Legenda hovorí, že čaj objavil čínsky cisár Šeng-Nung pred päťtisíc rokmi. Pomohla mu k tomu chvíľka nepozornosti, keď si preváral vodu v kotlíku a padlo mu doň zopár lístkov čajovníka. Nevídaná vôňa a príjemná chuť cisára prekvapili. Svoje príbehy o pôvode čaju majú aj Japonsko a India. Nikdy sa nedozvieme, či je na nich aspoň kúsok pravdy. Jedno je však isté: keď ľudia spoznali čaj, hneď si ho obľúbili.
Bez príchute a arómy
Čaj sa získava zo stromu čajovníka, ktorý je veľmi rozšírený v teplých oblastiach južnej a východnej Ázie. India, Čína a Srí Lanka patria medzi top vývozcov tohto obľúbeného nápoja. „Čajové lístky a výhonky sa zbierajú ručne od skorého rána,“ vysvetľuje Kristián Guzman z čajovne Cejlón v Nových Zámkoch. „Pri zbere je zakázané fajčiť, používať parfumy, mydlá a dokonca v prestávkach aj konzumovať aromatické jedlá, aby sa neznehodnotila chuť a vôňa čajových lístkov.“
Najkvalitnejšie čaje sú tie, ktoré obsahujú najmladšie listové púčiky z vrchu kríka. Vysokokvalitné čaje dostanete kúpiť aj u nás v špecializovaných predajniach, no ako priznáva aj Kristián Guzman, nie vždy cena určuje kvalitu, aj keď je to jeden z faktorov, ktorý ju ovplyvňuje. V každom prípade, ak si chcete vychutnať pravú chuť kvalitného čaju, siahnite po tých, ktoré sú neochutené a nearomatizované.
Prach v čajových vrecúškach
Dnešný rýchly životný štýl a nedostatok času spôsobuje, že často siahneme po vrecúškových čajoch. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či je takýto čaj skutočným čajom? Vo väčšine prípadov ide len o čajový prach, ktorý je odpadom pri spracúvaní kvalitných čajov vo fabrike a navyše je aj chemicky dochucovaný. Netýka sa to však každého vrecúškového čaju.
Keď čaj
nie je čajom
Nesprávne v mnohých prípadoch za čaj považujeme aj liečivé bylinkové nálevy, ktoré užívame pri rôznych zdravotných neduhoch. „Pod pojmom čaj rozumieme iba nálev z rastliny čajovníka,“ zdôrazňuje Kristián Guzman. Podobným prípadom sú aj instantné čaje. Väčšinou ide len o kombináciu sladidiel a chemických ochucovadiel. Ani obľúbené ľadové čaje nemajú so skutočným čajom veľa spoločné. „V dvojlitrovej fľaške je skutočného čaju asi 0,5 percenta,“ tvrdí Guzman. „Skutočný ľadový čaj si pripravíte tak, že pravý sypaný čaj po precedení prelejete cez ľadové kocky.“
Ak chcete zistiť, čo pijete, Kristián Guzman odporúča spraviť si nasledujúci test: „Ponorte vrecko do studenej vody, ak sa do niekoľkých sekúnd sfarbí do tmava, ide o umelé farbivo. Alebo ak potrasieme vrecúško nad bielym tanierikom a padá z neho drobný prach, ide o nekvalitný čaj.“ Samozrejme, nájdu sa aj také značky čajov, ktoré ponúkajú vo vrecúškach skutočné čajové lístky. Platí zásada, že čím má čaj rozdrvenejší list, tým je menej kvalitný.
Ďalším kritériom, ktoré by ste si pri výbere čaju mali všímať, je zloženie, ktoré nájdete napísané na obale. Sú v ňom spomenuté aj všetky emulgátory, konzervanty a arómy. To, že čaj je voňavý a chutný, ešte neznamená, že je skutočne zdravý. Týka sa to najmä ovocných čajov. „Ovocné komponenty by mali byť v dobrom čaji rozpoznateľné voľným okom,“ tvrdí Kristián Guzman. „Ak je čaj skutočne ovocný, minimálny podiel ovocia by mal byť viac ako päťdesiat percent.“
Ako dlho vydrží
V neposlednom rade si pri čaji treba všímať aj dátum výroby. Lehota spotreby väčšiny čajov je približne tri roky. „Ak sme čaj skladovali na suchom a tmavom mieste v hermeticky uzavretej nádobe, tak vydrží väčšinou dva roky, nemusí však zostať tak dlho kvalitný,“ informuje Kristián Guzman.
„Po zhruba piatich rokoch sa v ňom môžu vyskytnúť alfatoxíny, plesňové huby, ktoré vo veľkých dávkach môžu poškodiť pečeň. Je to podobné, ako pri pokazenom jedle, ktoré je po záruke.“ Guzman ďalej dodáva, že to, či je čaj starý, zistíme aj po zaliatí. Ak sa na ňom nevytvorí jemný film, čaj je už zrejme zopár rokov po záruke.
Tajomstvo prípravy
Keď ste si už vybrali kvalitný čaj, čaká vás ďalší dôležitý krok – správna príprava. Pokiaľ nie je na obale uvedené inak, riaďte sa všeobecnými princípmi. „Čajové lístky sa nevaria, ale sparujú,“ upozorňuje Kristián Guzman.
„Dôležitá je teplota vody a čas lúhovania, ktorý závisí od druhu čaju. Voda musí prejsť bodom varu a potom vychladnúť na požadovanú teplotu. Čajník, ktorý používame na prípravu čaju, by sme nemali umývať žiadnymi saponátmi. Pri hlinených, keramických alebo nerezových nádobách sa na ich povrchu vytvorí čajová patina, ktorú ak sa rozhodnete odstrániť, tak iba mechanickým čistením a horúcou vodou.“
Do kvalitného čaju nepatrí cukor. Oslaďte si ho radšej medom, ale pamätajte na to, že pri teplote nad 50 °C stráca užitočné látky. „Citrón v čaji je osviežujúci, ale odporúčam ho pridať až do vychladnutého čaju, lebo pri vysokej teplote sa v ňom vitamín C znehodnocuje,“ radí Guzman.
Pridávanie mlieka do čaju nie je u nás veľmi rozšírené, ale nájdu sa gurmáni, ktorí túto kombináciu považujú za delikatesu. Niektoré štúdie hovoria, že mlieko v čaji eliminuje zdraviu prospešné látky, na druhej strane však môže zmierňovať účinok teínu a vplyv trieslovín na organizmus.
Vyznáte sa v čajoch?
Základné rozdelenie čajov podľa farby nálevu súvisí s procesom spracovania lístkov čajovníka.
Biely čaj – lístky sa zbierajú ešte pred rozvinutím a potom sa nechajú zvädnúť, sušia sa na priamom slnku.
Zelený čaj – nazbierané lístky sa nechajú zvädnúť, potom sa prudko zohrejú a vysušia sa buď na slnku, alebo v peci.
Oolong – modrozelený čaj tvorí hranicu medzi zeleným a čiernym čajom, pri jeho aromatizácii sa často používajú kvety, napríklad orchidea, vďaka čomu má tento čaj intenzívnu a sladkú chuť.
Čierny čaj – lístky sa po pozbieraní a zvädnutí zvinú, čím popraskajú a uvoľnia bunkovú šťavu. Potom sa prudko usušia. Pri čiernych čajoch prebieha proces oxidácie.
Pu-erh – Pripravuje sa z veľkých čajových lístkov, ktoré sú stlačené a vystavené procesu oxidácie, až kým nezískajú červeno¬hnedú farbu. Nálev má zemitú až dymovú chuť.
Zdroj: cajovnik.sk