Halloween Dušičky neohrozuje, do súkromia si ho ľudia nepúšťajú

Zachováme si slovenské tradície alebo podľahneme Západu?

Halloween sa na Slovensku šíri najmä prostredníctvom podnikových či školských večierkov, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých ľudia berú skôr ako intímny rodinný sviatok.

Etnologička Zuzana Beňušková zo Slovenskej akadémie vied (SAV) si preto nemyslí, že oslava Halloweenu prekrýva pravý význam pamiatky na zosnulých.

"Ľudia rozlišujú privátnu a pracovnú sféru. Je známe, že sviatky sa čoraz viac privatizujú a tento Halloween zostáva stále na tej inštitucionálnej báze," povedala pre TASR etnologička.

Vo vedomí ľudí sa však podľa nej tieto jesenné sviatky spájajú práve s tradičným slovenským sviatkom, nie s jeho americkou alternatívou.

Beňušková zdôraznila, že Dušičky a Halloween majú úplne opačný charakter, no keďže trúchlivá povaha pamiatky zosnulých nie je v spoločnosti sláviteľná, do verejných priestorov sa dostáva skôr moment roztopaše a zábavy spojený s Halloweenom.

Napriek tomu odborníčka nevidí riziko v tom, že by sa ľudia pri spomienke na svojich blízkych zosnulých nevedeli stíšiť.

"Tá párty trvá nejakých päť-šesť hodín, ono sa to skončí a idú domov. Potom sú opäť vo svojich rodinných koľajach," objasňuje.

Na Slovensku má rodina stále veľkú prioritu a aj sviatky na začiatku novembra sú časom, keď sa väčšina ľudí vracia k členom svojej rodiny a spomína na tých, ktorí ju opustili.

Samotný Halloween sa na Slovensko podľa Beňuškovej dostal po roku 1989 vplyvom amerikanizácie. Pôvodne je to však keltský sviatok, ktorý sa oslavoval na prelome letnej a zimnej časti roka.

"Verilo sa, že vychádzajú škriatkovia, ktorí môžu ovplyvňovať ľudí. Vtedy sa ľudia prezliekali, aby zmiatli tieto bytosti a v podstate to bol večer plný čarov, ktorý Kelti svätili," vysvetľuje pôvod tradície odborníčka z Ústavu etnológie SAV.

Začali ho sláviť Kelti

Halloween pripadá každoročne na 31. októbra, v predvečer sviatku Všetkých svätých. Pôvodne to bol pohanský keltský sviatok konca leta Samhain, slávený za prvého mesačného splnu v znamení Škorpióna.

Jeho neodmysliteľnými rekvizitami sú vydlabané tekvice s tvárou a zvnútra osvetlené sviečkou či kahancom, v dome naťahané umelé pavučiny s pavúkmi, čierne mačky, sovy, netopiere, kostry a iné hororové predmety a do tmy svetielkujúce girlandy.

Kelti verili, že v túto noc - pôvodne za prvého mesačného splnu alebo novu v znamení Škorpióna, keď život (leto) odovzdáva žezlo vlády smrti (zime), prichádzajú mŕtvi na zem, aby si vybrali na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali rôzne obety. Verili tiež, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je v túto noc taká tenká, že sa dá medzi nimi ľahko nadviazať kontakt. Kelti sa preto venovali meditáciám, vešteniu z kostí a proroctvám. Aby si Kelti naklonili mŕtve duše, ale zároveň odohnali zlých duchov a démonov, nachystali im rôzne dobroty a dary. Verili, že touto formou sa vyhnú konfliktom so svetom temna.

V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. Tak sa z 1. novembra, pohanského Samhainu, stal Sviatok všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší. Názov Halloween, ako ho poznáme dnes, vznikol až v 16. storočí. Zaviedla ho protestantská cirkev pod menom All Hallowed Evening.

V Amerike sa sviatok zmodernizoval a postupom času nadobudol súčasnú podobu. Najmenší Američania začínajú oslavovať Halloween 31. októbra už v skorých ranných hodinách. Prezlečú sa do kostýmov a idú do školy, kde sa venujú skôr zábave. Američania minú každoročne na kostýmy a rekvizity stovky miliónov dolárov. Nezanedbateľnú čiastku investujú do sladkostí, ktoré nakupujú v celých kartónoch, aby boli pripravení na "cukríkové nájazdy" detí. V čase Halloweenu sa môžu robiť veci, ktoré inak nie sú dovolené.

Výhody dňa naruby využívajú predovšetkým deti. V predvečer sviatku si môžu dovoliť byť dlho do noci hore, chodiť po uliciach v maskách, vyzváňať pri dverách susedov a tradičnou formulkou "trick or treat" drankať od nich sladkosti. Ak im nevyhovejú, vyvedú im nejaký žartík: namydlia okná, poprevracajú kvetináče, zapália na verande prskavky alebo obhádžu dom surovými vajíčkami a nikto ich za to nepotrestá.

TASR

Prečo je symbolom tekvica?

So sviatkom Halloween sa spája predovšetkým vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre a zvnútra osvetlené sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš. V USA sa volá sa "jack-o'-lantern".

Podľa írskeho folklóru bol Jack lenivý, ale lišiacky sedliak, ktorý použil na dolapenie diabla kríž. Podľa jednej legendy Jack nahovoril diabla, ktorý pre neho prišiel, aby vyliezol na jabloň, pretože si ešte chce pochutnať na jablku. Potom ju obkolesil krížmi, alebo kríže vyryl do kôry, a diabol sa nemohol dostať preč. Podľa inej verzie Jack unikal pred sedliakmi, ktorí ho naháňali kvôli zlodejstvu a práve vtedy ho chcel diabol odniesť na druhý svet.

Jack diabla prehovoril, aby sa premenil na strieborný peniaz v jeho vrecku, aby mohol zaplatiť za ukradnuté veci. Diabol sa tak dostal do pasce, lebo vo vrecku bol aj ukradnutý krížik. V niektorých verziách si pre opitého Jacka príde diabol, tomu sa nechce umrieť a tak ho okabáti. Vo všetkých verziách však Jack diabla prepustí za sľub, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla.

O nejaký čas hriešnik Jack zomrel, do neba ho nevzali a do pekla ho podľa dohody odmietol prijať diabol. Jack nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť a vtedy mu dal diabol žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Tak sa zrodil Jack of the Lantern alebo Jack-o'-Lantern. Len repu nahradila pôsobivejšia tekvica.

TASR

Autor: nš