Chcem začať športovať, ale...

Som alergik

Odpovedá imunologička a alergiologička Katarína Bergendiová, organizátorka konferencie pre rekreačných športovcov, www.abysportnebolel.sk:

Ako športovať: Pacienti s alergiou by mali sledovať peľový kalendár a približne dva až tri týždne pred predpokladaným kvitnutím rastlín, na ktoré reagujú alergicky, začať s užívaním každodennej preventívnej liečby, ktorú majú naordinovanú. Okrem toho sa treba vyhýbať priamemu kontaktu s peľom a prispôsobiť tomu aj pobyt vonku – obísť rizikové úseky, ako sú lúky, aleje topoľov, brezový les a podobne.

Pokiaľ je nutný tréning vonku, najvhodnejší je skoro ráno a neskoro večer, keď je v ovzduší najmenej peľu. Za veľmi suchého a veterného počasia treba trénovať v hlbokom lese, kde je veľmi málo alergénov. Ideálne je tiež daždivé počasie a obdobie po daždi, keď je množstvo peľov v ovzduší minimálne.

Používajme vždy slnečné okuliare a pokrývku hlavy. Po tréningu sa treba prezliecť, osprchovať a umyť vlasy. Spláchnime peľ z vlasov, obočia aj tváre, aby nás nedráždil neskôr v noci. Dobré je preplachovať si nos sprejom s morskou vodou alebo vincentkou. Nezabudnime tiež na otužovanie a podporu imunity.

Aký pohybové aktivity sú vhodné: O vhodnosti športu je dobré poradiť sa s odborníkom, lebo pochopiteľne nechať alergika behávať maratón v čase vrcholiacej peľovej sezóny bez liečby, by malo skôr opačný účinok. Celkovo však šport pomáha potláčať prejavy alergie.

Vhodná je turistika, vodné športy (kanoistika, veslovanie, vodné pólo), hokej, korčuľovanie, plávanie – aj keď sa dnes veľa diskutuje o tom, či výpary chlóru a rôznych čistiacich látok z vody v bazénoch príliš nedráždia dýchacie cesty.

Na čo si dať pozor: Ak sa športovec necíti dobre, je unavený, má plný nos, horšie sa mu dýcha, treba tréning vonku radšej odložiť, pretože by si mohol alergiu zhoršiť.

Trpím obezitou

Odpovedá diplomovaný kondičný tréner Eduard Polakovič, OnLife – Poradňa pre obezitu, výživu a zdravý životný štýl, www.onlife.sk:

Ako športovať: Tréningový proces by mal obsahovať cvičenia aeróbneho (vytrvalostnejšieho) a koordinačného charakteru. Na začiatok je najideálnejšie venovať sa pohybovej aktivite aspoň trikrát do týždňa, pričom celkový čas tréningovej jednotky by mal trvať 60 až 80 minút.

Mali by sme si tiež dať pozor na intenzitu cvičení, teda pri akej pulzovej frekvencii cvičíme. Znamená to pohybovať sa na úrovni 60 až 65 % maximálnej pulzovej frekvencie, na začiatku možno aj menej. Maximálny pulz vypočítame tak, že od čísla 220 odrátame náš vek.

Vysoký pulz, a tým aj cvičenie vo vyšších tréningových zónach sa podieľa v prevažnej miere na spaľovaní cukrov, nie na tukovom metabolizme. Dôraz treba dávať aj na správne vykonanie a techniku jednotlivých cvičení a v neposlednom rade na správne dýchanie. Na dosiahnutie redukcie nadváhy je veľmi dôležitá vytrvalosť a pravidelnosť tréningov, neoddeliteľnou súčasťou je aj zmena stravovacích návykov.

Aké pohybové aktivity sú vhodné: Mali by sme začať s nenáročnými aktivitami, ktoré nezaťažujú oporný aparát organizmu – chôdzou, rýchlou chôdzou, veľmi dobrým variantom je aj nordic walking, teda chôdza s palicami. Ďalej by som odporučil jazdu na bicykli, plávanie, flowin – cvičenia na kĺzavej platni a akvaaerobik.

Funkčný tréning by sa mal skladať aj z koordinačných cvičení, pri ktorých zapájame veľké aj malé svalové skupiny súčasne a celkovo nimi pôsobíme na zvýšený energetický výdaj a spevnenie celého tela. Vhodnými prvkami sú cvičenia s fitloptou, balančnou pomôckou bosu, gumenými expandermi a TRX závesným systémom alebo medicinbalmi.

Na čo si dať pozor: Z hľadiska zdravotnej bezpečnosti by som v začiatkoch odporúčal vyradiť cvičenia s vysokou intenzitou a pohybovou náročnosťou, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na kĺbový aparát. Takými sú napríklad aerobik a zumba. Takisto by sa ľudia s vysokou nadváhou mali vyhnúť behu a silovým cvičeniam s nadmernými závažiami.

Mám vysoký tlak

Odpovedá kardiológ Ján Postulka, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, www.nusch.sk:

Ako športovať: Ak sa pacient s vysokým krvným tlakom rozhodne aktívne športovať, mal by ho vyšetriť minimálne praktický lekár. Športovú aktivitu možno odporučiť až po čiastočnej úprave hodnôt krvného tlaku. Okrem toho by mal lekár zhodnotiť aj ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na vhodnosť fyzickej záťaže a výber konkrétneho športu, a to hladinu cholesterolu, prítomnosť cukrovky, poškodenie ciev a funkciu obličiek.

Pri športovaní s vysokým krvným tlakom je vhodná fyzická záťaž na úrovni 50 – 70 % maximálnej pulzovej frekvencie, ktorá sa určuje individuálne podľa veku a pohlavia. Ideálne je mať pohyb aspoň trikrát do týždňa 45 – 60 minút. Do plánu pohybovej aktivity je nutné zaradiť rozcvičku a čas na upokojenie po ukončení záťaže. Dôležitá je pravidelná kontrola krvného tlaku. Pri zdravotných ťažkostiach treba prerušiť športové aktivity až do ich zhodnotenia lekárom.

Aké pohybové aktivity sú vhodné: Vo všeobecnosti sú odporúčané aeróbne športy – chôdza, beh, rekreačná cyklistika. Predovšetkým v úvodnej fáze by mali byť vykonávané v miernej intenzite záťaže, ktorá sa len postupne zvyšuje. Naopak, za nevhodné považujeme športy s krátkou intenzívnou fyzickou záťažou – vzpieranie, bodybuilding, šprinty, nevhodné sú aj športy s intenzívnym vzostupom vnútrohrudného tlaku, ako je napríklad veslovanie.

Na čo si dať pozor: Najčastejšou chybou pri športovaní je, že pacient, ktorý žil dlhodobo sedavým spôsobom života, si v začiatkoch športovania zvolí príliš vysokú intenzitu záťaže. Takýto prístup vedie často v lepšom prípade k znechuteniu športu, v horšom k poškodeniu zdravia.