Obliekajú si ju polárnici, horolezci aj vojaci.
Parku spoznáte jednoducho – je to bunda s kapucňou, ktorá je lemovaná kožušinou. Väčšinou siaha do pol stehien a má množstvo praktických vreciek. Ľahšie a univerzálnejšie typy majú kožušinové futro odnímateľné, takže ich môžete nosiť aj na jeseň.
Polárnické a horolezecké parky sú určené na dlhodobé pobyty v zimnej prírode, preto sú masívnejšie a odolnejšie najmä proti vetru. Podobu parky nevymyslel žiadny módny návrhár, ale vznikla z praktických dôvodov ako podmienka prežitia v drsných severských podmienkach.
Parka či anorak?
Bunda s kapucňou má vlastne dve mená – niekde jej hovoria parka, v iných krajinách sa udomácnil názov anorak. Oba však majú pôvod v jazyku domorodcov obývajúcich nehostinný sever. Parka k nám prišla z jazyka domorodcov žijúcich na odľahlej Sibíri, kedysi sa im hovorilo aj Samojedi. Anorak pochádza z jazyka Inuitov, kedysi nazývaných Eskimáci, obývajúcich Grónsko, Kanadu a Aleuty.
Títo ľudia už veľmi dávno prišli na to, že je omnoho praktickejšie spojiť čiapku a kabát do jedného kusa, a tak vznikla kapucňa, ktorú vietor nedokáže odfúknuť. Vyčnievajúci kožušinový lem chránil tvár pri nárazoch vetra a pred snehom a v niektorých prípadoch natierali odev rybím či tulením tukom ako impregnáciu.
Už prví výskumníci veľmi rýchlo pochopili výhody tohto eskimáckeho odevu a okamžite ho prebrali, čo im zrejme neraz zachránilo aj život.
Parka z armádnych výpredajov
Z armády do civilu
V päťdesiatych rokoch minulého storočia počas kórejskej vojny Američania zaviedli parku ako súčasť vojenského výstroja. Netrvalo dlho a po skončení vojny sa parka objavila vo vojenských výpredajoch (armyshopoch), kde ju kupovali ľudia často sa pohybujúci v prírode – trampi, rybári či poľovníci.
Parka bola lacná, praktická a dlho vydržala. Väčšinou sa vyrábala z nepremokavých materiálov (nylon, neskôr polyester), takže si získala širokú obľubu a stala sa znakom životného štýlu ľudí, žijúcich nezávislo a samostatne. Nuž a netrvalo dlho, parku objavili paraziti z módnej brandže, ktorí z nej urobili módny odev, vyčačkali ju a predávali ako luxusný tovar.
Parka na Slovensku
V sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa parka stala kultovým odevom aj časti mládeže v Československej socialistickej republike. Obľubovali ju najmä tzv. hipisáci, dlhovlasá učňovská a stredoškolská mládež, pre ktorú sa parka stala takmer uniformou – aj preto sa im hanlivo hovorilo „zelené bundy“.
V opozícii voči nim stáli „metalisti“, ktorí vyznávali čierne kožené bundy. V polovici osemdesiatych rokov s nástupom rôznych pestrofarebných módnych štýlov parka prudko stratila popularitu a takmer zmizla zo šatníkov mládeže. Trvalo takmer pätnásť rokov, kým opäť prišla do módy s nástupom rôznych „military“ odevných prvkov, ako sú cargo nohavice („kapsáče“). Toľko k noseniu parky na Slovensku.
Dnes si už každý oblieka, čo chce a kde chce, a vonkoncom nemusí hľadieť na módu, pretože všetko už v móde bolo. Mať v skrini jednu klasickú parku z armádneho výpredaja je už pomaly vec dobrého bontónu.
Ľudia, ktorí na jeseň či v zime často bývajú v prírode, majú plné skrine párk (alebo anorakov) od lyžiarskych cez turistické až po tie, v ktorých idete na prechádzku so psom a máte radosť z toho, že keď začne snežiť, pršať či fúkať, vyhrniete si kapucňu, napcháte ruky do vreciek a spokojne idete ďalej. Taká je skrátka parka, ste v nej v pohode aj v prírode.