Prokrastinácia znamená v angličtine doslova odkladanie. Áno, reč je o tom, že niektorí z nás robia všetko zásadne na poslednú chvíľu a problémy sú hodné našej pozornosti, až keď začnú horieť a sú tesne pred výbuchom.
Niekto by si to mohol vysvetliť aj ako lenivosť, lenže prokrastinátor väčšinou neleží nečinne na gauči pri televízii, ale vymyslí si inú, v skutočnosti menej dôležitú prácu, ktorou sa zamestná.
Kto je „náchylnejší“ odďaľovať, čo sa oddialiť dá? „Ľudia, ktorí si neradi plánujú veci dopredu alebo si nevedia naplánovať a zorganizovať čas efektívne. Môžu to byť tiež ľudia ľahostajní, ktorí si povinnosti a záväzky neplnia alebo, naopak, potrebujú ich mať splnené perfektne do detailov.
Nerozhodnosť a úzkosť sú ďalšími z vlastností človeka, ktorý prokrascinuje,“ vysvetľuje psychologička Zuzana Podkonická. Ďalšou z možností je, že ste prístup k povinnostiam v štýle „last minute“ jednoducho odpozerali vo vašej rodine.
AKO VŠETKO STÍHAŤ? Psychológovia Judith Johnson, Joseph Ferrari a William McComb zostavili rebríček stratégií, ako sa naučiť robiť veci včas a nenechávať ich na poslednú chvíľu:
Spravte si zoznam všetkého, čo musíte spraviť. Stanovte si reálne ciele. Nečakajte a urobte to teraz. Nájdite v svojej úlohe zmysel. Sľúbte si odmenu. Eliminujte úlohy, ktoré nemáte nikdy v pláne urobiť. Odhadnite množstvo času, čo si myslíte, že potrebujete na splnenie danej úlohy, a potom ho zvýšte o 100 percent. Zdroj: www.procrastination.ca
Zajtra to spravím. Alebo pozajtra? „Najčastejšími príčinami odkladania povinností je negatívny postoj k týmto veciam alebo až odpor proti nim,“ vysvetľuje Podkonická.
Stačí si spomenúť na svoje školské časy. Často bolo jedno, či idete na skúšku o týždeň, alebo ste si ju preložili o tri týždne, pretože učiť ste sa začali aj tak až pár dní predtým.
Ďalším dôvodom nášho odďaľovania povinností môže byť nedostatočná sebadôvera vo svoje schopnosti alebo strach, či ich zvládneme. Občas je pre nás jednoduchšie uveriť, že sa veci vyriešia samy.
„V niektorých prípadoch vyplytváme veľa energie na premýšľanie o detailoch práce, o tom, ako a kedy to urobíme a potom nám už neostáva sila na konkrétne vykonanie činnosti. Niekedy môžeme byť unavení alebo je pre nás dôležité si oddýchnuť aktivitami, ktoré nás napĺňajú a uvoľňujú,“ dodáva Zuzana Podkonická.
Pravdivé klišé: menej je viac Niekoho stres z blížiacej uzávierky doslova paralyzuje a prácu nespraví, ako by mal, iného vyburcuje na vyššie výkony. Každý človek je iný. Ako sa vyhnúť zbytočnému stresu?
„Najdôležitejšie je zorganizovať si čas tak, aby sme ho mali dostatok na splnenie úlohy. Skúsme odhadnúť, koľko ho potrebujeme a kedy je pre nás najjednoduchšie sa tejto činnosti venovať. Ak máme viac povinností, ako môžeme stihnúť, treba si určiť priority a ostatné zadeliť niekomu inému, prípadne dopredu oznámiť, že budeme s plnením úlohy meškať.
Trávime veľa času nad jednou úlohou a prepracúvame ju veľmi do detailov? Brzdíme sa tým v plnení ďalších povinností. Možno je niekedy potrebné prehodnotiť svoj perfekcionistický postoj, často stačí, aby sme si povinnosť splnili dobre, aj keď nie dokonale. A doprajme si čas na relax. Pomôcť nám môže aj zníženie počtu podnetov v prostredí, ktoré nás rozrušujú pri plnení povinnosti,“ radí Zuzana Podkonická.
Odkladanie činností má na svedomí občas aj to, že pracujeme na nejakom dlhodobom projekte, a preto výsledky svojej práce dlho nevidíme. Vtedy si treba určiť menšie ciele – napríklad pri učení angličtiny si nevravte, že sa chcete zlepšiť v jazyku, ale povedzte si: teraz sa naučím napísať list obchodnému partnerovi.
Otestujte sa
Prečítajte si uvedené tvrdenia a za každé, ktoré sa vás netýka, si napíšte nulu, ak je vaša odpoveď „podobá sa to na mňa“, prideľte si jeden bod a ak vás veta dokonale vystihuje, dva body. Nakoniec body zrátajte.
1. Odkladanie vecí je pre mňa prirodzené.
2. Mám povinnosti, ktoré nerobím.
3. Mám plány, ktoré zostávajú len plánmi.
4. Vyhýbam sa nepríjemným, aj keď dôležitým záležitostiam.
5. Hovorím si, že neskôr bude vhodnejší čas začať.
6. Začínam veci, ktoré nedokončím.
7. Mám zvyk chodiť neskoro.
8. Meškám s dodržaním termínu.
9. Nájdem spôsoby, ako predĺžiť termín odovzdania.
10. Vždy nájdem ospravedlnenie, prečo meškám.
11. Odložila som ťažké rozhodnutie.
12. Keď si nie som v niečom istá, radšej sa tomu vyhnem.
13. Nerobím potrebné zmeny vo svojom živote.
14. Môj pesimizmus zapríčiňuje moje meškanie.
15. Moje emócie ovplyvňujú to, čo robím.
16. Môj vzťah s partnerom nikam nevedie.
17. Vyhýbam sa všetkému, čo ma frustruje.
18. Konflikty idú mimo mňa.
19. Moje pochybnosti a obavy mi bránia konať.
20. Keď cítim z niečoho úzkosť, vyhnem sa tomu.
Vyhodnotenie: Nulové skóre – prečo ste zabíjali čas pri tomto teste? Ak ste mali pri všetkých otázkach nulu a len pri jednej ste si napísali dva body, znamená to, že dané tvrdenie je u vás veľmi problematické a mali by ste sa naň zamerať. Prvých desať vyjadrení hovorí všeobecne o tom, či máte sklon odkladať povinnosti a otázky 11 až 20 vám ukážu konkrétnejšie, v čom tkvie váš problém. Dosiahli ste viac ako tridsať bodov? Práve pre vás bol určený náš článok. Ale ani menej ako tridsať bodov ešte neznamená, že sa vás táto téma vôbec netýka. Množstvo užitočných informácií o prokrastinácii nájdete na www.psychologytoday.com, teda za predpokladu, že ste učenie angličtiny neodkladali až doteraz.
Spracované podľa Dr. Bill Knaus EdD: A Procrastination Test to Uncover Delay Patterns
K téme sa vyjadruje psychologička Zuzana Podkonická z psychologického a vzdelávacieho centra Salvus.