Čo ešte neviete o astme

Nekašlite na kašeľ

Astmou dnes trpí približne 3 – 6 % ľudí, pričom postihuje deti aj dospelých. „Na verejnosti stále pretrváva nesprávna predstava, že astmatici sú ľudia, ktorí majú problémy s dýchaním. Astma sa však veľmi často prejavuje aj dlhodobým kašľom.

Dojčenie

ako prevencia

Zaujímavé výsledky priniesla štúdia holandských vedcov z Erasmus Medical Centre, ktorí na vzorke vyše päťtisíc detí do štyroch rokov prišli na to, že tie, ktoré neboli dojčené, majú až o 50 % väčšiu pravdepodobnosť výskytu príznakov astmy ako deti, ktoré boli kŕmené materským mliekom. Ako je to možné? Vedci tvrdia, že dojčenie môže zredukovať pravdepodobnosť astmy vďaka zníženiu počtu prechladnutí a infekcií chrípkového vírusu. Stále však nie je dokázané, či má dojčenie nejaký vplyv aj na rozvoj astmy v neskoršom veku.

Zdroj: asthma.uk

Pacienti môžu sucho, dráždivo kašľať v určitých obdobiach, keď sú priedušky stiahnuté a nevládzu ventilovať vzduch tak ako treba. Jedným z prvých varovných príznakov ochorenia je aj kašeľ po námahe alebo dlhodobý kašeľ, ktorý sa opakovane lieči antibiotikami bez zreteľného efektu,“ vysvetľuje imunoalergiologička Katarína Bergendiová.

Astma je vlastne chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Často sa prejavuje aj problémami s dýchaním. „Pacientove ťažkosti sa objavujú po námahe, prípadne po infekcii dýchacích ciest, pričom sa pridružia aj piskoty, ktoré sprevádzajú dýchanie,“ dodáva lekárka. Prejavy astmy sa neoplatí prehliadať, pretože pri neliečení môžu nastať pre chronický zápal nezvratné zmeny v dýchacích cestách, čím sa sťaží liečebný proces.

Dánski vedci predložili na kongrese Európskej respiračnej spoločnosti v Amsterdame zaujímavé výsledky. Podľa nich mierne pitie alkoholu môže znížiť riziko vzniku astmatického ochorenia. Výskum skúmal vyše devätnásťtisíc dvojčiat vo veku od 12 do 41 rokov. Zvýšené riziko astmy – o 1,4 % - mali ľudia, ktorí nikdy nepili alkohol, ale aj ťažkí alkoholici – o 1,2 %. Okrem toho sú podľa výsledkov ohrozenejší milovníci piva, na rozdiel od tých, ktorí jednoznačne nepreferujú len jeden druh alkoholu. Informovala o tom stránka Erscongress2011.org.

Môže za to alergia?

O úzkom vzťahu astmy a alergickej nádchy ste už možno čosi počuli. Astma môže byť vyvolaná nielen nealergickými zložkami, ako sú prach, cigaretový dym, výpary chemikálií, ale aj alergénmi roztočov, peľom, plesňami, zvieracou srsťou a podobne.

Súvisí nadváha

s astmou u detí?

Výsledky výskumu na Univerzite Greenwich priniesli zistenie, že ženy, ktoré mali pred otehotnením nadváhu alebo obezitu, majú v porovnaní s matkami s normálnou hmotnosťou o 20 až 30 % väčšie riziko, že ich deti budú mať v tínedžerskom veku astmu. Dokonca u najťažších žien bola táto pravdepodobnosť až 47 %. Vedci na to prišli analýzou dát sedemtisíc nórskych detí vo veku šestnásť a sedemnásť rokov.

Nadváha môže nepriaznivo ovplyvniť normálny vývoj plodu v dôsledku hormonálnej a metabolickej činnosti, čo môže prispieť k zvýšenému riziku astmy u dieťaťa. Okrem toho majú dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť tohto ochorenia aj deti s nadváhou.

Zdroj: Sciencedaily.com

Katarína Bergendiová upozorňuje, že až 80 % percent astmatikov postihuje aj alergická nádcha, ktorá keď sa nelieči, môže zhoršovať aj príznaky astmy. Na druhej strane, alergia sa asi u tretiny alergikov neskôr rozvinie do astmy.

Pod kontrolou

Je možné, že sa vďaka liečbe príznaky astmy vytratia? „Treba si najmä uvedomiť, že predispozície na astmu sú celoživotné. Dnes už máme také diagnostické prístroje, že dokážeme prakticky každému pacientovi ušiť liečbu presne na mieru.

Vďaka tomu môže byť jeho stav dlhodobo stabilizovaný a postupne sa zaobíde buď celkom bez liekov, alebo ich bude užívať minimálne, prípadne v dlhších časových intervaloch,“ vysvetľuje imunoalergiologička Bergendiová. Ak chcete zistiť, či máte pri súčasnej liečbe astmu pod kontrolou, skúste si spraviť test, napríklad na stránke Združenia astmatikov Slovenskej republiky – www.zasr.sk.

Rizikové faktory

Alergické a astmatické ochorenia sú v posledných desaťročiach na vzostupe. Čím to je?

• dedičnosť – u dieťaťa, ktoré má rodiča alergika, je približne 30 % šanca, že bude týmto ochorením trpieť aj ono

• západný štýl života – kam patrí podľa doktorky vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov, budov, kde trávime 95 % života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie, výživové návyky, menší počet detí v rodinách

• klimatizácia v miestnostiach – „Podporuje v danom priestore doslova semenisko choroboplodných zárodkov. Zároveň teplotný rozdiel medzi vnútorným a vonkajším prostredím je pre horné dýchacie cesty veľkou záťažou a u mnohých ľudí sa tým oslabuje celý obranný systém,“ opisuje Katarína Bergendiová.

• prílišná sterilita prostredia – tiež môže viesť k zvýšenej vnímavosti na vznik alergického ochorenia. „Dnes sa už vo svete preferuje názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, v ktorom prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi, teda sa nachádzajú v prostredí typickom pre hospodárske dvory, dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je u nich zreteľný nižší výskyt alergií,“ dodáva Bergendiová. Na africkom alebo ázijskom vidieku vraj ľudia vo svojich jazykoch nemajú výrazy pre astmu alebo sennú nádchu, tieto ochorenia jednoducho nepoznajú.

• prehnaná liečba antibiotikami – niektoré štúdie preukázali súvis medzi užívaním antibiotík v prvých dvoch rokoch života a neskorším vznikom astmy