Portské je azda jediné víno, ktorého názov navodzuje krajinu, z ktorej pochádza. V skutočnosti jeho názov nie je odvodený od Portugalska, ale od prístavu Porto, v ústí rieky Duoro. Portské víno sa dorába na strmých úbočiach údolia rieky Duoro asi 200 kilometrov proti prúdu rieky, no fľašovanie vína prebieha v mestečku Vila Nova de Gaia, na ľavom brehu rieky Duoro, presne oproti mestu Porto. Niečo ako Bratislava a Petržalka.
Významný obchodný artikel
Po stáročia sa Portské víno mohlo fľašovať iba vo Vila Nova de Gaia a aj keď dnešná legislatíva už nie je taká zväzujúca, viac ako 90 percent všetkého Portského vína pochádza z tohto mesta. Toto obmedzenie platilo až do roku 1986 a malo svoj význam.
Objem vyrobeného vína bol týmto vždy limitovaný a uvádzaný na trh postupne, čím sa udržiavala cena Portského vína na čo najvyššej úrovni. Nepriamo tak boli obmedzované aj výsadby vinohradov, ktoré sa vysádzali len na tej najkvalitnejšej bridlicovej pôde, z čoho zasa profitovali kvalita vína a jeho cena. Portské víno sa stalo veľmi dôležitým obchodným artiklom a na Britských ostrovoch sa tešilo mimoriadnej popularite.
Vysoký obsah alkoholu
Čo to vlastne je Portské víno a čím sa vyznačuje a čím odlišuje od ostatných vín? Najvýstižnejšie to vyjadrili samotní vinári z Duora už v roku 1754, v nasledujúcej charakteristike Portského vína. Musí byť cítiť v žalúdku ako oheň, musí mať farbu atramentu, musí byť sladké ako cukor z Brazílie a aromatické ako korenie z Indie. No možno trošku priveľmi farbistý opis, no nič mu to neuberá na jeho aktuálnosti.
Portské víno je veľmi silné alkoholické víno, ktoré vždy obsahuje cukor. Portské sa vyrába vo viacerých verziách a štýloch. Trošku bokom od hlavnej línie Portských vín stojí biele Portské. Ide o oxidatívny štýl vína z bielych odrôd, ktoré aj v kategórii DRY (suché) obsahuje minimálne 40 gramov cukru. Tieto vína však tvoria iba zanedbateľnú časť produkcie.
Portské víno svet pozná predovšetkým ako silné červené víno s obsahom alkoholu na úrovni 20 percent a vyšším podielom neskvaseného cukru. Taký vysoký obsah alkoholu však víno nemôže dosiahnuť prirodzene.
Tajomstvo je v pridaní destilátu
K slovu sa teda dostáva človek a jeden z arabských vynálezov al-ambik, čo nie je nič iné ako destilačný prístroj. Zber hrozna sa začína už koncom augusta a trvá približne do polovice septembra.
Najčastejšie sa používajú odrody Tinta Amarela, Tinta Barroca, Tinta Roriz, Touriga Francesa, Touriga Nacional a Tinto Căo, čo sú odporúčané odrody na výrobu Portského vína. Hrozno sa pomelie, prípadne niekde ešte stále pretrváva šliapanie hrozna nohami, čo síce spadá skôr pod folklór ako pod moderné vinárstvo, napriek tomu je stále možné šliapanie zažiť.
Historicky rmut kvasil v malých 550-litrových sudoch, ktoré boli naplnené do 4/5 objemu (dnes sa používajú veľké niekoľko tisíclitrové cementové tanky). V čase, keď kvasiaci rmut dosiahne približne sedem percent alkoholu, pridá sa doň 110 litrov neutrálneho vínneho destilátu s koncentráciou 77 percent alkoholu, ktorý volajú aquardente. Prítomný alkohol okamžite usmrtí kvasinky a tým zastaví kvasenie vína. Vo víne preto ostane pôvodný neprekvasený cukor z hrozna.
Pridávaný vínny destilát má byť čo najneutrálnejší, aby neovplyvňoval chuť výsledného vína. Najčastejšie je to mladá číra vínovica, ale nie ktoré vinárstva pre vybrané vína používajú aj niekoľko rokov starý destilát vyzrievaný v drevenom sude.
Tento postup je spoločný pre ktorýkoľvek druh Portského vína. Od ďalších krokov závisí, aké víno bude vyrobené.
Ktoré je ktoré?
Na začiatok stačí, ak si zapamätáte, že Portské sa delí na dve základné skupiny, na Ruby a na Tawny. Ruby sú vína, ako sám názov napovedá, ktorých farba je rubínová. Rubínová až rubínovo fialová farba je znakom mladého vína.
Ako víno starne či vyzrieva v drevenom sude, tým viac sa mení odtieň vína od fialovej, smerom k tehlovej až hnedej farbe. Takéto víno sa označuje ako Tawny. Vína typu Ruby sa vyznačujú výraznou ovocnosťou čerešní, višní, černíc, niekedy moruší.
V spojení s ohnivo pôsobiacim alkoholom a vyšším obsahom cukru je to táto kombinácia doslova podmaňujúca a ak raz ochutnáte, ťažko odolať ďalšiemu dúšku. Vína vyzrievajú kratší čas vo veľkých drevených sudoch, v ktorých sa stanú ušľachtilými, ale zároveň si zachovajú ovocnosť.
Vína typu Tawny vyzrievajú niekoľko rokov v malých asi 550-litrových sudoch. Hranica, kedy sa víno štýlu Ruby začína meniť na štýl Tawny, je asi tri roky, no bežne sa stretávame s vínami ktoré vyzrievali 10, 20, 30 či dokonca 40 rokov v sudoch.
Ročníkové portské
Okrem spomínaného základného rozdelenia sa ešte môžeme stretnúť s označením ako Colheita, Reserva Ruby a Reserva Tawny, Late Bottled Vintage alebo absolútne najvyššou kategóriou Portských vín, s ročníkovým Vintage Port. Je to veľmi vzácne víno, ktorého produkcia dosahuje asi dve percentá z celkového objemu Portských vín a aj to nie v každom roku.
Ročníkové Portské sa vyrába iba v tých najlepších ročníkoch. Víno môže vyzrievať najviac dva a pol roka v drevenom sude, čo ho radí do kategórie Ruby. Následne je fľašované a vo fľaši vyzrieva pokojne aj ďalších 30 až 40 rokov. O výnimočnosti ročníkového Portského vína svedčí aj skutočnosť, že vína ktoré boli nafľašované ešte v 19. storočí, sú stále v perfektnej kondícii.
Náš tip
Nechceme nikomu vnucovať iný vkus, ako je ten jeho, no ak máte svoje zoznámenie sa s Portským pred sebou, odporúčame vám vybrať si štýl Ruby. Je ovocnejší, ľahšie čitateľný, proste príjemnejší na pitie.
Z kategórie Ruby si môžete vybrať ktorékoľvek víno od jednoduchého Ruby cez Reservu až po Vintage Port. Pokiaľ o lacnejšie vína štýlu Tawny, všetkých nemusia okúzliť. Sú to iba semioxidatívne vína. Síce sladké, ohnivé, ale bez espritu. To však neplatí pre 10- či 20-ročné Tawny. Práve naopak, tieto vína vás dostanú svojou rafinovanosťou, eleganciou a vyzretosťou.
Dobrá rada
Ak si už chcete kúpiť dobré Portské, nekupujte ho v supermarkete. Vo vínotékach je kvalita vína na absolútne inej úrovni.
Autor: SME.SK