O prezradenom tajomstve

Najúžasnejšie Vianoce som prežila minulý rok. V novembri som zistila, že som tehotná. Manžel a vtedy štvorročná dcérka boli informovaní, no dohodli sme sa, že rodine to povieme až neskôr. Dcérka sa pýtala kedy, bola netrpezlivá a chcela vyrozprávať starým rodičom, že bude mať súrodenca.

Išli sme kúpiť detské topánočky, do každej sme dali snímok "fazuľky" zo sona a zabalili do vianočného papiera. Boli to naše prvé Vianoce strávené v kruhu rodiny po desiatich rokoch. Roky pred tým buď muž pracoval, alebo sme boli mimo nášho rodiska.

Dcérka sa držala statočne a škrtala dni v kalendári, kým prídu vianočné sviatky. Nie preto, aby rozbalila darčeky, ale preto, aby mohla na Štedrý deň prezradiť veľké TAJOMSTVO, že čakáme bábätko.

Na Štedrý deň ráno, keď sme mali vankúšovú vojnu v manželskej posteli, dcérka predčasne ukončila bitku a s výskotom sa utekala obliecť, že ideme k svokrovcom, aby sme im pomohli s prípravami. Cely deň napriek zvyčajnému vianočnému chaosu ubehol v pohode. Štedrá večera sa niesla v kombinácii zvykov mojej a manželovej rodiny.

A keď prišlo na rozbaľovanie darčekov, šteklilo ma príjemne v bruchu. Svokrovci dostali maličké balíčky a mali ich rozbaliť. Samozrejme, že sa tešili na druhé vnúča. Až pri upratovaní štedrovečerného stola mi svokra pošuškala do ucha, že naša prvorodená jej to prezradila už ráno.

Spýtala sa jej, či je dnes už Štedrý deň a či jej môže pošuškať tajomstvo. A povedala jej to ešte počas príprav v kuchyni. Ale dodržala slovo, lebo dohoda znela, že sa tajomstvo starkým povie až na Vianoce.

Tohtoročné Vianoce budeme sláviť o jedného viac. Prajem všetkým milosti plné a pokojné sviatky.

Libuša Davidiková

Redakcia si vyhradzuje právo úpravu príspevkov.

Autor: nš