Možno máte práve pocit, ako úžasne sa vám podarilo dostať svoj život pod kontrolu. Veď ste sa už nerozčúlili, ani nepamätáte, všetko okolo vás beží hladko, bez veľkých výkyvov. Podľahnúť falošnej ilúzii, že už neexistuje nič, čo by vás mohlo vykoľajiť, sa však nevypláca. Veď nikto nevie, čo prinesie zajtrajšok.
Čo ak prídete na to, že vás podviedol manžel, deti chodia poza školu alebo vás podrazila kolegyňa, o ktorej ste si mysleli, že je to tá najmilšia osoba pod slnkom? Ľudia okolo vás môžu hocikedy zareagovať tak, ako si neprajete - a vás ovládnu silné emócie zlosti, hnevu, žiarlivosti alebo nejaký iný deštruktívny pocit.
„Bohužiaľ, negatívne pocity sú vždy silnejšie ako pozitívne,“ vysvetľuje psychologička Tatiana Lesayová. „Súvisí to s tým, ako funguje naša nervová sústava. Vznikajú tam, kde máme zakorenený pud sebazáchovy – v prvej signálnej ústave.“
Túto časť mozgu sme zdedili po svojich zvieracích predkoch, vďaka nej dokážeme reagovať na nebezpečné podnety zvonka, ktoré nás môžu ohroziť. Napríklad odtiahneme ruku od ohňa, ktorý nás môže popáliť alebo sa uhneme autu, aby nás nezrazilo.
Za potenciálny zdroj ohrozenia však často považujeme aj situácie, keď nejde o život. Napríklad nás znepokojí šéfova kritika, manželov citový nezáujem alebo päťka z matematiky, ktorú priniesla zo školy naša ratolesť.
Keď je negatívna emócia prisilná na to, aby sme ju dokázali posunúť do druhej signálnej sústavy, kde sídli naše racionálne uvažovanie, načisto nás ovládne a my chtiac-nechtiac urobíme niečo, čo by nám za normálnych okolností nenapadlo. Zahráme sa na bohyňu pomsty, kričíme, urážame druhých alebo potlačíme silnú emóciu dovnútra a spôsobíme si tak nejakú ujmu na zdraví.
Extroverti a introverti
Reakcia v okamihu, keď nás strhne negatívna emócia tak prudko, že nám pritom vypne rozum, súvisí predovšetkým s typom našej osobnosti. „Extroverti prenášajú svoje city na druhých a vyrábajú si tak problémy vo vzťahoch,“ tvrdí Tatiana Lesayová. „Introverti ich naopak, potláčajú, uzavrú sa do seba, takže druhá strana nemá najmenšiu šancu dopátrať sa príčiny ich nespokojnosti.“
V oboch prípadoch ide o veľký stres, čo extrovert a introvert síce prežívajú odlišne, ale následky sú podobne ničivé.
Existuje vôbec nejaká možnosť, ako predísť silnému emocionálnemu výbuchu? Podľa psychologičky je to síce ťažké, ale určite nie nemožné. V ideálnom prípade by sme mali prejsť citovým kolapsom vedome, snažiť sa posunúť, aj keď je to ťažké, emócie čo najskôr na vyhodnotenie do druhej signálnej sústavy a spracovať ich rozumom.
Potom si možno uvedomíme, že šéfova kritika bola síce ostrá, ale oprávnená alebo že kamarátkina poznámka o našej nadváhe nebola myslená ako posmešok, že jej išlo predovšetkým o naše zdravie a nie o to, aby nás ponížila. Racionálny úsudok je vždy objektívnejší ako emócia, preto by sme sa ho mali vo vypätých situáciách čo najviac držať. Nie nadarmo sa hovorí, že v takýchto chvíľach treba reagovať s chladnou hlavou.
Aj keď sme viac emocionálny ako racionálny typ, čo u žien nie je žiadna výnimka, môžeme sa k rozumovej kontrole pocitov vedome dopracovať. Stačí, keď si na začiatok uvedomíme, aké je to pre nás dôležité a najbližšie, keď sa dostaneme mimo racionálneho myslenia, tak sa pokúsime zanalyzovať, prečo sa nám to stalo. Čo nás dohnalo do tohto zúfalého stavu?
Niekedy nám podnety, na ktoré reagujeme prehnane podráždene, dokážu veľa povedať o tom, čo sa deje v našom vnútri. Stačí sa nad nimi hlbšie zamyslieť.
Emocionálna inteligencia
Spôsob, akým pracujeme s emóciami, vypovedá o našej emocionálnej inteligencii. „Emocionálne inteligentný človek pozná sám seba, vie, prečo v ňom určité podnety vyvolávajú určité typy emócií, má dobre vyvinutú empatiu a dokáže predvídať aj emocionálne reakcie iných ľudí,“ vysvetľuje Tatiana Lesayová. „To znamená, že dokáže vycítiť, čo na ktorú osobu platí, čo koho dokáže rozladiť a naopak, potešiť. Vie, že nemá druhým ľuďom robiť to, čo nechce, aby to robili jemu, a tak preňho nie je problém správať sa sociálne žiaducim spôsobom a vytvárať pozitívne vzťahy.“
Našťastie, emocionálna inteligencia nie je vlastnosť, ktorá by sa nedala postupne cibriť a pestovať. Podstatná je dobrá vôľa a snaha lepšie pochopiť svoje a cudzie pocity. Odmenou by nám mal byť harmonickejší život bez veľkých výkyvov a emocionálnych výbuchov.
Pomôcť nám môže aj úprava životosprávy. Len ťažko sa nám podarí vytvoriť emocionálnu stabilitu, ak sme napríklad dlhodobo vyčerpaní. „Základom je dostatok odpočinku,“ tvrdí Tatiana Lesayová. „To znamená, že by sme mali ísť spať skôr ako o polnoci a dopriať si sedem až osem hodín výdatného spánku, aby sa náš mozog po celodennej práci dostatočne zregeneroval.“
Psychologička ďalej odporúča dbať na dostatok pohybu, ktorý z tela vyplaví škodlivé stresové hormóny. Dôležité však je, aby sme boli pri cvičení pozitívne naladení, vnímali ho ako relax, nie ako povinnosť. V opačnom prípade sa namiesto regenerácie dostaví ešte väčšie vyčerpanie.
Podobne je to aj s jedlom. Kalorický príjem by mal byť primeraný našej fyzickej aktivite, mali by sme jesť v pokojnom a príjemnom prostredí. Ak preťažíme trávenie ťažkou stravou, minieme veľa energie na jej spracovanie a oberieme sa nielen o fyzickú, ale i o duševnú silu.
Dnešná psychológia stále využíva rozdelenie osobností podľa typov nervovej sústavy, ktoré kedysi určil geniálny ruský fyziológ, psychológ a lekár Ivan Pavlov. Každý z nich sa v reálnom živote vyskytuje len zriedkavo v čistej forme, u väčšiny z nás prevládajú vlastnosti dvoch alebo troch typov. Podľa toho, či ste cholerik, flegmatik, melancholik alebo sangvinik, sa budú odvíjať aj vaše reakcie v emočne vypätých situáciách.
Cholerik – je extrovert, často emocionálne labilný. Je preňho typické, že stále naháňa nejaké ciele, je nadmieru aktívny, vydáva veľa energie, a preto je jeho nervová sústava často vyčerpaná. Od toho sa potom odvíjajú jeho výbušné reakcie v emocionálne vypätých situáciách.
Flegmatik – je pravým opakom cholerika, v jeho nervovej sústave prevažuje útlm nad vzruchom. Radšej sa vzdá svojich cieľov, ako by mal vyvíjať priveľkú aktivitu. V živote sa drží hesla: „Čo ťa nepáli, nehas.“ Svoje city má väčšinou pod kontrolou aj vtedy, keď iní strácajú nervy.
Melancholik – jeho nervová sústava pripomína klbko obnažených nervov. Všetko, čo sa okolo neho deje, vníma veľmi citlivo a emócie v ňom pracujú aj dlho potom, čo odznel podnet, ktorý ich vyvolal.
Sangvinik – má veľmi silné emocionálne vnímanie, jeho pocity však nemajú dlhú trvanlivosť. Keď ho niečo vyvedie z emocionálnej rovnováhy, tak rýchlo ako vzbĺkol, aj zhasne a preorientuje sa na iné podnety.
K téme sa vyjadruje psychologička Tatiana Lesayová, www.medifera.sk.
Viac na Nanicmama.sk
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
