Miroslava Belanská: Čínske cvičenia sú ako ladný tanec

Zanechala svoju prácu, aby sa začala venovať čínskemu umeniu tchaj-ťi a čchi-kung, takmer všetkému, čo nejakým spôsobom súvisí s tradičnou čínskou medicínou.

Ako sa dostane Slovenka k štúdiu starých čínskych umení?

Už ako dieťa ma fascinovali rôzne bojové filmy, ale viac ako bojová technika ma zaujímala čínska filozofia, keď sa učiteľ rozprával so svojím žiakom a dával mu rôzne rady. Slovo tchaj-ťi sa mi dostalo po prvýkrát do ucha v roku 1998. Na základe rozprávania mojich známych som si povedala: wau, toto je to, čo by som chcela robiť. Preto som opustila aj svoju pôvodnú prácu.

Čo ste predtým robili?

Pracovala som pre jednu americkú firmu, kde som prešla viacerými pozíciami, od kontroly kvality až po tímlídera. Táto práca ma bavila, pretože som pri nej mohla využiť angličtinu, ktorú som si predtým zdokonaľovala v Anglicku a Amerike. Ale ťahalo ma ďalej cestovať a chcela som sa venovať tchaj-ťi, preto som odišla do Rakúska študovať nemčinu. Práve vo Viedni som sa stretla so svojím prvým osobným učiteľom, majstrom Jianom Li. Napokon ma oslovil, či nechcem tchaj-ťi aj vyučovať. Súhlasila som a v roku 2003 som začala predcvičovať naraz na dvoch miestach – v Rakúsku aj na Slovensku.

Dnes predcvičujete tchaj-ťi aj čchi-kung, pričom obidve sú staré čínske umenia, ktoré slúžia na zachovanie zdravia a dlhovekosti. Podľa čoho by sa mal človek rozhodnúť, ktoré z týchto dvoch cvičení je preňho pravé?

Čchi-kung je možno na začiatok jednoduchší na pohyby, pretože pri ňom je dôležité najmä to, ako dýcham a na čo sa koncentruje moja myseľ. Tchaj-ťi je už trochu zložitejšie, lebo musí byť v pohybe celé telo. Dá sa povedať, že obidve cvičenia sú si navzájom podobné, ale tchaj-ťi okrem zdravotného aspektu nesie v sebe aj sebaobranné techniky. Čchi-kung sa delí na viacero štýlov. Ja vyučujem dva typy: mäkký a tvrdý štýl. V mäkkom čchi-kungu naťahujeme šľachovosvalové dráhy, cez ktoré podľa čínskej medicíny prúdi energia, uvoľňujeme kĺby a kĺbové spojenia. Cvičíme ho vo forme 8 hodvábnych brokátov, ktorý je oproti tvrdému čchi-kungu viac relaxačný. Tvrdý štýl, tiež nazývaný „železná košeľa“, sa dá využiť napríklad v boji. Jeho pravidelným cvičením dosiahneme odolnosť a tvrdosť tela, ktoré je schopné odolávať úderom. Napríklad môj učiteľ Shifu Shi DeLon dokáže zniesť úder na ohryzok a ovláda aj techniku „železnej ruky“. Ide vlastne o techniku koncentrovania energie pomocou pohybu, dýchania a mysle, ale je to aj o otužovaní, pri ktorom si vaše končatiny „zvykajú“ na údery.

Na základe pravidelného cvičenia zdravotného čchi-kungu a tchaj-ťi vraj môže nastať samoliečenie organizmu. Po akom dlhom čase sa k tomu môžeme dopracovať?

Dôležité je najmä pravidelné cvičenie pod odborným dohľadom. Každé cvičenie sa dá robiť na niekoľkých stupňoch. Keď zvládnete prvé dva stupne, čo je pohyb a správne dýchanie, môžete sa venovať tréningu na vedenie energie. Postupne sa naučíte pocítiť a zachytiť prúdenie energie cez energetické dráhy, ktoré prechádzajú celým telom. Citlivosť na energiu je veľmi individuálna vzhľadom na stupeň vyspelosti cvičenca. Niekto je nadaný od narodenia a podarí sa mu to už na prvej hodine, inému to môže trvať niekoľko mesiacov alebo pol roka. Čchi-kung a tchaj-ťi sú v podstate dychové cvičenia, ktorými si môžete pozitívne ovplyvniť vitálnu kapacitu pľúc, kardiovaskulárnu sústavu a zažívanie, rozvinúť flexibilitu a ohybnosť, zlepšiť rovnováhové schopnosti, ako aj celkovú koordináciu tela, koncentráciu a pamäťové schopnosti, aktivovať imunitný systém a obranyschopnosť organizmu. Dlhodobé cvičenie pôsobí priaznivo na znižovanie krvného tlaku aj na odstránenie bolestí v oblasti chrbta. Aj sama na sebe som pocítila, že sa mi zlepšila imunita. Od dvoch rokov som chodila do detských jasiel a postupne do škôlky, kde som bývala veľmi často chorá, ale dnes musím navštíviť lekára skutočne len zriedkavo. Okrem toho cítim, že cvičenie mi dodáva vnútornú harmóniu, oddych, celkové uvoľnenie a pokoj.

V rámci svojho vzdelávania ste navštívili aj pobočku šaolinského kláštora v blízkosti Budapešti. Tam ste našli svojho terajšieho čínskeho učiteľa?

Šaolinského mnícha bojovníka Shifu Shi DeLona som prvýkrát stretla v roku 2005 na Večere bojových umení v Bratislave, kde vystupoval. Keď som ho vtedy videla cvičiť, padla mi sánka a túžila som sa od neho učiť. Osobne som sa s ním stretla o mesiac neskôr, znovu v Bratislave, postupne sme začali spolupracovať a prijal ma za svoju osobnú žiačku. V šaolinskom kláštore sú dva typy mníchov: náboženskí mnísi budhisti s oholenou hlavou a mnísi bojovníci, ktorí sa učia hlavne bojové umenia. Môj učiteľ sa radí k mníchom bojovníkom, niekedy nazývaným aj laickí mnísi, ktorí môžu mať rodinu, rovnako ako môj učiteľ, ktorý má manželku a troch synov.

Za doplnením poznatkov ste sa vybrali dokonca do Číny.

Prvú cestu som absolvovala už v roku 2002 s rakúskou skupinou. Najsilnejší zážitok ma čakal hneď v prvé ráno, keď som mala možnosť zacvičiť si tchaj-ťi spolu s domácimi. Vošli sme do parku, kde bolo množstvo cvičiacich skupín a k jednej sme sa jednoducho pridali. Skamarátili sme sa hneď pri cvičení. Prekvapila ma ich neskutočná srdečnosť. Keď sme si na prvý tréning nezobrali meče, lebo sme nevedeli, že budeme cvičiť túto zostavu, predbiehali sa v tom, kto nám požičia svoj meč, bola to pre nich česť.

Neboli ste tam jednou z mála žien?

Nie, niekedy som mala dokonca pocit, že žien, ktoré cvičia tchaj-ťi, je viac ako mužov, pretože ide o vnútorný systém, na ktorý nepotrebujete fyzickú silu. Je to skôr o tom, že využijete silu protivníka. Potom môže aj útla žena zdolať silnejšieho muža. Špecifikom vnútorného štýlu je, že človek nereaguje na útok hrubou silou, ako je typické pre klasické kung-fu, ale je, naopak, uvoľnený.

Ako môžem byť uvoľnená a zároveň sa dokázať brániť?

Je to o koncentrácii a o tom, že hrubú silu protivníka odvrátim mäkko, pretože ju obrátim proti nemu. Dobrým príkladom je prúd tečúcej vody. Nech použijete akúkoľvek veľkú silu, nepodarí sa vám doň udrieť, ruka prejde cezeň vďaka mäkkosti vody. Ale keď sa prúd vody otočí proti vám, bez milosti vás strhne, a to vďaka sile, ktorá sa skrýva v mäkkosti. Preto tchaj-ťi podobne ako voda je tvrdé aj mäkké zároveň.

Pohyby pritom vyzerajú veľmi ladne...

Áno, je to ako ladný tanec. Jedného dňa si majstri v Číne povedali, že nebudú medzi sebou bojovať a povyhadzovali z tchaj-ťi bojové prvky, čím cvičenie zjednodušili, aby ho priblížili viac verejnosti. Tým sa stalo v Číne národným športom.

Vaša ďalšia cesta do Číny smerovala na prax v oblasti akupunktúry. Využívajú tam na liečenie najmä tradičnú čínsku medicínu alebo dôverujú aj západnej medicíne?

Počas svojho pobytu som si všimla, že Číňania dokážu krásne spojiť západnú a východnú medicínu a z každej vybrať to najlepšie. Keď má niekto napríklad roztrhnuté väzy v kolene, nebudú skúšať rozličné bylinné odvary, ale rovno ho pošlú pod nôž. A naopak, keď má niekto bolesti hlavy alebo pohybového aparátu, nedajú mu lieky na utlmenie bolesti, ale naordinujú mu akupunktúru. Väčšinou to funguje tak, že keď prídete do nemocnice, v prijímacej kancelárii vám lekár spraví počiatočné vyšetrenie, na základe ktorého vás pošle na jednotlivé oddelenia. Ja som praxovala na Prvej klinike tradičnej čínskej medicíny v Pekingu na oddelení akupunktúry. Najčastejšie sme riešili prípady ochrnutia tvárového nervu, pretože v Číne používajú hádam všade klimatizáciu.

Venujete sa akupunktúre aj dnes?

V oblasti akupunktúry sa ďalej vzdelávam formou školení a seminárov. Tieto vedomosti tiež využívam pri vedení každodenných tréningov tchaj-ťi a čchi-kung. A okrem toho si vďaka poznatkom z akupunktúry viem pomôcť pri rôznych problémoch – vo forme akupresúry.

Viete poradiť nejaký účinný trik napríklad na zvýšenie imunity?

Ešte pred chrípkovým obdobím je veľmi účinná technika nahrievania akupunktúrnych bodov, ktorá sa nazýva moxibúcia. Na posilnenie organizmu vám nahrejú bod spredu pod kolenom, pri vyčerpanosti zase bod vzadu na krku, kde je veľký krčný stavec. Žiadny z bodov sa však nevyužíva iba na jeden konkrétny problém, ale používa sa ich vzájomná kombinácia v závislosti od daného problému a jedinca. Tiež je výborné chodiť po rôznych kamienkoch. Číňania sa zvyčajne v parku vyzujú a šúchajú si chodidlá o korene stromu, pretože v prvej tretine a uprostred chodidla sa nachádza prvý bod dráhy obličiek, ktorý sa nazýva vytryskujúci prameň. Keby tu teraz sedeli s nami, už by si zrejme masírovali tento bod o roh stoličky (smiech).

V rámci tradičnej čínskej medicíny sa zaoberáte aj čínskou dietológiou. Ako si môžeme prostredníctvom stravy posilňovať vnútorné orgány?

Všetky potraviny a liečivé bylinky sú rozdelené podľa energetického účinku na náš organizmus. Ak niektorý z orgánov nefunguje tak, ako má, alebo je v disharmónii, môžeme použiť určité potraviny alebo bylinky, ktoré túto funkciu upravia.

Napríklad?

V zimnom období by sme mali jesť potraviny, ktoré sú takzvane zohrievajúce, pretože nestačí, že sa chránime pred chladom len teplým oblečením, teplo potrebujeme dostať aj zvnútra. Často si to ani neuvedomujeme a používame zahrievajúce potraviny v zime akosi prirodzene – napríklad klinčeky, zázvor či škoricu. Citrusové plody sú, naopak, ochladzujúce, preto sú veľmi vhodné na konzumáciu v letnom období. Veď prečo asi dozrievajú v tropických krajinách? Každá potravina môže byť škodlivá, ale aj zdravá, záleží len na tom, kedy a v akom množstve ju konzumujeme.