SME
reklama

Jana Kirschner: Kariéra-nekariéra, teraz som hlavne matka

Z Londýna si namiesto obrovského európskeho úspechu priniesla úplne iné tromfy – novú rodinu. Ako prežívala obdobie, keď sa zo života plného koncertov a cestovania presunula zrazu do sveta plienok a detských kvapiek?

Ešte stále sa nachádzate niekde medzi Bratislavou a Londýnom?

V Londýne som päť rokov, a napriek tomu, že je to občas chladné a rušné miesto, vždy mi po nejakom čase začne chýbať. Okrem toho môj partner je rodený Londýnčan a má v ňom svoje muzikantské aj osobné zázemie. Vždy po čase po nás zatúži jeho rodina a chce nás vidieť. Takže pendlujeme – nejaký čas sme tu a nejaký čas tam.

Do Anglicka ste sa vybrali nahrať album. Ako si spomínate na svoje začiatky v novej krajine?

Londýn je úžasné mesto plné parkov, krásnych viktoriánskych domov a obchodov s krásnymi vecami. Keď som tam začala žiť a zoznamovať sa s realitou, zistila som, že má aj inú tvár. Ľudia sú často zavretí vo svojich mikrosvetoch a trvá dlhšie, kým si nájdete priateľov. Pre mňa bol začiatok ťažký aj preto, že som na Slovensku nechala svoju kapelu, rodinu aj kariéru. Nahrať v Londýne album však bola obrovská ponuka, ktorá bola v histórii našej hudobnej scény výnimočná. Stretla som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi a otvoril sa tam pre mňa veľký svet. Najťažšia bola pre mňa jazyková bariéra. Mala som silný americký prízvuk a musím sa priznať, že niekedy som Britom vôbec nerozumela. Párkrát sa mi stalo, že som použila nevhodné slová v nevhodných situáciách, mysliac si, že je to „cool“. Nebolo... Tak som sa často nevyhla pocitu trápnosti a totálnej frustrácie. Ale učila som sa každý deň, so slovníkom v ruke som zaspávala aj sa budila.

Napokon album Shine, pre ktorý ste odišli do Londýna, nemal až taký úspech...

Je to pravda, nemal predpokladaný európsky úspech, v podstate doteraz sa z toho vyhrabávam. V mojom vydavateľstve sa mi vtedy končila zmluva a presvedčili ma, aby som podpísala novú, že sa budú diať veľké veci. A tak som podpísala kontrakt, ktorý nebol veľmi výhodný. V podstate do dnešného dňa nie som z tohto záväzku uvoľnená. Napokon vyšla platňa, ktorá je síce krásna, ale pre mňa je príliš vyleštená, dokonalá, čosi v nej chýba – nejaká esencia, niečo zo mňa. Už samotné nahrávanie bolo iné, nahrávali takzvaní session players, ktorí to brali viac-menej len ako džob. Napriek tomu platňa nakoniec nebola až taká neúspešná, ako sa často prezentovalo. Mala výborné recenzie a dobre sa predávala na Slovensku aj v Česku. Všetci sme však očakávali viac.

DSC_0048.jpg

Boli ste veľmi sklamaná?

Ani nie, skôr unavená, pretože nahrávanie trvalo štyri roky a podávali si ma z rúčky do rúčky. Okrem toho som mala vtedy na Slovensku veľmi dobrú pozíciu, mala som svoju kapelu, spievala som na koncertoch, mohla som nahrať, čo som chcela a s kým som chcela. Do Londýna som odišla práve v najlepšom a ocitla sa v situácii, že o mne nikto nič nevedel. Občas bolo zvláštne, keď sme hrali v Anglicku pre dvadsať, tridsať ľudí a vedela som, že doma by to bolo inak... Túto skúsenosť by som však nemenila, pretože som sa vďaka nej stretla s Eddiem, vznikla Krajina rovina aj naša dcéra (smiech).

Zrazu ste sa prehupli z muzikantského života plného koncertov a akcií do sveta plienok a domácnosti. Stala sa z vás žienka domáca?

Do istej miery áno, ale snažím sa zachovať si štýl a hlavu hore. Máme šťastie, že sa v noci nemusíme budiť, naše dieťa zatiaľ spí celú noc a zobudí sa až okolo deviatej. Ale aj tak je vyčerpávajúce, keď sa chce žena starať o svoje dieťa, muža, mať kariéru a zároveň dobre vyzerať. Vôbec nechápem, ako to zvládali naše mamy. Je to tlak. Väčšinou večer o deviatej večer už len sedím a neviem, kam patrím (smiech). Ale na druhej strane hovorím si, že tridsaťdva rokov som si robila, čo som chcela, spávala som do jednej, občas do druhej, môj život bol vyslovene postavený na mojom blahu. Túto zmenu som preto prijala dobre, konečne mám v živote nejaký režim, ktorý mi dáva pôdu pod nohami. Je to možno zvláštne, ale ja si to užívam.

DSC_0066.jpg

Dá sa podľa vás robiť hudobná kariéra bez toho, aby ste nejakým spôsobom zanedbávali rodinu?

Dá, ale je to náročné. Nedávno som dostala obrovskú ponuku, o ktorú bola doslova bitka. Vedela som, že keby som ju zobrala, bola by som opäť veľmi populárna a finančne zabezpečená, no napokon som si uvedomila, že tento džob by trval niekoľko mesiacov a povedala som nie. Veď naša dcéra bude mať v januári len desať mesiacov a čoskoro začne chodiť. Myslím si, že sú isté veci, na ktoré sa nemá tlačiť. Povedala som si: kariéra-nekariéra, teraz som matka!

Veď kariéra počká.

Presne. Myslím si, že keď príde dieťa, je to v živote človeka okamih, keď treba spomaliť.

Aký je Eddie otec?

Fantastický, od začiatku je veľmi starostlivý. V mnohých veciach má dokonca lepší prehľad ako ja, pretože prečítal množstvo odborných kníh. Je mi dobrou podporou, aj keď často diskutujeme a občas sa nevieme zhodnúť, pretože britská výchova je iná ako naša.

DSC_0096.jpg

V čom?

V mnohých veciach. My sme skôr útlocitní, všetko veľmi kontrolujeme, napríklad my deti veľmi teplo obliekame. Keď je Matilda u mojej mamy, má na sebe dvoje ponožky a dva svetríky. U Eddkovej mamy behá neraz takmer polonahá (smiech). Okrem toho Angličania vedú svoje deti k veľkej samostatnosti a s ničím to veľmi nepreháňajú. Napríklad lekárka v Anglicku nám počas prvej kontroly povedala: „Má peknú farbu, vyzerá zdravo, komunikuje, usmieva sa – môžete ísť domov, všetko je v poriadku.“ U nás sme museli prejsť rôznymi kontrolami a testmi, ale v Anglicku, keď je dieťa očividne šťastné a na pohľad zdravé, nič neriešia. Myslím si, že správna cesta je niekde uprostred. Snažím sa preto nerobiť si z ničoho ťažkú hlavu. Eddie mi v tom pomáha, pretože on je presne ten typ človeka, ktorý ma upokojí, keby som náhodou z niečoho chytila paniku.

Vraj ste obaja dosť silné osobnosti. „Nebojujete“ občas medzi sebou?

Bojujeme, ale myslím si, že presne to tvorí čaro nášho vzťahu. Som človek, ktorý povie, že toto je môj názor a takto to bude! On je úplne rovnaký, čiže občas je to veľmi veselé (smiech). Napriek tomu sa nám spolu výborne pracuje a vďaka našej dcére objavujeme stále niečo nové nielen o nej, ale aj o nás samých.

DSC_0285.jpg

Začínate už pracovať na novom albume, možno nejakom pre deti?

To nie, ale je pravda, že dávno predtým, ako som otehotnela, som uvažovala, že by bolo pekné spraviť knižku pre deti, v ktorej by sa spájal text s ilustráciou, príbehom a hudbou. Teraz, paradoxne, nemám potrebu tvoriť pre najmenších. O deťoch rada počúvam aj rozprávam, ale ak môžem, vyberiem si radšej inú tému na rozhovor. Je mi príjemnejšie baviť sa o iných veciach, ako sú plienky, krémiky, kvapky a vitamíny (smiech). Myslím si, že si treba nájsť spôsob, ako sa odreagovať. Pomaličky už premýšľam o novom albume, utrieďujem si veci v hlave, čo by som na ňom chcela mať. Predpokladám, že niekedy na jar by sa nám mohlo podariť nahrať ho. Z materiálu, ktorý zatiaľ mám, ešte vôbec neviem, aká to bude platňa, ale rozhodne by som zase chcela priniesť niečo nové, krásne.

Jana Kirschner (33)

pochádza z Martina. Hudbe sa venovala od detstva – ako sedemročná bodovala v speváckej súťaži Zlatá guľôčka, kde získala prvé miesto od divákov a druhú priečku od odbornej poroty. V roku 1996 sa zúčastnila na súťaži Miss Slovensko. Debutový album vydala v roku 1997 pod názvom Jana Kirschner. O dva roky neskôr prišiel album V cudzom meste a s ním aj prvý Zlatý slávik a jedenásť nominácií na cenu Aurel. Ďalej vydala v roku 2002 album Pelikán, v roku 2004 Veci čo sa dejú. Získala ocenenie Speváčka roka a jej pieseň Na čiernom koni sa stala najúspešnejšou slovenskou skladbou. Onedlho sa vybrala nahrať album Shine do Londýna, kde sa zoznámila s Eddiem Stevensom – producentom jej najnovšieho albumu Krajina rovina a súčasným partnerom v jednej osobe. Vychovávajú spolu desaťmesačnú dcéru Matildu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 27 213
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 548
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 925
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 301
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 178
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 870
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 708
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 127
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 649
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 436
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 722
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 457
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 369
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 278
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 433
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu