Stíham, mám čas

Ako sa (ne)dostať pod časový tlak

Času máme nadeleného všetci rovnako – každý deň má dvadsaťštyri hodín, len niekto s ním vie priam majstrovsky narábať, iný nie. „Neraz si myslíme, že čas je nafukovací a naše sily bezhraničné, máme príliš vysoké ambície a vytyčujeme si nereálne ciele. Často chceme druhému urobiť radosť a sľúbime mu, že niečo spravíme za krátky časový úsek, čím vyrobíme stres sami sebe a druhému tiež, pretože potom nestíhame a meškáme,“ vysvetľuje psychologička Andrea Beňušková.

Preto ak dopredu vieme, že niečo je nad naše sily, mali by sme sa naučiť odmietnuť. „Je dôležité starať sa aj o svoj pracovný nástroj – sami o seba. Dôvodom, že niečo nestíhame, býva zlá organizácia práce – úlohy riešime halabala bez ohľadu na ich následnosť alebo súvzťažnosť. Napríklad vybavujeme niečo na konci mesta, potom v centre a následne opäť bežíme na koniec mesta, neoveríme si otváracie hodiny a prídeme zbytočne, prípadne ideme niečo riešiť a chýbajú nám k tomu podklady.

Ďalšou chybou je, ak zabudneme do svojho časového odhadu zarátať možné komplikácie, ako sú meškajúci autobus, zamrznutý počítač a podobne. Okrem toho sa často riadime emóciami a veci riešime podľa toho, či sa nám do nich chce, alebo nie,“ dodáva psychologička. Potom často odkladáme nepríjemné povinnosti na poslednú chvíľu, čím sa dostaneme pod nepríjemný časový tlak.

Časošetrič:

Naučte sa navrhovať

Možno sa vám už stalo, že plánovanie a dohadovanie nejakého stretnutia vám zabralo viac času, ako by ste si želali. Riešenie je jednoduché: nepýtajte sa druhých na ich nápady, ale sama niečo navrhnite. Napríklad, ak sa vás priateľ spýta, čo podniknete dnes večer, nevráťte mu naspäť otázku so slovami, čo by si rád robil ty, ale rovno rozhodnite vy a navrhnite mu konkrétnu činnosť. Túto radu môžete aplikovať aj v pracovnom živote.

Zdroj: Timothy Ferriss: The 4-Hour Workweek

Pozor na pozornosť

Zrejme to poznáte. Už ste zjedli raňajky, vypili kávu, prečítali noviny a konečne ste sa do toho pustili. Už máte napísaný druhý odsek diplomovej práce alebo ste sa úspešne zahryzli do dôležitého projektu, keď vtom vám zazvoní telefón... A potom trvá hodnú chvíľu, kým sa vám podarí vrátiť pozornosť do pôvodnej podoby.

Beňušková radí: „Urobte si malý rituál na skoncentrovanie pozornosti. Vyvetrajte, rozhýbte sa, aby ste si okysličili organizmus, rovnako dôležité je svetlo a primerané teplo. Prípadne treba na chvíľu úplne odísť z miestnosti a premyslieť si, ako budete pokračovať, keď sa vrátite – skúste si usporiadať myšlienky a zamerať pozornosť na danú úlohu.“

E-maily a iní narušitelia

Priznajme si úprimne, zrejme potajomky tušíme, čo nám najviac kradne čas. Najčastejšie sme to my sami. Nenásytne a často zbytočne si z neho ukrajujeme vďaka komunikačným prostriedkom, ako sú facebook, e-mail či telefón. Presne týmto časovým hrozbám by sme sa mali vyhnúť alebo ich aspoň eliminovať v úvode našej práce. Timothy Ferriss, ktorý napísal newyorský bestseller The 4-Hour Workweek (Štvorhodinový pracovný týždeň), radí, aby sme si v e-mailovej schránke vypli zvukový signál, ktorý nám hlási príchod novej správy.

Podľa neho by nám malo postačiť, ak si skontrolujeme e-maily dvakrát za deň – raz o dvanástej, prípadne chvíľu pred obedom a druhýkrát o štvrtej, keď nám už zrejme prídu odpovede na naše predchádzajúce správy. „Kontrolovanie e-mailovej schránky nemusíme povýšiť na prvú vec, ktorú urobíme ráno po príchode do práce. Namiesto toho sa radšej pokúsme dokončiť najdôležitejšiu úlohu daného dňa do jedenástej hodiny. Vyhneme sa tým odkladaniu povinnosti kvôli obedu alebo e-mailom,“ tvrdí Ferriss vo svojej knihe.

Ak sa obávate, že neodpoviete ihneď, ako vám e-maily prídu, môžete si v schránke nastaviť automatickú odpoveď, aby odosielateľ vedel, že sa jeho správe budete venovať o čosi neskôr. Čas vám môže ušetriť aj to, keď sa naučíte poštu triediť – spravte si priečinky na záležitosti, ktoré ešte treba vybaviť, spamy a vtipné e-maily neľútostne vyhoďte do koša, prípadne pošlite do špeciálnej priehradky, do ktorej nazriete len v prípade, ak vám zvýši čas.

Pri telefonátoch sa pokúste obmedziť zbytočné „vykecávanie“, čiže rozprávanie takpovediac o ničom. Radšej volajúcemu slušne vysvetlite, že ste práve uprostred nejakej činnosti, a poproste ho, či môže zavolať neskôr, prípadne nech vám pošle e-mail.

Dvojminútové pravidlo

Je celkom prosté. Všetko, čo stihnete spraviť do dvoch minút, spravte hneď. Drobné úlohy si ani nemusíte zapisovať do zoznamu úloh. Keďže ich splníte okamžite, nebudete na ne musieť myslieť a zvýšite tým svoju vnútornú pohodu.

Všetko naraz?

Odborníci veľmi neodporúčajú robiť viacero vecí v rovnakom čase, pretože sa tým môže znížiť naša koncentrácia a potom aj splnenie úlohy nemusí dopadnúť celkom podľa našich, prípadne šéfových predstáv.

„Niekomu však takýto systém práce môže vyhovovať, potrebuje robiť viac úloh naraz, pretože jednak to vyžaduje rytmus samotnej práce, jednak by sa pri jednej úlohe nudil a rýchlo unavil. Ďalšia úloha môže byť pre takého človeka osviežujúca. Má to zmysel len vtedy, ak súbežných úloh nie je priveľa – inak človek stratí orientáciu a schopnosť sústrediť sa,“ tvrdí psychologička Beňušková.

Milý zápisníček...

Ako si vytvoriť zoznam úloh – účinný nástroj „časového manažmentu“?

- K jeho písaniu si sadnite každý deň – najlepšie večer, keď si môžete zároveň zosumarizovať uplynulý deň.

- Všetko, čo chcete vykonať v daný deň, si spíšte jednoducho pod seba do zápisníka alebo na kus papiera, ktorý by nemal byť príliš veľký, aby sa vám zmestil do vrecka a zároveň, aby sa naň nezmestilo priveľa úloh.

- Do zoznamu vpisujte konkrétne úlohy, ktoré sú v danom čase zrealizovateľné.

- Každá úloha by mala mať svoj termín splnenia, aby ste ju neodkladali donekonečna.

- Pozrite sa na svoje priority. „Urobte si zmysluplné poradie úloh, nezabudnite na realistický odhad, čo koľko trvá – zarátajte tiež rezervu na nepredvídané udalosti, prestávky aj čas na regeneráciu organizmu,“ vysvetľuje Andrea Beňušková.

- Určite si radšej menej úloh – odmenou vám bude pocit úspechu, že ste ich zvládli.

- Ak máte viacero „horiacich“ vecí, pri rozhodovaní o tom, ktorú uprednostniť, vám môže pomôcť nasledovná vec: položte si otázku, či budete vďaka splneniu danej úlohy spokojný s dnešným dňom, prípadne sa zamyslite, čo sa stane, keď ju dnes nesplníte.

- Plánujte s ohľadom na svoj biorytmus. V čase, keď ste najvýkonnejší, si naplánujte najdôležitejšie úlohy, a naopak, počas útlmu radšej oddychujte alebo robte len jednoduchšie činnosti, ktoré nevyžadujú prílišné sústredenie. „Ak pracujeme dvanásť hodín, mali by sme si uvedomiť, že naša výkonnosť značne klesá. Vtedy má zmysel ísť sa najesť a vyspať, pretože osviežení urobíme viac vecí a rýchlejšie,“ upozorňuje Beňušková.