Viete poďakovať?

Presne v tom je rozdiel. Kým poďakovanie je jednoduchým vyjadrením vďačnosti, samotná vďačnosť je zložitejšia, je to stav, keď si uvedomujeme, čo pre nás ten druhý urobil. Cicero o vďačnosti hovoril, že je matkou všetkých cností a je hlavnou povinnosťou človeka.

Dedičné verzus vychované

Niekomu ide prejavovanie vďačnosti akosi prirodzene, iný s ňou môže mať problém. „Myslím si, že schopnosť prejaviť vďačnosť súvisí s určitou schopnosťou empatie a s hlbšími citmi, ktoré sú do určitej miery vrodené.

Zároveň však žijeme v spoločnosti a v určitých sociálnych a citových väzbách, ktoré ovplyvňujú našu spolupatričnosť, porozumenie a empatické cítenie. Čiže schopnosť uznať a oceniť hodnotu a činy toho druhého si vytvárame najmä prostredníctvom výchovy a vplyvom prostredia, v ktorom vyrastáme.

Často sa vďačnosť formuje v ranom detstve v rodine a môže sa prenášať z generácie na generáciu,“ opisuje psychologička Denisa Maderová. Aj preto je dôležité budovanie vzťahu k vlastným hodnotám a k hodnote seba samého.

„V dospelosti potom bude mať človek potrebu pomáhať a bude citlivejší voči ostatným. Naopak, dieťa, ktoré má všetko, po čom zatúži, aj lásku svojich rodičov, no vo veľkej miere je zamerané viac na seba a nie je vedené k pomoci druhým, bude viac egoistické. Niekedy bývajú v nevýhode jedináčikovia, pretože sa nemusia bezprostredne s nikým o nič deliť, a preto ich rodičia musia vynaložiť oveľa viac námahy, aby ich viedli k prosociálnemu a pomáhajúcemu správaniu,“ tvrdí Maderová.

Otestujte si svoju vďačnosť.

Nevďačníci

Keď pomôžeme kamarátovi vymaľovať byt alebo darujeme susedovi paradajky z našej záhradky, akosi automaticky predpokladáme, že nám bude vďačný. Samozrejme, že by sme niečo také nikdy nevyslovili nahlas, veď sme chceli pomôcť nezištne, ale keď nám potom kamarát odmietne pomôcť pri prerábaní nášho bytu alebo sa naša sestra zatvári kyslo pri rozbalení darčeka, za ktorý sme dali „majlant“, pekne nás to zamrzí.

U niektorých ľudí sa však pocit, že sú obklopení samou nevďačnosťou, akosi zakorenil. Čím to je? „Väčšinou sú to ľudia, ktorí v detstve dostávali málo pozornosti, lásky a majú stále pocit ich nedostatku. Preto sa môžu snažiť zo seba vydávať čo najviac, aby dosiahli uznanie, pochvalu a ocenenie.

Nie vždy sa im to podarí a potom sú sklamaní, že ich nikto nikdy neocení alebo ich ocení málo. Potreba vďačnosti súvisí aj s hodnotením seba samého. Ak si sami seba dostatočne vážime, máme menšiu potrebu prejavu vďačnosti od iných,“ vysvetľuje Denisa Maderová.

Pomôcka na dobrý spánok?

V nejednej motivačnej literatúre sa dočítame, že ak nebudeme vďační za to, čo máme, nepodarí sa nám dosiahnuť, po čom túžime. Vďačnosť je skrátka považovaná za jeden zo základných pilierov šťastia.

Psychológ Robert Emmons, ktorý je priekopníkom vo výskume vďačnosti, prišiel na to, že ľudia, ktorí mali v teste vďačnosti najviac bodov (podobný test si môžete spraviť na tejto stránke), majú vyššiu úroveň pozitívnych emócií, životnej spokojnosti, optimizmu a trpia menej stresom a depresiami.

Napriek tomu, že u nich prevládajú príjemné pocity, nepopierajú ani neignorujú negatívne stránky života. Okrem toho sú štedrejší, nápomocnejší druhým ľuďom, materiálnym veciam nepripisujú až takú dôležitosť a nezvyknú druhým závidieť.

Vďačnosť má vraj vplyv nielen na naše psychické, ale aj fyzické zdravie, napríklad nás môže do istej miery chrániť pred infarktom. Štúdia robená pod vedením Nancy Digdonovej ukázala dokonca súvislosť medzi vďačnosťou a lepším spánkom.

Študenti, ktorí každý večer venovali pätnásť minút písaniu ďakovného denníka, nemali problém so zaspávaním a spali dlhšie. V časopise Psychology Today bol nedávno uverejnený článok o vplyve vďačnosti na partnerské vzťahy.

Vedci Kubacka, Finkenauer, Rusbult a Keijsers dospeli k záverom, že keď budeme dávať partnerovi najavo vďaku, zvyšujeme tým pravdepodobnosť, že sa k nám bude v budúcnosti správať rovnako. A tým sa vytvorí pozitívny cyklus – on sa bude cítiť vďačný, čím podporí naše láskyplné a podporné správanie.

Rýchlokurz vďačnosti

Psychológ Robert Emmons radí:

• Veďte si denník, do ktorého si každý deň poznačte aspoň tri veci, za ktoré ste vďační.

• Spomeňte si na zlé veci. Pomôže vám, keď si porovnáte, aké to bolo zlé a o koľko je vám teraz lepšie.

• Spýtajte sa sám seba tri otázky: Čo som dostal od ....? Čo som dal ...? Aké problémy a ťažkosti som spôsobil ...?

• Využite vizuálne pamiatky, ako sú fotografie vašich blízkych alebo prírodné scenérie.

• Sľúbte si, že budete praktizovať vďačnosť.

• Dávajte si pozor na jazyk. Negatívne vyjadrenia narúšajú vďačnosť.

• Sústreďte sa na pohyb. Naše pocity nadväzujú na slová a činy.

Zdroj: The University of Texas Health Science Center at Houston

>