SME

Parka. Najlepšia proti zime a vetru

Je dobrá do divokej prírody aj do mesta a zdá sa, že nikdy nevyšla z módy. Parka je neoceniteľná bunda, ktorú treba mať v šatníku.

Horolezecká parka do extrémnych podmienokHorolezecká parka do extrémnych podmienok

Obliekajú si ju polárnici, horolezci aj vojaci.

Parku spoznáte jednoducho – je to bunda s kapucňou, ktorá je lemovaná kožušinou. Väčšinou siaha do pol stehien a má množstvo praktických vreciek. Ľahšie a univerzálnejšie typy majú kožušinové futro odnímateľné, takže ich môžete nosiť aj na jeseň.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Polárnické a horolezecké parky sú určené na dlhodobé pobyty v zimnej prírode, preto sú masívnejšie a odolnejšie najmä proti vetru. Podobu parky nevymyslel žiadny módny návrhár, ale vznikla z praktických dôvodov ako podmienka prežitia v drsných severských podmienkach.

SkryťVypnúť reklamu

Parka či anorak?

Bunda s kapucňou má vlastne dve mená – niekde jej hovoria parka, v iných krajinách sa udomácnil názov anorak. Oba však majú pôvod v jazyku domorodcov obývajúcich nehostinný sever. Parka k nám prišla z jazyka domorodcov žijúcich na odľahlej Sibíri, kedysi sa im hovorilo aj Samojedi. Anorak pochádza z jazyka Inuitov, kedysi nazývaných Eskimáci, obývajúcich Grónsko, Kanadu a Aleuty.

Títo ľudia už veľmi dávno prišli na to, že je omnoho praktickejšie spojiť čiapku a kabát do jedného kusa, a tak vznikla kapucňa, ktorú vietor nedokáže odfúknuť. Vyčnievajúci kožušinový lem chránil tvár pri nárazoch vetra a pred snehom a v niektorých prípadoch natierali odev rybím či tulením tukom ako impregnáciu.

Už prví výskumníci veľmi rýchlo pochopili výhody tohto eskimáckeho odevu a okamžite ho prebrali, čo im zrejme neraz zachránilo aj život.

SkryťVypnúť reklamu

parka.jpg

Parka z armádnych výpredajov

Z armády do civilu

V päťdesiatych rokoch minulého storočia počas kórejskej vojny Američania zaviedli parku ako súčasť vojenského výstroja. Netrvalo dlho a po skončení vojny sa parka objavila vo vojenských výpredajoch (armyshopoch), kde ju kupovali ľudia často sa pohybujúci v prírode – trampi, rybári či poľovníci.

Parka bola lacná, praktická a dlho vydržala. Väčšinou sa vyrábala z nepremokavých materiálov (nylon, neskôr polyester), takže si získala širokú obľubu a stala sa znakom životného štýlu ľudí, žijúcich nezávislo a samostatne. Nuž a netrvalo dlho, parku objavili paraziti z módnej brandže, ktorí z nej urobili módny odev, vyčačkali ju a predávali ako luxusný tovar.

Parka na Slovensku

V sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa parka stala kultovým odevom aj časti mládeže v Československej socialistickej republike. Obľubovali ju najmä tzv. hipisáci, dlhovlasá učňovská a stredoškolská mládež, pre ktorú sa parka stala takmer uniformou – aj preto sa im hanlivo hovorilo „zelené bundy“.

SkryťVypnúť reklamu

V opozícii voči nim stáli „metalisti“, ktorí vyznávali čierne kožené bundy. V polovici osemdesiatych rokov s nástupom rôznych pestrofarebných módnych štýlov parka prudko stratila popularitu a takmer zmizla zo šatníkov mládeže. Trvalo takmer pätnásť rokov, kým opäť prišla do módy s nástupom rôznych „military“ odevných prvkov, ako sú cargo nohavice („kapsáče“). Toľko k noseniu parky na Slovensku.

Dnes si už každý oblieka, čo chce a kde chce, a vonkoncom nemusí hľadieť na módu, pretože všetko už v móde bolo. Mať v skrini jednu klasickú parku z armádneho výpredaja je už pomaly vec dobrého bontónu.

Ľudia, ktorí na jeseň či v zime často bývajú v prírode, majú plné skrine párk (alebo anorakov) od lyžiarskych cez turistické až po tie, v ktorých idete na prechádzku so psom a máte radosť z toho, že keď začne snežiť, pršať či fúkať, vyhrniete si kapucňu, napcháte ruky do vreciek a spokojne idete ďalej. Taká je skrátka parka, ste v nej v pohode aj v prírode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

Komerčné články

  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  3. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  4. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  5. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  6. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  7. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  8. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  3. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  4. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  5. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  6. Tisíce ľudí sa tešia z vyšších platov
  7. Motoristi späť za volantom. Riziko nehôd opäť rastie.
  8. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 24 857
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 12 132
  3. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 6 424
  4. Lávové polia i skvostné pláže. Lanzarote je dôkazom sily prírody 5 907
  5. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 4 375
  6. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy? 3 550
  7. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 3 549
  8. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 3 256
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Vilu z roku 1912 rekonštruovali architekti z ateliéru Collegium. Podľa architekti Kataríny Lupták jej výnimočnosť tkvie aj v prístupe investora.

Dnes sa uchádza v Česku o ocenenie interiér roku.


Pistáciová bábovka.

Čo si uvariť na Zelený štvrtok? Inšpirujte sa výberom receptov.


redakcia SME ženy 6
Pre recept na tiramisu kliknite na obrázok.

Ako využiť mascarpone v dezertoch a koláčoch a čím ho nahradiť v receptoch.


redakcia SME ženy 2

Odborníci radia, na čo si dať pozor.


1
  1. Tomáš Mikloško: Ako (ne)cítiť svoje emócie
  2. Zuzana Pelaez: O plakaní, čakaní a platení alias o slovenskom, britskom a kolumbijskom zdravotníctve.
  3. Zdravotní Klauni: Posledná klauniáda pre Lenku
  4. Ján Karas: Keď moc nemá tvár: Prebudenie tých, ktorí mlčia na hrane autority a toxického riadenia
  5. Gabriela Sabolová: Ako Aničke takmer zakázali riadiť auto
  6. Liga za ľudské práva: Adriana Mesochoritisová: Dobre mienené rady môžu byť pre ženy v násilných vzťahoch nebezpečné
  7. Matúš Radusovsky: Rôzne druhy medu a ich benefity
  8. Michaela Witters: Čo za ľudí vychováva deti, ktoré dokážu niekomu takto ublížiť?
  1. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu 53 954
  2. Martin Ondráš: Slintačka a krívačka - prečo to celé nesedí 45 469
  3. Vlado Jakubkovič: Otvorený list Generálnemu prokurátorovi 19 110
  4. Michael Achberger: Revolučný trik na chudnutie: Ženy si ho pochvaľujú, trvá len 5 minút denne 17 144
  5. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry objednalo tanečné odevy pre žiakov od stavebnej firmy 15 382
  6. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme 13 123
  7. Rado Surovka: Keby blbosť kvitla 12 885
  8. Viktor Pamula: Rozklad ministerstva zahraničných vecí pokračuje 10 452
  1. Radko Mačuha: Kotlár je génius, objavil Tučík.
  2. Marcel Rebro: Fico potvrdil účasť na májových oslavách v Moskve. Prispejme mu na letenku
  3. Věra Tepličková: Predveľkonočné pašie alebo Aký štát, také Turínské plátno
  4. Radko Mačuha: Prejav Roberta Fica v Moskve. ( fikcia)
  5. Marcel Rebro: Raketový útok v Sumoch je aktom štátneho terorizmu
  6. Radko Mačuha: Čurilla? Veď to je magor.
  7. Věra Tepličková: Opäť bližšie ku snu stať sa policajtom
  8. Marcel Rebro: Armádny kaplán: všetci chlapci sú mŕtvi. Pošlite drony, nech ich pomstíme
reklama
SkryťZatvoriť reklamu