Anatómia opice. Ako prežiť Silvester

Kto sa pár ráz v živote opil, vie, že alkohol je pliaga, ktorá sa do tela dostáva veľmi rýchlo, ale pomaly a často aj bolestne z neho odchádza.

Keď vypije dospelý chlap rýchlo za sebou štyri dvanástky, do hodiny je vo výbornej nálade, no kým sa alkohol dostane z tela von, trvá to dlhých desať hodín. Samozrejme, záleží na mnohých ďalších faktoroch, napríklad na počasí, či pijeme na lačno a podobne.

Ženy, podobne ako veľké percento Ázijčanov, relatívne dobre zvládajú iba menšie množstvo alkoholu. Je to tým, že majú približne o polovicu menej enzýmu zvaného alkoholdehydrogenáza, ktorý telu pomáha zbaviť sa alkoholu. Aj tu však existujú výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Čo na to pečeň

V okamihu, keď začneme piť, pečeň sa naštartuje a pomocou spomínanej alkoholdehydrogenázy premieňa etanol na acetaldehyd. Práca pečene je nedocenená, väčšinou sa dokáže zbaviť až 99 percent jedu, takže do krvného obehu uniká len malé množstvo. V priemere dokáže spracovať približne sedem gramov etanolu za hodinu, u ťažkých alkoholikov je, paradoxne, výkonnejšia.

Na ilustráciu – etanol zo sedmičky vína pečeň odbúrava po celú noc. Okrem iného to znamená, že organizmus je vystavený celých dvanásť hodín, a niekedy aj dlhšie, pôsobeniu veľmi toxického acetaldehydu.

Imunitný systém túto situáciu vyhodnocuje ako priamy útok a reaguje zápalovými procesmi, čo sa môže po čase prejaviť vo forme reumatickej artritídy, infarktu alebo Alzheimerovej choroby. Takisto môže prísť k mutáciám a zmenám chromozómov.

Organizmus pri likvidácii alkoholu spotrebuje množstvo živín, ktoré treba doplniť. Funkčné sú rôzne vývary (hydinový, ostrokyslá polievka), kyslé uhorky či kyslé ryby. Vyhýbajte sa mastným jedlám. Foto: Miloš Mikuš

Čo je „kocovina“

Nebezpečný acetaldehyd

Acetaldehyd nesúvisí len s rozkladom alkoholu. Tvorí sa aj v slinách fajčiarov, keď si vychutnávajú svoju cigaretku. V tomto prípade je dokonca ešte nebezpečnejší, pretože sliny na rozdiel od pečene nie sú vybavené účinným systémom na jeho likvidáciu. Úplne zhubným mixom je teda kombinácia alkoholu s fajčením. Acetaldehyd vytvárajú aj niektoré baktérie, ktoré žijú v ústach, napríklad Streptococcus salivarius a môže byť tiež prirodzenou súčasťou viacerých potravín. Po celé stáročia ľudia používajú baktérie na fermentáciu jogurtov, nakladanej zeleniny, ale aj pri výrobe syrov či dokonca chleba. Tieto baktérie tiež produkujú viac či menej acetaldehydu. Ten sa bežne nachádza i v zrelom ovocí a čerstvo uvarenej káve.

Hranica medzi „kocovinou“ a opitosťou nie je presná, pretože „kocovina“ sa prejavuje v čase, keď je alkohol ešte stále v krvi. K jej typickým príznakom patria bolesť hlavy, nechutenstvo, tras, únava, hnačka a nevoľnosť, čo nápadne pripomína chrípkové stavy. Zhoršuje sa nálada, dostavujú sa výčitky svedomia až depresie, ktoré súvisia s biochemickými zmenami v mozgu.

Chemické látky endorfínového charakteru, vyvolávajúce dobrú náladu, sa pitím vyplytvali a treba počkať nejaký čas, kým sa zasa obnovia. Okrem toho sa v časti mozgu zvanej hippokampus na čas zastavuje tvorba nových mozgových buniek. Opitosť však necháva stopy aj na svaloch – zhoršuje sa ich výkonnosť.

Enormne sa zaťažuje srdce, čo môže spôsobiť srdcovú a cievnu mozgovú príhodu. Keďže alkohol zvyšuje krvný tlak a znižuje zrážanlivosť krvi, hrozí riziko vnútrolebkového krvácania. Telo nedostane šancu na oddych ani počas spánku. Opitosť bráni plytkej, tzv. REM fáze, ktorá je rovnako dôležitá ako jej hlboký protipól. Aj preto po takejto noci nastáva ťažké ráno a človek nie je schopný duševne pracovať.

Acetaldehyd

Na vzniku „opice“ sa nepodieľa samotný etanol, ale spomínaný acetaldehyd. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa na jeho výskum ako prvý zameral britský vedecký tím. Zistilo sa, že acetaldehyd je tridsaťkrát toxickejší ako samotný etanol. Čím rýchlejšia a intenzívnejšia je dodávka alkoholu do tela, tým viac sa ho v procese odbúravania dostáva do obehu.

Táto látka škodí najmä pečeňovým, ale aj svalovým a mozgovým bunkám. Môžeme povedať, že zatiaľ čo alkohol je dôvodom, prečo ľudia radi pijú, acetaldehyd je príčinou, pre ktorú s pitím končia. Je spúšťačom mnohých chorôb, ktorými trpia alkoholici, najmä srdcových.

Okrem toho urýchľuje starnutie a podporuje degeneráciu malého mozgu, ktorý sa stará o koordináciu pohybov (jemných, presných aj rýchlych) a udržiavanie rovnováhy. Navyše ovplyvňuje aj spracovanie vizuálnych informácií, myslenie a reč.

Odtiaľ teda pramení staré známe tvrdenie, že z alkoholu sa blbne. Acetaldehyd je tiež dôvodom podozrenia alkoholu z karcinogénnych účinkov.

Na doplnenie tekutín a živín odporúčame čerstvú šťavu zo zeleniny či z ovocia. Foto: Miloš Mikuš

Sušiaky a nedostatok cukru

Je známe, že alkohol tlmí vylučovanie antidiuretického hormónu, takže organizmus stratí veľké kvantá tekutín a minerálov, čo sa na druhý deň prejaví pocitom neuhasiteľného smädu. Okrem toho, pečeňové bunky sú v tom čase zamestnané odbúravaním alkoholu, takže nemôžu vyrábať glukózu.

Ak človek pije nalačno, aby sa rýchlejšie opil, väčšinou mu prudko klesne hladina krvného cukru, nastáva hypoglykémia, ktorá býva sprevádzaná potením, nechutenstvom, rozmazaným videním, triaškou, necitlivosťou pier a jazyka, podráždenosťou, mdlobami alebo kolapsom, zmätenosťou, pocitmi chladu, nervozitou, slabosťou, zrýchlením tepu.Toto nebezpečenstvo je prirodzene najvyššie u diabetikov.

Kyslé ryby pomôžu opicu odburať. Foto: Miloš Mikuš

Nie je šnaps ako šnaps

Skúsení konzumenti vedia, že každý druh alkoholu obsahuje tzv. ingredienty (prídavné látky). Podmieňujú chuť, vôňu i vzhľad nápoja a nie sú vôbec takou nevinnou súčasťou, ako by sa zdalo. Dráždia žalúdok, žlčník či črevá (napríklad aromatizované likéry, vysoký obsah kyselín vo víne, bublinky v sekte a pod.) Ich toxicita je síce v porovnaní so samotným alkoholom nižšia, ale niektorí jedinci ich nemusia dobre znášať, najmä ak pomiešajú niekoľko druhov alkoholu.

Častou prídavnou zložkou v pive, víne a muštoch je fenyletylalkohol. Má dvojnásobne vyšší psychotropný účinok ako etanol. Vo vínach sa nachádzajú aj látky tyramín a histamín, ktoré podmieňujú vznik alergických reakcií. Rovnako sú zodpovedné aj za to, že organizmus zle znáša alkohol pri súčasnom užívaní niektorých liekov.

Kráľovským mokom francúzskych bohémov bol najmä na prelome tohto storočia absint. Jeho dlhodobé užívanie vyvolávalo halucinogénne stavy. V absinte sa okrem iného nachádza aj látka z radu terpénov, tzv. tujón. Je toxický pre nervovú sústavu a spôsobuje epileptické záchvaty. Alkoholické látky môžu ďalej obsahovať aj rôzne toxíny produkované plesňami (najmä tzv. aflatoxíny).

Nežiaducou, ale populárnou chemickou látkou v destilátoch je metanol (metylalkohol). Sám osebe nie je toxický, v tele sa však metabolizuje na kyselinu mravčiu, ktorá poškodzuje zrakový nerv, spôsobuje opuchy sietnice a acidózu, ktorá môže viesť až k smrti.

Opica alebo kocovina?

Stav po alkoholom opojení je námetom na jazykové okienko.

Najčastejším slovom, označujúcim stav vznikajúci po alkoholovom opojení je výraz opica. Stav, keď si takmer nič nepamätáte, v hlave vám duní a pri pohľade do zrkadla sa vám chce plakať, sa ani presnejšie nedá nazvať. Stredoslováci vraj majú krajové pľušť, ktoré existuje v slovníku slovenského jazyka len vo význame „daždivé počasie, čľapkanica“.

Do hovorovej slovenčiny úspešne preniká aj český výraz kocovina. Pôvodne výraz kocovina znamenal výtržnosť a vznikol zmenou českého slova slova kočičina, ktorým sa v roku 1848 označovali výtržnosti namierené proti mladoboleslavskému hajtmanovi Kotzovi. V druhej polovici 19. storočia sa začalo používať slovo kocovina pod vplyvom nemeckého výrazu Kater, čo znamená kocúr, ale aj stav po alkoholovom opojení (označenie kocour nie je výnimočné ani v dnešnej hovorovej češtine). Kedysi sa používal aj dlhší výraz - Katzenjammer (mačací nárek). Z nemčiny čerpala podobným spôsobom aj poľština: kac, kacenjamer, kociokwik (mačacie zakvičanie). Je zaujímavé, že Fíni majú až sedem všeobecne používaných výrazov pre kocovinu, ktoré sú kvalitatívne odlišné (darra, krapula, kapula, kankkunen, kanuuna, jysäri a krabbis). Existuje aj výraz hängis odovodený z anglického hangover a ďalšie lokálne a subkultúrne žargónové zvraty.

Miloš Mikuš

Boj proti opici

Občas sa vám nevinné popíjanie jednoducho vymkne z rúk. Čo teda robiť, aby ste sa z opice čo najskôr dostali?

1. Pri tých najtragickejších stavoch sa odporúča uvariť takmer homeopatický výluh čaju, najlepšie rooibos, ktorý neobsahuje kofeín. Osladíme ho hroznovým cukrom, prípadne medom a dávkujeme doslova po čajových lyžičkách. Takto aspoň čiastočne zabránime totálnej dehydratácii a zároveň stabilizujeme hodnoty cukru v krvi.

2. Ak je človeku veľmi zle, ale je schopný prijímať aspoň tekutiny, opäť pomôže slabý čaj. K cukru môžeme pridať aj trošku citrónu, prípadne bieleho vína. V každom prípade platí, že treba vypiť čo najviac tekutín. Odporúča sa aj minerálka, ale treba ju zriediť, lebo niektoré minerály zaťažujú žalúdok. Na pitie svojej raňajšej kávy určite zabudnite, zbytočne zaťažíte srdce a žalúdok sa tiež nepoteší.

3. Ste malátni, bolí vás hlava, ale zvládnete prijať nejaký ten hutný kúsok? Najviac sa žalúdku zavďačíte nasucho opečeným bielym chlebom, prípadne suchármi či piškótami. Neskôr môžete popíjať netučný hydinový vývar s troškou soli a rozšľahaným vajcom. Druhým tipom je „hlienová“ polievka (múkou zapražená voda bez tuku), neskôr môžete skúsiť niektoré z klasických diétnych jedál. V tomto štádiu odporúčame zjesť multivitamínovú tabletu, prípadne nejaké hepatoprotektívum, teda prípravok podporujúci regeneráciu pečeňových buniek (lipovitan, essentiale forte, flavobion, lagosa a iné). Výborným liekom na doráňaný žalúdok je palinový čaj, ktorý je síce pekelne horký, ale takmer vždy pomôže, navyše upokojí nervy, uľaví bolestiam hlavy a prinesie blahodarný spánok. Keď sa zobudíte, pripravte sa na priam živočíšny hlad, ktorý vyvolávajú palinové horčiny.

4. Pre najmiernejšie opice sa ponúka klasika. Tu už nejde o liečivé potraviny, ale skôr o to, ako oklamať telo, ktoré prišlo o množstvo živín. Niektoré chute hraničia doslova so sebapoškodzovaním: kyslé ryby zapíjané mliekom, na to kyslé uhorky, potom suchá saláma zapíjaná presladeným kakaom, o päť minút šťavou z kvasenej kapusty. Poopičné alkoholové menu môže obsahovať pivo nalačno či dokonca štamperlík (neodporúčame riskovať), osladený čaj s rumom a citrónom, Bloody Mary (paradajková šťava s vodkou, odvážlivci si ju dokonca dochucujú tabascom, šťavou zo zaváraných feferónok, worcestrovou omáčkou, čiernym korením a pod.). Medzi klasické jedlá patrí fazuľová, držková alebo gulášová polievka, kapustnica, novšie aj čínska ostrokyslá, medzi obľúbené sladkosti zasa zmrzlina (najmä citrónová), sladké jogurty alebo tvarohové dezerty.

Keď sa žalúdok a hlava upokoja a cítite, že sa vám vracajú sily, treba vyjsť na vzduch a prechádzať sa tak dlho, ako sa len dá. Tí odvážnejší môžu sadnúť na bicykel alebo si zabehať. Zrýchli sa tak metabolizmus, prekrvenie a škodlivé látky skôr odídu z tela. Počas celej kúry nezabúdajte piť toľko, koľko vládzete. Tentoraz však iba minerálku či čistú vodu.

Miloš Mikuš