Vieme sa účinne motivovať?

Autori nám radia, ako si zlepšiť svoj život, vzťahy, získať lepšie miesto, vytúženého partnera, stať sa bohatým, šťastným. Je len potrebné začať myslieť inak, viac sa zaoberať svojimi životnými postojmi, návykmi, predsudkami, vedieť si stanoviť správne ciele a všetky negatívne myšlienky, pochybnosti a strach odsunúť bokom. Môžu nám takéto knihy pomôcť?

„Sú to knihy, v ktorých si každý nájde niečo iné. Môžu pomôcť človeku, ktorý nevie ako ďalej, na niečom sa zasekol a nevie sa pohnúť z miesta vo svojom kariérnom alebo osobnostnom rozvoji. Mnohým ľuďom môžu tieto knihy dodať odvahu začať niečo nové, povzbudiť ich k práci na sebe. Závisí to od toho, kde sa človek v živote nachádza a čo ho v takto zameraných knihách osloví,“ uvádza psychologička Zuzana Podkonická.

Nakoľko je pohár plný?

Vďaka knihám a radám skúsených osobnostných trénerov by sme teda mohli vedieť, ako na to, ako si zlepšiť svoj život a byť s ním spokojní. Prečo to však nie je také jednoduché? Prečo nestretávame na uliciach samých šťastných ľudí žijúcich v usporiadaných vzťahoch a s jachtou kotviacou v Karibiku? Žiaľ, naše túžby sa vždy nedajú realizovať doslova podľa návodu z knihy. Ako previesť dobré a u niekoho fungujúce rady do života?

Opakovať si povzbudzujúce slová alebo pozitívne formulácie môže byť zbytočné, ak sa s nimi človek nestotožní, neprijme ich za svoje. „Každý človek by si mal takéto formulácie prispôsobiť a zosobniť, aby boli preňho reálne a možné. Existuje niekoľko možností vedomého preusporiadania zaužívaných spôsobov uvažovania, pri ktorých sa človek učí vnímať veci bez omylov s menšími negatívnymi dôsledkami,“ vraví psychologička.

V bežnej komunikácii sa často stretneme s negatívnym prístupom k veciam, častejšie nás napadá, ako niečo nejde, než ako by sa to dalo vyriešiť. Takéto nastavenie vychádza z osobnostných čŕt. Niekto vidí pohár do polovice prázdny, iný do polovice plný. Ak si však uvedomíme svoj spôsob uvažovania, môžeme ho v priebehu života cielene ovplyvňovať a pracovať na ňom.

„Nastavenie človeka je veľmi dôležité v dosahovaní cieľov. Naše myšlienky ovplyvňujú naše konanie a emócie a naopak. Ak si o sebe myslíme, že sme v niečom nedostatoční, prejavuje sa to v našom správaní a vysielame do okolia príslušné signály, či už verbálne, alebo neverbálne. Ostatní ľudia sa potom na základe týchto signálov k nám správajú. Zároveň sme nastavení na vnímanie podnetov a situácií, ktoré podporujú naše negatívne myslenie a negatívny obraz o nás a utvrdzujeme sa v tom, že sme nedostatoční. Presne to isté sa deje, ak sme nastavení pozitívne. Preto je pozitívne nastavenie prežívania a myslenia veľmi dôležité pri dosahovaní cieľov,“ uvádza Zuzana Podkonická.

Nejde len o výsledky

Motivačná literatúra nám môže v niečom pomôcť. Na druhej strane však niekedy môže navodiť pocity frustrácie a nešťastia, ak sa človeku aj napriek snahám a radám nedarí dosiahnuť vytúžený cieľ. Čo robiť v takom prípade? „Keď sa nám cieľ dlhodobo nedarí dosiahnuť, môžeme sa zamerať na spôsoby, ktorými ho chceme dosiahnuť a zistiť, čo by sme mohli zlepšiť, zmeniť, upraviť alebo si môžeme upraviť aj samotný cieľ.

Je dôležité dávať si ciele, ktoré sú realistické, dosiahnuteľné, merateľné, špecifické a aktuálne. Inak sa pocitom frustrácie nevyhneme,“ vraví psychologička. Naša západná kultúra je zameraná predovšetkým na výsledky a dosiahnutie vytýčených mét. Snažíme sa mať všetko pod kontrolou, všetko mať vopred premyslené. Dôležitý je však aj samotný proces, cesta, ktorou smerujeme k cieľu, rovnako aj prítomnosť, v ktorej žijeme, ktorá ovplyvňuje to, čo sa udeje v budúcnosti a či svoj cieľ dosiahneme.

„Západná kultúra nám dáva neustály pocit, že ešte nemáme to, čo by sme chceli a mali mať. Keď to dosiahneme, opäť nie sme spokojní a mali by sme chcieť viac. Medzera medzi tým, čo chceme a kde sme, spôsobuje neustálu nerovnováhu a stres, ktorý v mnohých prípadoch môže pôsobiť negatívne na konkrétne dosahovanie cieľa,“ dodáva odborníčka.

Možno ste to už zažili – o niečo ste sa veľmi snažili, ale nedarilo sa vám to dosiahnuť. Keď ste sa prestali snažiť, zrazu sa veci vyriešili samy. Prílišná snaha a zanietenie môžu byť niekedy na škodu. Rovnako ako podceňovanie a strata záujmu o napredovanie. Každý si skrátka musí nájsť vyhovujúci spôsob, ktorým môže dosiahnuť to, po čom túži.

K téme sa vyjadruje: Zuzana Podkonická, psychologička, www.salvus.sk