Najkrajší deň na svete

Malá Monika celý deň od rána pobehovala, pospevovala si a nevedela sa dočkať večera. Momentu, kedy si bude môcť rozbaliť svoje darčeky, ktoré jej donesie Ježiško, teda vlastne, ako ho ona nazýva Santa. Lenže naskytol sa malý problém. Zazvonil mi telefón a počula som z neho známy hlas, ktorý ma vždy tak poteší. Avšak slová, ktoré som z neho počula, ma vôbec nepotešili.

Bol to môj Lukáš a práve mi oznámil, že musí súrne odcestovať a na štedrovečernú večeru nebude doma. Plakala som, zúrila, nenávidela som celý svet a bola som na neho strašne nahnevaná. Ale kvôli Monike som sa musela premáhať a tváriť sa akoby sa nič nestalo. Najhoršie bolo, keď sa ma spýtala, kedy príde ocko a ja som jej musela klamať, že každú chvíľu bude tu a donesie jej prekvapenie.

Kapustnica bola hotová, celý dom krásne voňal a Monika ma neustále bombardovala otázkami. Modlila som sa, aby zaspala a dala mi pokoj, nevládala som jej už odpovedať, neustále som sa opakovala, hovorila to isté...

Práve vo chvíli, keď Monika znovu položila svoju obľúbenú otázku, mala som pocit, že ma porazí a situáciu vôbec nezvládam, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Smútok som skryla za úsmev, nemohla som jej to predsa urobiť, keď som videla jej žiariace očká plná radosti z očakávania vianočných darčekov.

Zrazu sa z ulice začali ozývať krásne vianočné pesničky, ktorým by som sa obvykle potešila. Ale nie dnes. Asi som nemala svoj deň. Monika samozrejme využila situáciu, utekala k oknu a začala strašne kričať, aby som sa išla pozrieť.

„Nemôžem!“ zakričala som „Práve ti naberám kapustičku.“ „Mami, mami...“ neutíchajúco kričala Monča. No nič, povedala som si a išla som teda pozrieť, čo za speváci nám to behajú cez ulicu.

Keď som sa pozrela cez okno, zbadala som niečo nádherné. Moju lásku. Môjho Lukáša. Spolu s kopou detí, ktoré spievali najkrajšie pesničky. Ale pohľad mi padal len na neho a na krásny nápis vyrobený z vianočných svetielok a žiaroviek, ktorý znel: Milujem Ťa ... Vezmeš si ma?

Úplná dokonalosť ... Nevedela som, čo mám od samého šťastia robiť. Rozbehla som sa von. Vtisla som sa mojej láske do náručia a s tvárou plnou sĺz som kričala: Áno, áno, áno ... A to som ani netušila, ako sa z môjho nešťastného dňa stane ten najkrajší na svete.

Zuzana Uškertová

Redakcia si vyhradzuje právo úpravu príspevkov.

Autor: nš