Na nákupe s najmenšími

Reklama naša každodenná

Zabrániť reklamám, aby ovplyvňovali túžby našich detí, je zrejme tak trochu science-fiction. Vieme však ovplyvniť to, čo bude naša ratolesť očakávať, že jej kúpime. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký máte vzťah k predvianočným letákom a iným reklamným lákadlám?

Pre dieťa sme veľkým vzorom, takže by nás nemalo prekvapiť, ak bude mať rovnaký postoj ako jeho rodičia. Ako si teda pomôcť?

„Aby sme dieťa viedli k tomu, že nemôže mať všetko, je dobré robiť priebežne z vecí, po ktorých zatúži, zoznam – narodeninový alebo vianočný. A keď daný sviatok príde, dohodneme sa, čo zo zoznamu môžeme naozaj kúpiť,“ radí detská psychologička Dana Ďatelová. Stačí, ak si dieťa nájde pod stromčekom aspoň jeden „zoznamový“ darček, po ktorom veľmi túži.

Má to Zuzka, aj ja to chcem!

Možno ste sa niekedy dostali do situácie, že vaše dieťa vám stále omieľalo, ako musí mať nejakú úžasnú hračku alebo najnovší iPod. Vraj ho majú všetci jeho kamaráti či spolužiaci, no na vašu peňaženku je tá vec pridrahá. Ako to svojmu drobcovi vysvetliť?

„Ak naše dieťa túži po tom, čo majú všetci okolo neho, je to veľký tlak. Môžeme mu vysvetliť, že hoci by sme mu radi splnili želanie, nie je to možné z finančných dôvodov. Pre dieťa je prijateľný postoj rodiča, ktorý by mu rád vyhovel, ale pre isté dôvody to jednoducho nejde,“ vysvetľuje psychologička Ďatelová.

V obchode

bez stresu

Radí detská psychologička Dana Ďatelová:

„Základom pokojného nákupu s dieťaťom, ktoré „chce všetko“, je príprava a predchádzajúca dohoda. S dieťaťom pred návštevou obchodu preberieme, čo plánujeme kúpiť. Väčšie dieťa, ktoré už vie čítať, môžeme zamestnať tak, že nám bude čítať alebo odškrtávať nákupný zoznam. Aj s menším dieťaťom môžeme hrať hru – kto skôr nájde to, čo sme prišli kúpiť. Môžeme sa dohodnúť, že ak sa bude počas nákupu správať slušne, môže si vybrať jednu maličkosť. Alebo ak naozaj dieťaťu nechceme nič kúpiť, upozorníme ho na to dopredu a svoj zámer aj dodržíme, aby si zvyklo, že i napriek naliehaniu nepodľahneme jeho prosbám."

Následne si môžete s dieťaťom urobiť plán, ako si na danú vec našetriť. Ak však považujete vytúženú hračku za zbytočnosť, podľa odborníčky by ste mali dať dieťaťu najavo svoj postoj, ale bez akéhokoľvek zosmiešňovania:

„Vec, ktorá nám dospelým pripadá zbytočná, môže mať pre dieťa úplne inú hodnotu. Skúsme zistiť, prečo túži po danom predmete, či v tom nie sú skryté dôvody, ako zapadnúť do kolektívu a podobne. Dieťaťu s rešpektom k jeho túžbe jednoducho vysvetlime, prečo pokladáme túto vec za nevhodnú.“

Lákadlo z regálu

Čo na tom, že vy sa idete prepadnúť od hanby, váš drobček sa práve rozhodol, že pokiaľ nedostane orieškovú čokoládku, ďalej nejde a pokojne spustí uprostred obchodného domu nástojčivý, intenzívny plač. Ak je vo veku rok a pol až tri roky, je jeho správanie celkom prirodzené.

V tomto období, ktoré sa nazýva aj obdobím vzdoru, sa formuje jeho osobnosť a skúša, kde sú jeho hranice, čo všetko si môže dovoliť. Každé dieťa je iné, preto niektorí rodičia možno prejavy vzdoru sotva postrehnú. Čo však robiť, ak také šťastie nemáte a vaše dieťa sa rozhodne, že svoju autonómnosť dá najavo na verejnosti?

„Táto situácia často nemá hladké riešenie. Aj keď urobíme všetky možné preventívne opatrenia, teda že dieťa nie je hladné, unavené, dohodli sme sa s ním, čo ideme nakupovať, prípadne sme mu dali nejakú úlohu, môže sa stať, že sa hodí o zem. V období vzdoru by sme na to mali byť dokonca pripravení,“ tvrdí Ďatelová. Hlavne netreba robiť okolo celej situácie priveľký rozruch a nenechať sa vykoľajiť pohľadmi okolia.

„Mnohé mamičky vás isto pochopia a ostatných jednoducho ignorujte v záujme výchovy svojho dieťaťa. Ak v takejto situácii povolíme a dieťaťu vyhovieme, aby sme sa vyhli nepríjemným pocitom zahanbenia, chystáme si na seba pascu. Dieťa sa veľmi rýchlo naučí, že tento spôsob funguje a bude ho naďalej používať. Radšej počkajte priamo na mieste alebo ho preneste inam a vyčkajte, kým „búrka emócií“ prehrmí,“ vysvetľuje psychologička Ďatelová.