčil Lisabon. Doslova žiaril farbami a pozitívnou náladou. Pre Slovensko je typická práca s drevom, hrnčiarstvo, keramika, potláčené indigové látky, pletacie techniky.
Ako vnímate našu súčasnú tvorbu?
Je špecifická najmä tým, že ľudia nemajú peniažky, aby tvorili to, čo by v skutočnosti chceli. V zahraničí podobných výrobcov dotuje štát. Dostávajú priestory, v ktorých môžu tvoriť, rôzne finančné úľavy, aby sa moli rozvíjať. Mnohí autori u nás by vedeli robiť omnoho výraznejšie diela, keby mali prostriedky. My sa ešte stále spamätávame zo štyridsiatich rokov neslobody, ktorá sa prejavovala aj v obliekaní. Museli sme nosiť šité a štrikované veci, napríklad svetre od babičiek, lebo sme nemali na výber. Momentálne sa ešte stále snažíme nasýtiť komerčného odievania, zahraničných značiek. K ručnej výrobe sa však pomaly vraciame, slovíčko handmade získava znova punc a stráca hanlivé označenie. Takéto výrobky začíname opäť vnímať ako niečo neopakovateľné, originálne a vzácne, lebo im niekto venoval svoj čas. Myslím, že naša domáca tvorba je veľmi optimistická, veselá, veľa si požičiava aj zo zahraničia, čo je však normálne. Záujem je o hravý dievčenský štýl. Autori veľa siahajú aj do histórie k ľudovým motívom, ktoré sa dajú veľmi pekne spracovať aj moderným spôsobom a ľuďom sa ich tvorba páči.
Prevažná väčšina autorov sú pravdepodobne ženy, čím sa prezentujú muži?
Sú najmä remeselníci, robia veľa s drevom, kovom, navrhujú dizajnové tričká, ale pracujú aj ako šperkári, keramikári, hrnčiari, kovotepci. Väčšinou sú to veľmi dobre a do detailov prepracované veci dotiahnuté do konca. Keď sa Juraja spýtam, čo sa mu na našej stránke páči, vždy povie, že mu je jedno, o akú vec ide, či pre ženu, alebo muža, hlavne aby bola dizajnérsky dotiahnutá do detailov. Napríklad karabínka na kľúče v kabelke je pridaná hodnota. Ušiť látkovú tašku dokáže každá krajčírka, ale urobiť kvalitnú tašku z kože alebo z koženky, na to už treba skúsenosti a nástroje. Značky, ktoré majú profesionálny ráz, sa aj najlepšie predávajú.
Nie každý má na profesionálne nástroje. Čo potom?
Mnoho autorov má dobré nápady, ale majú problém ich remeselne spracovať. Je veľa vyštudovaných profesionálov – šperkárov, zlatníkov, výrobcov odevov a ďalších šikovných ľudí, ktorí skončili školu, kde mali voľný prístup k materiálu a nástrojom. Po škole však zostali vo svojom prenajatom byte, nemajú dielňu ani materiál a nemajú z čoho a kde vyrábať, lebo to stojí veľa peňazí. Spočiatku môžu začať ponúkať ozdoby z lacnejších materiálov alebo surovín, a keďže majú štýl a vkus, ich veci sa predávajú. Takto si postupne nazbierajú financie na náročnejšie vybavenie. Je to však ťažké, ľudia skúšajú všetko možné, zháňajú sponzorov, granty. Som rada, že minulý rok vznikla organizácia Slovak Fashion Council. Chce pomáhať ľuďom, ktorí vyrábajú odevy a doplnky. Mala by fungovať ako informačná základňa, kde by boli ekonomické, právne, marketingové alebo reklamné rady.
K myšlienke vytvoriť priestor pre kreatívnych ľudí ste pridali aj organizáciu kurzov. Čo plánujete ďalej?
Minulý rok sme veľa expandovali, sústredili sme na externé spolupráce. Tento rok sa chceme vrátiť dovnútra, uvedomili sme si, že máme na webe vyše štyritisíc autorov. Treba im pomôcť, mnohí z nich majú kvalitnú tvorbu, ale tápu v tom, ako viesť svoju značku, robiť si marketing, fotiť svoje produkty, ako ich nazývať, ako sa propagovať. Chceme im marketingovo pomôcť, písať pre nich články a robiť akcie zamerané na skvalitnenie tvorby. Ďalšia oblasť, na ktorú sa chceme zamerať, je relácia Ako to robíš? v internetovej televízii Metoo.sk. Plánujeme si do nej pozývať zaujímavých hostí a rozprávať sa s nimi o tvorbe a o tom, ako sa im darí byť úspešnými. Niektoré ženy, ktoré predávajú na našej stránke, sa za čas svojho pôsobenia stali ikonami. Máme maminy, ktoré zvládajú opatriť deti, niekoľko zvierat, domácnosť, v obývačke, spálni alebo v kuchyni majú svoju dielňu a dokážu o tom všetkom s nadhľadom písať úžasné blogy, nad ktorými sa schuti nasmejeme. Doma majú čarovný svet látok, gombičiek, korálikov, rozrobených výrobkov. Keďže sa nám zatiaľ nedarí vybrať sa priamo k nim, rozhodli sme sa pozvať raz za mesiac niekoho z nich do televíznej relácie.
Stíhate popri zamestnaní nejaké ručné práce?
Celý projekt odštartovala moja značka šperkov, ktoré som začala vyrábať popri práci. Babám sa zapáčili a kupovali ich. Kedysi som chcela študovať dizajn a realizovať sa v móde, ale nedostala som sa na školu, a tak som na to zanevrela. Keď som však raz sedela zavretá v kancelárii a pozerala von oknom, mala som pocit, akoby život ubiehal mimo mňa. Vtedy som sa k svojmu koníčku znova vrátila a už som sa ho nepustila. Z kreatívnej umeleckej práce sa však postupne stala rutina, lebo starostlivosť o stránku znamená najmä administratívnu prácu, veľa komunikácie a manažérskej práce. Uvedomujeme si s Jurajom, že je to na nás už veľa, a preto začíname rozširovať tím. Od januára mám dokonca kanceláriu, takže po roku, počas ktorého som web robila z domu a prakticky neustále, za ním môžem doslova zavrieť dvere a na chvíľu vypnúť. Po večeroch štrikujem, chodím na kreatívne kurzy a opäť sa vraciam k tvorivej činnosti. Je to akási arteterapia (smiech).
Plánujete znova začať vyrábať svoje výrobky vo väčšej miere?
Musím povedať, že už mám väčší rešpekt pred ručnou tvorbou a nedovolila by som si ukázať len tak hocičo. Ale momentálne máme spolu s Jurajom iný cieľ. Bývame v podnájme a radi by sme sa presťahovali do nejakého domčeka, ktorý by sme si upravili podľa vlastných predstáv. Obaja máme špecifický vkus, pekne by sme sa vedeli pohrať s interiérom a dať mu zaujímavú atmosféru. Ja už by som sa totiž veľmi rada niekam stiahla, lúskala fazuľu pod jabloňou a škrabkala psa za ušami (smiech).
Saša Šmidáková (30)
sa narodila v Trnave. Vyštudovala Pedagogickú fakultu na Trnavskej univerzite, odbor slovenský jazyk - výtvarná výchova. V roku 2009 založila spolu so svojím priateľom Jurajom Miklášom, dizajnérom, internetový obchod SAShE.sk zameraný na originálne ručne robené výrobky slovenských výrobcov, remeselníkov a návrhárov, amatérov i profesionálov. V súčasnosti registruje štyritisícpäťsto predajcov a mesačne navštívi portál dvestotisíc ľudí. Minulý rok bola pozvaná prednášať na TEDx Bratislava, konferenciu o myšlienkach hodných šírenia. V súťaži Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania získala ocenenie Úspešná živnostníčka 2011.
Autor: Petra Mandlová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
