Odpovedá sociologička Zuzana Kusá:
Porovnávacie výskumy ukazujú, že v Európe sú veľké rozdiely medzi spoločnosťami v názoroch a hodnotách a rozdiely vnútri jednotlivých spoločností sú ešte väčšie: my napríklad patríme medzi spoločnosti s najnižšou dôverou k druhým ľuďom a tento nedôverčivý, opatrnícky postoj zužuje naše voľby a možnosti, ako riešiť ťažké situácie.
Faktom je, že v posledných dvoch desaťročiach sme na Slovensku v značnej miere stratili vieru v to, že spoločne dokážeme vytvoriť spravodlivú spoločnosť, a zosilnelo presvedčenie, že každý je zodpovedný sám za seba. Keďže tento pohľad na svet podporuje aj politický diskurz a praktická politika, nemôžeme sa čudovať, že život mnohých sa podobá tvrdej, nepríjemnej súťaži, ktorá navyše nemá celkom férové pravidlá.
Mnohí odhadujú, že súčasná ekonomická či existenčná neistota už zrejme ostane trvalou súčasťou našej situácie a privykanie si na tento stav sa zrejme podpíše aj na našom pohľade na svet, na viere a presvedčení. Keďže neistota vyvoláva v ľuďoch ťažko znesiteľnú úzkosť, ľudia budú intenzívnejšie hľadať oporné body pre život, čiže význam náboženstiev zrejme porastie.
Okrem toho si budeme budovať v mori nepredvídateľnosti svoje ostrovčeky bezpečia – bude rásť význam rodiny, priateľov, teda celkovo dôvernej intímnej sféry. Môžeme predpokladať, že v klíme neistoty uvidia „trhovú výzvu“ rôzni proroci, vodcovia a obchodníci s bezpečnostnou technikou a únikmi z reality (vrátane drog), ktorí si dokážu zabezpečiť lákavú reklamu pre svoje produkty.
Takáto situácia môže oživiť aj snahy pokúsiť sa o lepšiu kolektívnu kontrolu spoločenskej situácie, teda že sa občania začnú viac zapájať do správy verejných vecí, budú žiadať viac moci pre „obyčajných ľudí“, viac zodpovedania sa politikov a korporácií, no v nedôverčivej spoločnosti, ako je tá naša, nie je potenciál na to, aby kríza a neistota spojili ľudí k podobnému spoločnému úsiliu.