Lucie Bílá: Na lásku nepotrebujem papier

K svojim úspechom ste si pripísali ďalšie ocenenie v speváckej súťaži. Má štrnásty Slávik pre vás ešte výnimočnú hodnotu?

Naopak, každý ďalší má ešte väčšiu hodnotu než ten predtým. Cena Slávika je predovšetkým ocenenie od ľudí, a to si nesmierne vážim. Svoju prvú cenu som dostala, keď som mala osemnásť a ani vo sne by mi napadlo, že mi ľudia zachovajú priazeň toľko rokov. Milujem svoju prácu, robím ju naozaj dvadsaťštyri hodín denne s láskou a úctou práve k svojmu publiku a k svojim fanúšikom.

Ako sa vyučená krajčírka stane najlepšou českou speváčkou? Vyzerá to takmer ako rozprávkový príbeh...

Rovnako to aj je rozprávka (smiech). Sú v nej údolia i priepasti, mraky, búrky a zlí démoni, ale vždy zvíťazí slniečko, dúha a krídla mojich strážnych anjelov. Krajčírkou som však nikdy neprestala byť. Ručné práce ma stále bavia. Šijem medvedíkov, háčkujem motýle a cez Vianoce aj snehové vločky pre mojich priateľov ako darčeky. Ručné práce sú moja relaxácia, ale spev je môj život.

Relaxujete aj pri varení? Aká ste gazdiná?

Na varenie vôbec nemám čas, preto som si našla kuchára. Môj partner je nevídaný kuchár. Keby ho ženy videli v kuchyni, zamilovali by si ho tiež (smiech). Ja rada upratujem, upokojuje ma to.

Dá sa povedať, že Petr Hannig stál pri zrode hviezdy. On bol ten, kto vám vymyslel umelecké meno. Prečo práve Lucie Bílá? Hana Zaňáková nebolo vhodné pre speváčku?

V čase, keď som začínala spevácku kariéru, bola najpopulárnejšou speváčkou Hana Zagorová. Naše mená sú veľmi podobné, preto sme sa spolu s mojím prvým manažérom dohodli na pseudonyme. Lucie Bílá je moja prezývka, ktorú mám veľmi rada. Prezliekam sa do nej, hrám sa s ňou a je to značka, ktorú používam pri svojom poslaní. Ale doma mi stále hovoria Hanička.

Váš spevácky talent objavili. Nedávno sa skončila šou Česko Slovensko má talent, v ktorej ste spolu s kolegami v porote objavovali talent vy. Myslíte si, že Slováci boli šikovnejší ako Česi?

Sme stále súrodenci, sme rodina a máme mnoho spoločného. Zmysel pre humor, muzikálnosť i prirodzenú potrebu vzájomne sa chrániť. Často som od Čechov počula, že Slováci sú nadanejší a opačne od Slovákov, že u nás to vieme lepšie... Ja si myslím, že sme ako rodina – šikovní všetci. (smiech)

A preto ste sa podieľali na novom albume slovenskej kapely No Name. Ako sa vám s nimi spolupracovalo? Kedy vôbec vznikol ten nápad?

Od chlapcov z No Name som dostala ponuku a veľmi sa mi páčila. Poznám ich už roky, z čias, keď som ich pozvala do svojho televízneho programu ako hostí. Sú to moji miláčikovia a nápad naspievať Ženušky mi urobil veľkú radosť. Pesničku sme nakrútili v lete u mňa na chalupe v Českom raji, kde sme si postavili malé improvizované štúdio. Klip sa nakrúcal v Bratislave. Nemala som čas ísť s nimi na turné, ale Igorko prišiel s úžasným nápadom, že urobí náš virtuálny duet. On spieval naživo a ja na plátne z projekcie. Ľuďom sa to veľmi páčilo. Mám rada prístup chlapcov z kapely k muzike a k textom. Ich hity sú čitateľné a ich texty láskavé, s nádejou, humorom a nadhľadom. Žiadne zbytočné „depky“, toho majú ľudia už dosť. Skupinu No Name ľudia milujú aj v Česku.

Vyskúšali ste si aj úlohu herečky vo filme V perine. Bolo nakrúcanie náročné?

Zahrať si v rozprávke je za odmenu. Bolo to milé a rozprávka sa podarila na výbornú. Som rada, že som pri tom mohla byť.

Lucie Bílá 011 je dokument Jiřího Kosa, v ktorom ste odkryli svoje súkromie. Nemáte problém hovoriť o všetkom pred médiami?

Som veľmi otvorená, ale aj to má svoje hranice. Už som veľké dievča na to, aby som hovorila všetko. Mám svoju trinástu komnatu, kam nemám dôvod nikoho púšťať.

V jednom rozhovore ste povedali, že sa vám plnia sny, ako to robíte?

Každému sa plnia sny, len v ne človek nesmie prestať veriť. Mám aj tajný recept, no medzi nami dievčatami ho rada prezradím. Prosím anjelov. Sú tu medzi nami a čakajú, kým prijmeme ochranu ich krídel. Verte mi, niekedy počujem nad hlavou, ako ich krídla šuštia.

Splnil sa jeden z vašich snov, aj keď ste stretli vášho terajšieho partnera Petra Makovičku?

O toho som tiež žiadala a prišiel. Je to najláskavejší muž, akého som kedy poznala.

Ako nového muža vo vašom živote prijal váš syn Filip?

Majú sa veľmi radi. Ja som dlho bojovala s tým, že už žiadneho muža do svojho života nepustím, ale práve Filip ma stále presviedčal, že nám doma niekto chýba. Teraz je veľmi spokojný. Peťo nás oboch vie urobiť šťastnými.

Stretáva sa Filip so svojím otcom alebo mu ho váš priateľ nahrádza?

Každá mama vie, že otec je len jeden. A Filip má neuveriteľného otecka. Máme sa radi a stále sa považujeme za rodinu. Tak to má byť. Vďaka tomu, že my dospelí nie sme hlúpi, je Filip šťastné dieťa bez akýchkoľvek škrabancov na duši.

Teraz je vo veku, keď dospieva. Mladí ľudia majú tendenciu vzdorovať a rebelovať. Ako je to u vás doma?

Zatiaľ je to prekvapivo bez vzdoru a rebelstva. Filip je skvelý chlapec, citlivý, empatický a hlavne má v sebe slobodu. Nikdy som ho do ničoho nenútila, ani nad ním nedržala bič a vďaka tomu mi aj v sedemnástich rokoch hovorí pred kamarátmi, že ma má rád. Je to môj najväčší poklad.

Zdedil po vás talent?

Po mne je citlivý a po otcovi sa narodil ako svetoobčan. Má otcovo kúzlo osobnosti, po starom otcovi zmysel pre humor a po mne má peknú „rapotačku“. (smiech) Spievať sa mu nechce, ale nepochybne do sveta umenia patrí. Svoje miesto si však najprv musí nájsť.

Chcete s novým priateľom opäť vstúpiť do manželstva?

Asi by som už žiadny vzťah manželským sľubom zaťažovať nechcela. Je mi dobre tak, ako to je teraz. A tiež som presvedčená, že pocit otvorených dverí vzťahu viac pomáha. Nepotrebujem nikoho vlastniť, ani mať na lásku papier. Dôležité je, aby nám bolo spolu dobre. No to neznamená, že by som svoje manželstvá z minulosti ľutovala... Pomohli mi mnohé veci pochopiť, preto by som určite svadbu nikomu z hlavy nevyhovárala.

Pôsobíte ako silná žena, bojovníčka. Prekonali ste ochorenie štítnej žľazy, no okrem zdravotných problémov ste sa popasovali aj s niekoľkými nevydarenými vzťahmi. Prebiehalo všetko ľahko, alebo ste len navonok odvážna?

Každý má nad domom nejaký kríž, ale popravde, mám rada svoje zdravie, také, aké je. A už vôbec si nemyslím, že moje vzťahy boli nevydarené. Prišli, keď mali, a rovnako tak odišli. Každý vám prinesie do života nejakú informáciu, od každého sa môžete niečo dozvedieť a pokiaľ sa tak stane, vzťah zaspí a nie je žiadna možnosť ho znovu oživiť, je potrebné ísť ďalej. Ak mám nejakú vec, na ktorú som pyšná, tak to je sila, pomocou ktorej viem včas odísť. Skočiť do prázdna a nebáť sa začať odznova. Opäť otvoriť srdce, na to musí byť i žena chlapom.

Na dvere nám klope nový rok. Hovorí sa, že prídu veľké zmeny. Aké sú vaše plány?

Ja vám poviem len jedno. Budúci rok nie je koniec, ale začiatok. Mnoho sa zmení, uvidíte. Prajem vám veľa anjelov okolo seba, ale aj to, aby ste aj vy boli anjelmi pre druhých.

Lucie Bílá (45),

vlastným menom Hana Zaňáková, sa narodila v českých Otvoviciach. Pseudonym prijala na začiatku svojej kariéry v osemdesiatych rokoch. Medzi jej prvé veľké hity patrili piesne ako Neposlušné tenisky či Horší ako chlapec. Úspech jej prinieslo účinkovanie v českých muzikáloch Drakula, Krysař a Les Miserables. Lucie Bílá vydala pätnásť sólových albumov, spolupracovala tiež s mnohými českými, ale aj slovenskými interpretmi. Na svoje konto si môže pripísať viacero hudobných ocenení. Štrnásťkrát sa stala najlepšou speváčkou roka v ankete Slávik. Tento rok vydala album Duety na Bílo a knihu Můj fantastický rok, účinkovala v porote talentovej súťaže Česko Slovensko má talent. Má brata Karla Zaňáka, ktorý je zároveň aj jej manažérom. V súčasnosti žije s priateľom Petrom Makovičkom. Za svoju najväčšiu radosť pokladá sedemnásťročného syna Filipa.

Šperky na fotenie poskytla spoločnosť Cristian Lay, www.cristianlay.com.