Pôvodne ste začínali ako módna návrhárka. Prečo ste sa napokon vzdali tohto povolania?
Keď som ako sedemnásťročná začínala pracovať pre módnu značku ZOE, bolo to v období tesne po revolúcii. Zo sveta kultúry a módy k nám zrazu prišlo veľa impulzov, ktoré boli dovtedy pre nás nedostupné, a to spôsobilo obrovský boom kreativity. Na slovenskej módnej scéne sa objavili mená ako Fero Mikloško, Lea Fekete, Hana Převrátilová, Lýdia Eckhardt. My v ZOE sme prišli s nápadom prepojiť módu s hudbou, a tak vznikli prehliadky, na ktorých hrali kapely Hex, Chumbawamba alebo Laura a její tigři, ktoré mali ohromný úspech. Ale časy sa postupne menili a o niekoľko rokov už neboli také priaznivé pre domácich módnych tvorcov.
Prečo?
Na trh prišli zahraničné módne značky, ktorým sa nedalo konkurovať. Ony šijú svoje výrobky v Číne a iných ázijských krajinách, kde je veľmi lacná pracovná sila, navyše majú za sebou obrovský kapitál, čo im dáva veľkú marketingovú silu.
Po odchode zo ZOE ste mali dva roky vlastnú značku so záhadným názvom Díp. Čo to vlastne znamená?
Ten názov som prevzala zo sanskritu, v preklade znamená svetlo. V tom čase som sa začala intenzívnejšie zaujímať o východné filozofické smery.
Čo vás k tomu priviedlo?
Keď idem k úplným začiatkom, tak sa musím vrátiť do detstva, do veku jedenástich rokov, keď ma nadchla skupina Depeche Mode. Možno to znie pateticky, ale vtedy som začala rozmýšľať nad zmyslom života a mala som pocit, že texty tejto kapely mi dávajú odpovede na niektoré dôležité otázky. Pocitovo som si ich prekladala so slovníkom, vďaka čomu som sa slušne zdokonalila v angličtine (smiech). Ako ortodoxná „depešáčka“ som sledovala všetko, čo sa týkalo členov kapely. Raz som si prečítala rozhovor s Martinom Lee Gorom, v ktorom spomenul, že medzi jeho obľúbených spisovateľov patria Camus, Sartre, Kafka a Hesse. A tak som ich ako tínedžerka začala čítať, hoci som im úplne nerozumela. Pritom som natrafila aj na kultovú knihu od Hermanna Hesseho Stepný vlk, ktorá je dodnes mojou najobľúbenejšou beletriou. Vtedy sa v mojej hlave udiala veľká zmena. Tá kniha je totiž dokonalou sondou do ľudskej duše. Odštartovala vo mne proces duchovného hľadania. Začala som študovať rôzne filozofické a náboženské smery, až som napokon zakotvila pri joge.
Nesúvisí to s tým, že vaša matka je cvičiteľkou jogy?
Je pravda, že moja mama cvičila jogu ešte za socializmu. Vtedy sa však toto cvičenie bralo skôr ako telesná aktivita, málokto ju spájal aj s určitou životnou filozofiou. Pre mňa bolo podstatné zoznámenie s duchovným majstrom Paramhansom Svamim Mahéšvaránandom - Swamidžim, hinduistickým mníchom a profesorom jogy, autorom Systému jogy v dennom živote. Keď som sa s ním stretla, tak som vedela, že som našla to, čo som vždy hľadala.
Myslíte si, že na to, aby človek duchovne rástol, musí mať svojho guru?
Duchovná cesta v zmysle poznania seba samého, zbavovania sa negatívnych vlastností, vzorcov správania a myslenia je pre nás ľudí veľmi ťažká. Je pri nej nevyhnutné nastaviť si zrkadlo, a to môže byť veľmi bolestivé a náročné. Osobne si neviem tento proces predstaviť bez vedenia duchového majstra, ktorý ním sám prešiel a získal najvyššie poznanie. Môže ním byť hinduistický alebo budhistický mních, rovnako ako kňaz, rabín alebo šaman. Cesty aj učitelia sú rôzni, cieľ na konci je však vždy ten istý – najvyššie poznanie.
Ako ide dokopy život jogínky so životom štylistky?
Spojitosť jogy a módy vidím v tom, že joga kultivuje naše vnútro a móda zovňajšok. Oblečením prejavujeme úctu k sebe samému i k svojmu okoliu. Verím, že Boh sa rád díva na krásu (smiech). Netvrdím, že by sme mali tráviť hodiny pred zrkadlom a stať sa obeťou trendov, ale určite sa nám žije ľahšie, ak pôsobíme čisto, upravene a harmonicky. Navyše, šaty dokážu urobiť hotové divy so sebavedomím. Niekedy ku mne príde povädnutá dáma s nízkym sebahodnotením, keď sa však pekne oblečie, akoby rozkvitla. Zrazu je ako vymenená, zmení sa jej chôdza, držanie tela...
Robíte často styling pre televízne šouprogramy. Je rozdiel obliekať niekoho pred kamerou a v súkromí?
Pri televíznom stylingu treba brať do úvahy formát a cieľovú skupinu daného programu, okrem toho musíte rešpektovať názor režiséra, moderátora a kameramana. Keď niekoho obliekam v súkromí, tak beriem do úvahy predovšetkým jeho osobnosť.
Máte niekoľko prominentných klientov. Poviete nám, ako pre nich hľadáte vhodný imidž?
Dôležité je rešpektovať povahové vlastnosti a celkové vyžarovanie človeka. Iné je obliekať introvertnú intelektuálku a extrovertnú herečku. Podobne to funguje aj u mužov. Napríklad extrovert Leoš Mareš, ktorý na seba rád púta pozornosť, má iné potreby ako introvertnejší Pyco.
Momentálne sa začína plesová sezóna. Prezradíte nám niečo z najnovších trendov v plesovej móde?
Túto sezónu letia farby drahých kameňov – tmavomodrá, smaragdová zelená, vínovočervená. Z materiálov sú veľmi populárne hodváb a krajka, veľký návrat slávia flitre v rôznych odtieňoch. Ani čiernou nič nepokazíte, treba si však uvedomiť, že v takýchto šatách môžete pôsobiť veľmi fádne, ak ich nedoplníte nápadnými doplnkami – výrazným šperkom, kabelkou alebo topánkami.
Čo by ste poradili ženám, ktoré chcú byť na plese krásne, pritom však nemajú tisícky eur na nákladné róby?
Jedna možnosť je vziať si róbu z požičovne, kde vám ju vyškolený personál upraví na mieru. Pekné dlhé šaty sa však dajú kúpiť aj v obyčajných obchodných reťazcoch za ľudové ceny. Je pravda, že väčšinou sú skôr neutrálne ako nápadné, ale to môže byť, ak máte obmedzený rozpočet, výhoda. Ak ich obmeníte rôznymi doplnkami, zakaždým sa inak učešete a nalíčite, môžete v nich ísť aj na niekoľko plesov a zakaždým budete iná. Najdôležitejšie je, aby ste sa v tom, čo si oblečiete, dobre cítili. K tomu môže pomôcť tvarujúca spodná bielizeň, ktorá vám pekne vytvaruje krivky. Všeobecne platí pravidlo, že prednosti treba zdôrazniť, na to, s čím nie ste úplne spokojná, naopak nepútať pozornosť. V dobre vybraných šatách, s vhodným mejkapom a účesom môže byť krásna každá žena.
Zuzana Kanisová (35)
vyštudovala právo, tejto profesii sa však v praxi nikdy nevenovala. Ako sedemnásťročná sa stala kreatívnou návrhárkou módnej značky ZOE, krátko po dvadsiatke založila vlastnú značku Díp. Osem rokov žila v Prahe, kde pracovala ako štylistka pre magazíny Harper´s Bazaar, Cosmopolitan a Esquire, pre reklamnú agentúru Leo Burnett a módnu značku Nautica. Po návrate do Bratislavy vytvárala styling moderátorom v televíznych projektoch Let´s Dance, Superstar, Talentmánia, Showdance, Adelashow. Okrem stylingu pôsobí ako PR konzultantka značiek Puma a Diesel. Je slobodná, žije s priateľom.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
