Shopoholizmus: Všetko pre nakupovanie

Všetko je relatívne v poriadku, kým vám táto záľuba nezačne prerastať cez hlavu. Kým vaše prvé kroky vždy po práci nesmerujú do najbližšieho obchodu, neminiete všetky peniaze za najhorúcejšie novinky alebo za úžasne výhodné zľavy a neostane vám už na iné nevyhnutné veci.

Ľudia, ktorí trpia nadmerným nakupovaním, si tento problém spočiatku vôbec neuvedomujú. Podobne ako Patrícia. Mala zaujímavé miesto, dobrý plat, a keďže ešte nemala rodinu, mohla si na seba dovoliť minúť celkom slušné peniaze.

Stalo sa pravidlom, že po práci sa vždy vybrala do niektorého z nákupných centier a hľadala, čím by si spestrila byt, šatník, šperkovnicu, knižnicu či zbierku cédečiek. Dobrý pocit mala vždy, keď našla niečo, o čom si mohla povedať, že sa jej určite hodí.

Až doma si často uvedomila, že kúpená vec je síce pekná, ale že ju väčšinou vôbec nepotrebuje, dekoratívne predmety už pomaly nemá kam dávať a že si už ani poriadne nepamätá, ktoré kabelky má kúpené.

Deň, keď nebola nakupovať, jej však pripadal prázdny. Našťastie sa skoro spamätala a uvedomila si, v čom je jej skutočný problém. Práca ju nielenže nenapĺňala, ale bola aj poriadne psychicky náročná. Preto si zvykla stres odbúravať nákupmi. Keď sa jej podarilo nájsť si lepšie zamestnanie, zbytočné nakupovanie ju samo prestalo baviť.

Kto viac nakupuje?

Ženy verzus muži

Závislosť od nakupovania sa väčšinou prejavuje u žien, v menšej miere však postihuje aj mužov. Zatiaľ čo ženy sa zameriavajú na oblečenie, šperky alebo kozmetiku, muži sa orientujú na doplnky do auta či na šport. „Ženy nakupujú závisle prevažne v reálnych obchodoch, muži cez internet. Tým, že nakupovanie poskytuje ženám nielen pôžitok z danej veci, ale aj vyplnenie voľného času, kontakt s ľuďmi, pocit, že sa o ňu niekto stará, môže byť táto závislosť posilňovaná vo väčšej miere. Vo svojej praxi som sa s problémom tejto závislosti už stretla u žien i u mužov, pričom žien bolo trikrát viac než mužov,“ uvádza psychologička Miriam Belianská.

Stres sa stráca v obchodoch

Potreba nakupovania pramení často z pocitu frustrácie, osamelosti, nenaplnenia v súkromnej i v pracovnej oblasti, z nudy alebo zo stresu.

„Faktory pôsobiace pri vzniku závislosti od nakupovania môžu byť rôzne, či už ide o osamelosť v detstve, ktorá bola vypĺňaná predmetmi, cez hľadanie vlastnej identity pomocou toho, čo máme a s čím sa identifikujeme až po potláčanie negatívnych pocitov cez pozitívnu stimuláciu pomocou nových vecí. Môže ísť aj o hľadanie sebaúcty cez majetok, ako aj systémové vytváranie umelých potrieb, kam nás tlačí reklama a možnosť žiť na úrok,“ vraví psychologička Miriam Belianska.

Pri častom nakupovaní trpí najmä naša peňaženka. Vážny problém sa začína, keď naše výdavky presahujú výšku účtu. Vtedy sa začíname zadlžovať u kamarátov, zatajovať, čo sme si kúpili, prípadne tajiť pravú cenu tovaru. Pritom získavanie stále nových vecí nás čoraz menej dokáže uspokojovať, takže sa utvára akýsi začarovaný kruh.

Človek už nakupuje len pre samotný proces nakupovania. Často si po príchode domov svoj nákup ani nerozbalí, stráca pre neho zmysel a zameriava sa na nákup ďalšieho tovaru. Vtedy už môžeme hovoriť o skutočnej závislosti od nakupovania – oniománii.

„Ide o narušenú kontrolu impulzov, ktorá môže byť spojená s obsedantno-kompulzívnou poruchou, závislosťou či manickou epizódou pri bipolárnej poruche. Podstatou shopoholizmu je impulz vyvolávajúci veľké duševné napätie. Vedie k akútnej potrebe uspokojiť popud, a tým ku kúpe veci, ktorú človek nepotrebuje. Osoba sa cíti euforicky len určitý čas, ktorý sa postupne stále viac skracuje. Nasledujú pocity viny, skrývanie kúpenej veci pred partnerom a podobne,“ dodáva odborníčka.

Požičiavate si peniaze?

Povedzme, že veľmi radi a často nakupujete. Podľa čoho máte rozpoznať prvé príznaky závislosti? „Problém vzniká, ak nakupujete nad svoje možnosti, prečerpávate účty alebo miniete peniaze, ktoré ste mali vyhradené na iné účely, ak idete nakupovať na úkor vašich vzťahov, narúšate tým partnerskú pohodu, vzťahy s priateľmi, nevydržíte týždeň bez toho, aby ste si nekúpili novú vec, nerátam však potraviny.

Problém je, keď myšlienky na nakupovanie zamestnávajú vašu myseľ na úkor iných tém, keď sa z novej veci tešíte len chvíľku a potom vás prepadnú výčitky z minutých peňazí. Vtedy zrejme potrebujete podporiť svoje vnútorné zdroje sily a zabojovať o svoj život,“ vraví psychologička.

Špecifikom tohto druhu poruchy je, že človek nie je závislý od návykovej látky, ako je alkohol alebo droga. Ide o druh nelátkovej závislosti, ako je workoholizmus, gambling čiže patologické hranie na hracích automatoch alebo hier v počítači, mobilománia – časté telefonovanie a písanie SMS, závislosť od televízie, internetu, športu alebo sexu.

Závislými sa teda môžeme stať teoreticky od čohokoľvek. Rozdiel je len v tom, že chýba zvonka prijímaná látka, ktorá by v mozgu vytvárala pocit eufórie. Pri nelátkovej závislosti je teda mozog stimulovaný takým spôsobom, že si povznášajúci pocit vytvára sám.

Zaujímavosť

Vykašlite sa na obchody

Keď si chcete vyskúšať, či vydržíte nenakupovať, skúste to napríklad 25. novembra. Práve každý posledný piatok v mesiaci november je vyhlásený za Medzinárodný deň nenakupovania. Za jeho vznik sa v roku 1992 zasadil kanadský grafik, tvorca komiksov a sociálny aktivista Ted Dave. Myšlienkou je poukázať na to, ako pristupujeme k nakupovaniu. Kedysi sme nakupovali to, čo sme potrebovali, dnes si tým vyplňujeme prázdno v živote, chceme zapôsobiť na druhých a odbúravame stres.

Odborná pomoc

Ako sa dá zbaviť závislosti, keď nemáme pred sebou konkrétnu drogu, ktorej by sme sa vyhýbali? Tak isto ako pri akejkoľvek inej závislosti ide o celý rad krokov, ktoré musíme zvládnuť.

„Treba sa vyhýbať veľkým nákupným centrám, nosiť so sebou len hotovosť mierne prevyšujúcu nákup, ktorý potrebujeme vykonať, presne plánovať, čo ideme kúpiť a kam, nezastavovať sa nikde inde, nepoužívať kreditné karty. Nepríjemné pocity riešiť technikami relaxácie. Nájsť hĺbku svojho života a zmysel cez podnetné rozhovory s ľuďmi, umenie, knihy, hudbu, tanec, šport, prírodu, vzdelávanie sa... Splácať dlhy, ktoré nakupovaním vznikli a stimulovať sa ich úbytkom. Dôležité je vytvoriť si nový životný štýl, ktorý bude založený na nových hodnotách,“ radí psychologička.

S vážnou závislosťou si však človek väčšinou nedokáže sám poradiť. Preto by sa mal radšej obrátiť na odborníka. Prostredníctvom terapie a s podporou najbližšieho okolia sa postupne môže zbaviť nekontrolovanej túžby po nakupovaní.