Umravniť zlých žiakov môže dohoda

Rodičia školopovinných detí sa nebránia vhodným spôsobom potrestania detí, ak porušujú nevhodným správaním školský poriadok alebo narúšajú vzťahy medzi spolužiakmi.

Ako vyplynulo z našej ankety, nesúhlasia však s telesnými trestami, či s pridávaním domácich úloh. Napríklad mama štyroch detí Katarína Chválová z Beňuše hovorí, že potrestať nedisciplinované deti treba, ale vhodne, systematicky a spravodlivo. Vymyslieť takýto systém v praxi je ťažké.

Dobrovoľné zmluvy

Kým autorita učiteľov v školách klesá, agresivita niektorých žiakov stúpa. Učitelia majú stále menej možností, ako deti potrestať. Tento stav sa netýka len slovenského školstva. S podobnými problémami zápasia aj ostatné krajiny.

Čo má byť už za nami

Niekedy boli telesné tresty samozrejmou súčasťou výchovy a učitelia ich využívali každodenne. V bývalom Československu boli oficiálne zakázané v päťdesiatych rokoch minulého storočia. V škole boli častejšie trestaní chlapci ako dievčatá. Malým trestom bol odchod dieťaťa do kúta, väčším, keď deti museli v kúte kľačať. Trestom s didaktickým účinkom bolo opakované písanie vety s negáciou priestupku. Najbežnejším fyzickým trestom bolo použitie trstenice, facky, zauchá, buchnáty.

Niektoré, ako sú Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Anglicko, Írsko, Maďarsko, Slovinsko či Poľsko, zaviedli ako súčasť kultúry svojej školy dohody škôl s rodičmi, ktoré riešia, ako zlepšiť učenie a správanie žiakov, aké tresty používať v škole aj doma.

Nejde o právne zmluvy, sú dobrovoľné a i napriek tomu prinášajú dobré výsledky.

Zmluvy sa týkajú povinností žiakov, rodičov a učiteľov pri zlepšení učenia a správania. Súčasťou je veľakrát aj školský poriadok, ktorý jasne vymedzuje kódexy správania v škole.

Zmluvy s rodičmi, v ktorých by sa rodičia zaviazali, že preberajú zodpovednosť za správanie svojich detí počas vyučovania, experimentálne od tohto školského roku odskúšava v Česku 35 základných škôl, ktoré sa do projektu prihlásili. Uskutočňujú plán ministra Jozefa Dobeša, ktorý chce posilniť autoritu učiteľov.

Ako povedala Jana Holíková z komunikačného odboru českého ministerstva školstva, pilotné overovanie novej metódy individuálnych výchovných plánov potrvá celý školský rok.

Individuálne plány

Zmluvy s rodičmi sa chápu ako prevencia problematického správania žiakov a sú súčasťou individuálnej výchovy detí.

„Individuálny výchovný plán je dohoda s rodičmi detí, u ktorých sa objavujú opakované výchovné problémy, priestupky proti školskému poriadku alebo pravidlám triedy, ktoré neželateľne pôsobia na proces vzdelávania,“ povedala Holíková.

Dokument obsahuje konkrétne úlohy a záväzky pre učiteľov či pre vychovávateľov, rodičov i samotného žiaka. V zmluvách by malo byť aj to, že učiteľ môže žiaka potrestať.

Naši školáci sa podobných zmlúv obávať nemusia, podľa ministerstva školstva takéto zmeny v oblasti hodnotenia správania a spoluúčasti zákonných zástupcov ministerstvo neplánuje.

Čo môžu rodičia robiť pri šikanácii dieťaťa

Keď má rodič podozrenie na šikanovanie dieťaťa zo strany iných detí alebo učiteľa, mal by konať.

1. Aby išlo o šikanovanie, musia byť splnené aspoň základné znaky: jasný úmysel ublížiť druhému (fyzicky alebo psychicky), incidenty sú opakované, nepomer v sile útočníka a obete.

2. V prípade, že naozaj ide o šikanovanie zo strany spolužiakov, rodič by si mal pohovoriť s triednym učiteľom, so školským psychológom, prípadne riaditeľom školy.

3. Ak to nepomôže, ďalším krokom môže byť návšteva centra pedagogicko-psychologického poradenstva, ktoré rieši situáciu s celou triedou. Sťažnosť môže rodič podať na Štátnu školskú inšpekciu.

4. Školy sa niekedy pri riešení šikanovania dopúšťajú základných chýb, napríklad konfrontujú agresora a obeť, nezaistia bezpečnosť obeti, problém riešia spolu s rodičmi agresora i obete a podobne.

5. Keď má rodič podozrenie, že si učiteľ zasadol na žiaka, mal by si s ním pohovoriť, prípadne obrátiť sa na riaditeľa školy. Posledným riešením je zmena školy.

6. Rodič alebo dieťa sa môžu obrátiť na odborný psychologicko-poradenský servis a poradiť sa cez formulár na stránke Občianskeho združenia Papilion (www.prevenciasikanovania.sk).

Všetci za jedného?

Kolektívne tresty, keď napríklad niekto v triede niečo rozbije, neprizná sa a postihnutá je celá trieda, nemajú právnu oporu.

BRATISLAVA. Podľa právnych predpisov by mal byť každý prípad poškodenia školského majetku dôkladne prešetrený a škodu by mal uhradiť vinník. Ak známy nie je, nemá kto ani nahradiť škodu. Prípadná náhrada škody celou triedou závisí od okolností.

„Ak škodu spôsobila celá trieda, prípadne viacerí žiaci a ostatní ich vedome a dobrovoľne kryjú, z výchovného hľadiska pripadá do úvahy aj spoločná náhrada škody. Takýto postup však nemá oporu v právnych predpisoch,“ povedal školský inšpektor Ľuboš Tužinský.

Použitý postup v praxi často ovplyvňuje výška škody. Všetko závisí aj od vzťahu učiteľa a žiakov a učiteľa a rodičov.

Vyhodiť žiaka z hodiny učiteľ nesmie, má sa učiť

Zákony hovoria jedno, prax v školách je iná. Tresty majú výchovnú a právnu rovinu.

BRATISLAVA. Štátna školská inšpekcia dostáva každý rok sťažnosti aj na používanie fyzických trestov v školách.

Ide o facky, kopance, šticovanie za vlasy, hádzanie predmetov a podobne, hovorí inšpektor Ľuboš Tužinský z kancelárie hlavného školského inšpektora. Niektoré sa preukážu ako opodstatnené.

Najčastejšie sa rodičia sťažujú na hodnotenie a klasifikáciu prospechu a hodnotenie a klasifikáciu správania detí.

Používanie fyzických trestov je tretím najčastejším predmetom sťažností, na štvrtom mieste nasledujú sťažnosti na nepedagogické správanie učiteľov, ako sú nadávky, kričanie, zosmiešňovanie žiakov a ich rodičov a podobne.

Ojedinelejšie inšpekcia dostáva sťažnosti na iné formy trestu, napríklad ak pedagóg neumožní žiakovi zúčastniť sa na výlete a podobne. Dodnes sa školské prehrešky niekde trestajú nechaním žiaka po škole či vylúčením z vyučovacej hodiny.

Tužinský hovorí, že problematika trestov má dve roviny – právnu a výchovnú. Napríklad nechávanie žiaka v škole po vyučovaní za trest podľa neho nemá oporu v právnych predpisoch.

Zdôvodňuje to tým, že žiak sa zúčastňuje na vyučovacích hodinách podľa rozvrhu hodín. Na ďalších akciách a podujatiach sa zúčastňuje podľa schváleného plánu školy a na základe informovaného súhlasu zákonného zástupcu.

Rovnako by nemal učiteľ žiaka vykazovať za dvere. „Nie je to prípustné, žiak má byť na vyučovaní,“ povedal inšpektor s tým, že možno použiť niektoré z výchovných opatrení podľa zákona.

„Všeobecne vzaté – ako rodič by som sa nesťažoval na to, že dieťa zostalo po vyučovaní alebo že trieda spolu nahrádza škodu, ktorú spôsobila,“ povedal Tužinský. Prečo? „Lebo učitelia majú čím ďalej, tým menej možností na odstraňovanie negatívneho správania žiakov,“ odpovedá inšpektor.

Poznámka nie je trest

Rodičia považujú za trest aj záznam v žiackej knižke. Nesprávne.

BRATISLAVA. Záznamy v žiackej knižke – aj negatívne – slúžia predovšetkým ako informácia pre zákonných zástupcov.

Rodič má právo vedieť, že žiak nemal domácu úlohu, že cez prestávku ublížil spolužiakovi. Učitelia by si na druhej strane mali dávať pozor na to, čo píšu.

Za absolútne nezmyselné považuje inšpektor písomné tresty, pri ktorých žiak musí nejakú vetu napísať stokrát.

Niektorí, najmä starší žiaci by zrejme takýto trest aj odmietli.

„Vedel by som si predstaviť u žiaka, ktorý neovláda pravopis, napríklad odpisovanie súvislého textu s doplňovaním i – y, ale to už by vlastne nebol trest,“ skonštatoval školský inšpektor Ľuboš Tužinský.

V názoroch sa rozchádzajú aj samotní odborníci

Kedysi pár zaúch od učiteľa malo na žiakov terapeutické účinky. Dnes sú telesné tresty prísne zakázané.

Cyril Höschl, český psychiater, sa domnieva, že do škôl by sa mali vrátiť tresty. Podľa neho by učitelia mali mať možnosť nechať žiaka po škole, kedy by vykonával niečo ako verejnoprospešné práce.

Napríklad by sa musel zúčastniť na upratovaní školy, vynášal by koše a podobne. Malo by to byť niečo, čo by deťom ukázalo, aký je život v skutočnosti a čo sa od nich, až budú dospelí, očakáva.

Zlyhanie školy?

Ak však škola musí pre agresivitu žiakov volať políciu a tá robí poriadky so žiakmi, považuje to za zlyhanie školy. „To je, ako keby sme na psychiatrii volali políciu kvôli nepokojným pacientom,“ povedal pre Českú televíziu.

Höschl atmosféru v nejednej škole počas prestávok prirovnáva k divočine, v ktorej sa učitelia musia neustále pohybovať. Podľa neho treba vrátiť do školstva určité prvky reštrikcie, ale zároveň učiteľské povolanie oveľa lepšie oceniť ako dnes.

Radšej dôraz na školské poriadky

Slovenský psychológ Miron Zelina naopak nie je zástancom telesných trestov. Napokon to zakazujú aj ľudské práva a práva dieťaťa.

Podľa neho základným problémom školstva postupne nebude vzdelávanie, ale výchova - riešenie problémov v správaní žiakov aj ich rodičov.

Riešenie vidí napríklad aj v lepšom prepracovaní školských organizačných poriadkov, ktoré sú dnes u nás veľmi formálne. „Mali by v nich byť podrobnejšie uvedené pravidlá správania vrátane odmien, trestov, práv a povinností.

„Videl som v jednej škole v USA ich disciplinárny poriadok, obsahoval 24 strán textu, kde bolo uvedené, ako sa majú žiaci obliekať, ako pozdraviť, ako udržiavať čistotu v triede, ako používať mobily, ako sa majú maľovať, správať na chodbách, v triedach a podobne,“ hovorí Zelina.

Lepšie známkovanie

Potrebné je zmeniť tiež klasifikáciu správania - jednotku by mali len žiaci so vzorným správaním, dvojka by bol priemer, a tak ďalej.

Tento systém majú v maďarských školách, kde osobitne môžu hodnotiť aj usilovnosť.

Najväčšou zmenou by podľa psychológa malo prejsť vzdelávanie pedagógov, aby učitelia nedávali podnety na agresiu žiakov, naučili sa empatii, otvorenosti, akceptácii.

Tresty v škole

Aké tresty sú dnes v škole neprípustné

• Fyzické tresty

• kopance,

• facky,

• šticovanie za vlasy,

• hádzanie predmetov,

• nadmerné kľuky na hodine telocviku

Tresty, ktoré sa používajú a nemajú oporu v zákone

• Nechávanie žiaka v škole po vyučovaní.

• Vyhodenie žiaka za dvere z vyučovacej hodiny.

• Nezmyselné tresty

• Napíš stokrát, že na vyučovaní nemáš vyrušovať.

Aký trest možno použiť

• Pri nevhodnom správaní žiaka a vôbec pri porušovaní školského poriadku možno použiť niektoré z výchovných opatrení podľa zákona (napomenutie a pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy a, ak žiak splnil povinnú školskú dochádzku, podmienečné vylúčenie a vylúčenie žiaka.

• Na čo sa rodičia zvyknú sťažovať školskej inšpekcii

• Na používanie fyzických trestov,

• na nepedagogické správanie učiteľov,

• na nadávky od učiteľov,

• kričanie,

• zosmiešňovanie žiakov a ich rodičov a podobne.

Čo sa nepovažuje za trest

• Záznamy do žiackej knižky. Slúžia predovšetkým ako informácia pre zákonných zástupcov. Škola si prostredníctvom žiackej knižky plní aj informačnú povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona.

Poznámky, ktoré by učitelia nemali písať

• Na školskom dvore prehadzoval susedovi ľadové gule.

• Zjedol pomôcky na výtvarnú výchovu.

• Na hodine dejepisu naschvál uvádzal nesprávne letopočty.

• Nosí do školy príliš krátke sukne, takže vzbudzuje u spolužiakov väčšiu pozornosť než ja so svojím výkladom, prosím o predĺženie.

• Svojím spevom úmyselne ruší hodinu hudobnej výchovy.

• Bez dovolenia padá zo stoličky.

Zápis, ktorý si musel žiak napísať sám - príklad

• Milí rodičia, viac ako mesiac som sa neučil dejepis. Vysvetlite mi, prosím, načo sa chodí do školy, lebo ja si myslím, že škola je len na to, aby som si v teple odsedel šesť hodín, porozprával sa so spolužiakmi, poobzeral si spolužiačky, nahneval pár učiteľov a odišiel domov s pocitom dobre vykonanej práce. Ďakujem, Váš Tomáš“