Zdravá kĺbová chrupka umožňuje vďaka svojej elasticite a pevnosti hladký pohyb kĺbu s minimálnym trením, a teda bez bolesti. Ak začíname cítiť bolesť alebo nám robí problém bežné otáčanie kĺbu, mali by sme si priznať, že s nimi máme problém.
Kĺby, či presnejšie kĺbové chrupky postihuje najčastejšie osteoartróza alebo jednoducho artróza. Ide o postupne sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie, ktoré patrí na popredné miesta medzi ochoreniami a objavuje sa pri rôznych vekových kategóriách.
„Postihuje asi päťdesiat percent populácie nad šesťdesiatpäť rokov. Častejšie sa vyskytuje u žien a vo veku osemdesiat rokov sa jej nevyhne prakticky žiadny človek. V závislosti od rôznych vplyvov nie je výnimočný ani jej výskyt u tridsiatnikov,“ vraví ortopedička Blažena Brozmanová.
Ohrozené kĺby
Pri artróze dochádza k poškodeniu pôvodne pružného a hladkého povrchu chrupky. Vplyvom preťaženia sa stáva nerovným a drsným, stráca pružnosť, postupne sa stenčuje, v závažnejších štádiách sa až obnažuje povrch kosti.
Tlak, ktorý predtým zmierňovala chrupka, pôsobí priamo na kosť, kde potom vznikajú trhlinky a ďalšie poškodenia. V snahe o zmiernenie tlaku a rozloženie záťaže na väčšiu plochu priľahlej kosti vytvára organizmus po okrajoch kĺbu kostné výrastky – osteofyty.
Obmedzujú pohyby kĺbu a môžu viesť až k jeho znehybneniu. Pri artróze ide spočiatku o nezápalové ochorenie, ale pri poškodení chrupky môže dôjsť k podráždeniu kĺbového puzdra, čím vzniká nebakteriálny zápal kĺbu.
Vznik artrózy závisí od množstva viac či menej ovplyvniteľných faktorov. Niekedy sú na vine aj nesprávne pohybové návyky, nevhodná strava, monotónna práca, intenzívny šport alebo nevhodná obuv.
„Medzi čiastočne ovplyvniteľné faktory patrí prevencia úrazov, pretože úrazom postihnuté kĺby sú náchylné na vývoj artrózy. Medzi faktory, ktoré nemožno ovplyvniť, patria najčastejšie genetické vplyvy, typy postavy, vrodené a vývojové poruchy kĺbov, metabolické poruchy alebo poruchy osového postavenia dolných končatín, najčastejšie kolenných kĺbov,“ uvádza ortopedička.
Dôležitá je prevencia
Počiatočná artróza prebieha bez výraznejších príznakov. Občas sa môže prejaviť bolesťou v kĺbe po väčšej záťaži. Postupne sa pridáva ranná chvíľková stuhnutosť, obmedzenie pohyblivosti a pri ťažšom štádiu už aj pokojová bolesť. Tieto postupne narastajúce príznaky sa môžu kombinovať s opuchmi a prechodnými zápalmi kĺbov.
„Priebeh artrózy v súčasnosti nemožno ovplyvniť tak, aby bola vyliečená. Snahou je zmierniť progresiu ochorenia. Preto je dôležité sústrediť sa na jeho prevenciu tam, kde je to možné,“ radí odborníčka.
Artróza
najčastejšie postihuje:
preťažované kolenné kĺby (gonartróza), bedrové kĺby (koxartróza), chrbticu, základný kĺb palca, respektíve kĺby prstov, ramenný kĺb, kĺby palcov nôh, prípadne aj lakťový kĺb alebo členkové kĺby
S tým súvisí dodržiavanie zdravého životného štýlu, čiže udržiavanie optimálnej hmotnosti, zabezpečenie dostatočného a nie jednostranného pohybu, nadmerné preťažovanie striedať s dostatkom odpočinku, nosenie kvalitnej odpruženej obuvi a vhodná výživa, ktorá posilní kondíciu chrupky.
„Jestvuje veľké množstvo voľnopredajných i na lekársky predpis viazaných výživových doplnkov, ktoré obsahujú komponenty podporujúce výživu kĺbovej chrupky, tlmia aktivitu enzýmov poškodzujúcich chrupku, dodávajú chýbajúce zložky a navracajú poškodenej chrupke pružnosť.
Medzi najčastejšie patria produkty obsahujúce kolagén, chondroitínsulfát, glukozamín alebo kyselinu hyalurónovú. Ak už ide o závažnejšie prejavy artrózy, možno k týmto liekom pridať nesteroidné antireumatiká, vnútrokĺbovú aplikáciu látok pre lepšie trecie vlastnosti kĺbov a prostriedky komplexnej rehabilitačnej terapie,“ vraví ortopedička.
Aká je správna liečba?
Pri liečbe artrózy dochádza často k rôznym nedorozumeniam a mylným očakávaniam zo strany pacientov. Jedným z omylov je napríklad predpoklad, že ak pravidelne užívajú vápnik, nemôže sa im osteoartróza ďalej rozširovať a zhoršovať. Mýlia si ju však s osteoporózou, pri ktorej dochádza k rednutiu kostí práve z nedostatku vápnika a vitamínu D.
Na ochorenie chrupiek má však vápnik veľmi malý, takmer minimálny vplyv. „Ľudia sa tiež často čudujú, keď im ortopéd povie, že majú zápalovo aktivovanú artrózu, ale nepredpíše im liečbu antibiotikami. Vtedy im vysvetľujeme, že ide o chemický a nie bakteriálny zápal.
Bežne sa stretávame aj s tým, že pacienti odmietajú protizápalovo a proti bolesti pôsobiace lieky – nesteroidné antireumatiká, hovoria, že nepotrebujú utlmiť bolesť, ale chcú vyliečiť úbytok chrupky. V tomto prípade zase vysvetľujeme, že v prvom rade treba potlačiť chemicky vyvolaný zápal metabolickými produktmi,“ uvádza ortopedička Blažena Brozmanová.