Odpovedajú žiaci zo Základnej školy Andreja Sládkoviča v Hrochoti.
Každý z vás je členom folklórneho súboru – či už priamo v Hrochoti, alebo v neďalekej Banskej Bystrici. Prečo ste si zvolili práve folklór?
Radka (11): Mňa to chytilo od malička, aj keď je to niekedy poriadna drina. Dlhá skúška, rozcvička, tanec a potom jeho čistenie.
Aké tance tancujete?
Viktor (11): Predovšetkým podpolianske. Pod tým si každý zväčša predstaví Detvu, ale Hrochoť zasa leží z inej strany Poľany. Aj v našom kroji však chlapi nosili holé pupky.
Treba na to poriadnu trpezlivosť?
Jakub (13): Nie je to zábava, hlavne v začiatkoch. Mňa k tancu priviedli rodičia a spočiatku sa mi do toho veľmi nechcelo. Až po čase som si ho obľúbil. Najhoršie bolo, keď už ostatní zvládali kroky a ja som to musel dobiehať.
Zuzana (12): Ja to mám asi v krvi, lebo aj moja mamka tancovala v súbore. Vždy som sledovala, ako robí kroky a chcela som ju napodobniť.
Radka (11): U mňa boli začiatky najťažšie, lebo som bola také malé drievko. Ale potom to už išlo stále lepšie.
Romana (11): Mne sa vždy páčilo, že sa nielen učíme tancovať a spievať, ale veľa sa naučíme aj o tradíciách našich predkov.
Prídu vás občas povzbudiť aj kamaráti?
Jakub (13): Niektorí prídu, lebo sa im to páči. Ale sú aj takí, ktorí sa nám smejú. Nechápu, načo sa obliekame do kroja a čo tam poskakujeme.
Zuzana (12): Ja sa to snažím ignorovať. Vždy si poviem, že robím to, čo mám rada a ak sa to niekomu nepáči, je to jeho problém. Pripadá mi zvláštne, že keď sme v kroji, niektorí ľudia to berú ako atrakciu. Mala by to byť samozrejmosť.
Viktor (11): Zažili sme to napríklad na vystúpení v Očovej. Bolo tam aj zopár detí od nás a keď nás zazreli v krojoch, vybuchli smiechom.
Romana (11): Mne to neprekáža. Kto sa na nás pozerať nechce, nech sa nepozerá.
Viete sa o kroje aj postarať?
Zuzana (12): To radšej necháme skúsenejším, hlavne mamkám. Nie je to ľahké, lebo kroje sú hodnotné. Treba ich správne oprať, naškrobiť a ožehliť. My by sme ich mohli poškodiť.
Máte niekto aj pôvodný kroj po predkoch?
Radka (11): Ja mám tú výhodu, že v rodine máme veľmi šikovnú starú tetu. Dokáže ešte vyšiť pôvodné vzory, mne vyšívala celú sukňu.
Jakub (13): Aj ja mám pôvodný kroj po svojom ujovi. Šila ho preňho prastarká, ale keďže on sa folklóru nevenoval, zdedil som ho ja.