V nedeľu o 3.00 h ráno stredoeurópskeho letného času (SELČ) sa posunú ručičky hodín späť na 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). K letnému času by sme sa mali opäť vrátiť 25. marca 2012.
Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie, niektoré štáty USA a Blízkeho východu. Ruská federácia prešla od marca 2011 na stály letný čas.
Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 vo svojej eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad Mrhanie denným svetlom).
Na území dnešnej Slovenskej republiky (SR) zaviedli letný a tzv. zimný čas prvýkrát počas prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňuje každý rok, pričom do roku 1995 trval na území SR šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá letný čas na našom území sedem mesiacov.
V roku 2007 sa na Slovensku uvažovalo, že sa letný čas zruší. No nariadenie vlády SR č. 90 z 21. februára 2007 opäť odsúhlasilo zmenu zimného času na letný a naopak, a to na obdobie rokov 2007 až 2011.
Zmena času organizmus oslabuje
Posun časov má negatívne dôsledky na fyzický, ale aj psychický stav človeka. Môže spôsobiť migrény, nervozitu či náladovosť.
Citlivejší jedinci môžu mať so zmenou času vážne problémy. Na druhej strane, nie pre každého musí byť časový posun stresujúci. Psychológovia sa však zhodujú, netreba to podceniť.
"Čas nevlastní nikto a režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava. Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať," uviedla pre agentúru SITA psychologička Miroslava Muráriková.
Podľa Murárikovej ročné obdobie ovplyvňuje vnímavejších jedincov aj pre úbytok slnečného svetla. Citlivejších ľudí ovplyvňuje zmena času aj v závislosti od toho, či sú večerné typy, ktoré radi pracujú a dlho vydržia bdelí alebo či sú ranostaji.
Podľa psychológa Martina Milera je zmena letného času na zimný pre človeka prirodzenejšia, pretože zimný čas je pôvodným časom a vtedy človek akoby získal späť hodinu, ktorá mu chýbala z jari. Pomohlo by však, keby žiadna zmena neexistovala.
"Domnievam sa, že by to bolo lepšie. Zmien je v súčasnej dobe až priveľa, takže vytvárať umelo ďalšie, sa mi javí zbytočné. Ale zdá sa, že ekonomické argumenty sú silnejšie ako psychologické," argumentuje Miler.
Stres z časového posunu však podľa jeho slov možno eliminovať. "Najlepšie by bolo, keby si ľudia mohli v tomto čase vziať dovolenku, aby mali dostatok času na adaptáciu. Tento rok nám v tom trochu pomôžu sviatky," dodal Miler.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
