SME
Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Judit Bárdos: Som vďačná za každú príležitosť

Ako študentka herectva má za sebou prvú skúsenosť s celovečerným filmom, ktorý už získal niekoľko medzinárodných ocenení. V divadle zase zaujímavým projektom pomáha tínedžerom prežiť pubertu.

Účinkujete v novom slovenskom filme Dom, ako ste sa dostali k hlavnej úlohe?

Som zaregistrovaná v jednej agentúre, z ktorej mi zavolali, že sa hľadá dievča do filmu a kedy môžem prísť na kamerové skúšky. Absolvovala som niekoľko skúšok a potom mi režisérka Zuzka Liová prezradila, že má štyri adeptky na postavu, len sa medzi nami ešte nevie rozhodnúť. Nakoniec si vybrala mňa.

Povedala vám aj prečo?

Postava Evy má devätnásť rokov a počas filmu trocha dospeje. Vo mne videla aj dievča, aj dospievajúcu ženu. Preto som sa jej typovo najviac hodila.

Ide o váš prvý film, báli ste sa?

Áno (smiech). Ale o postave som sa veľa rozprávala so Zuzkou. Zblížili sme sa, skamarátili. Nebála som sa jej preto spýtať na niečo, čomu som celkom nerozumela. Hovorili sme o mojom živote, o jej živote, vysvetľovala mi, ako písala scenár, prečo je v ňom to, čo tam je, ako to myslela a cítila. Preto som sa cítila v bezpečí, verila som, že vie, čo robí. To je pre herca najdôležitejšie. Nemala som pocit, že by som chcela niečo spraviť inak, zmeniť text alebo nejakú reakciu. Bolo to veľmi fajn.

Väčšina príbehu sa odohráva v studenom počasí a vy tam navyše murujete dom, nebolo to náročné?

Pred nakrúcaním ma učili murovať, ale aj tak som to pri filmovaní robila len v náznakoch. Párkrát nám bolo zima. Ale nakrúcalo sa na jar a v lete, keď nám zase v zimných bundách bolo riadne teplo (smiech). Je to otázka zvyku. Keď človek vidí, že okolo neho je celý štáb a všetci sa snažia, aby všetko dobre dopadlo, motivuje vás to a zima vám toľko neprekáža.

Film na festivaloch v zahraničí dobre prijímajú, ako vnímate jeho úspech?

Som šťastná. Verila som, že bude dobrý, ale uvedomovala som si, že k nemu nie som objektívna. Preto som bola milo prekvapená pozitívnymi reakciami. Mám veľkú radosť, že sa divákom páči, rozumejú mu, mnohých sa naozaj citovo dotkol a to je dobre.

Aký je to pocit, reprezentovať film?

Zaujímavý. Ide o niečo celkom iné akopri divadle. Film som už nakrútila a už vlastne preň nič nemusím spraviť, nič doň nemôžem dať. Len odpovedám na prípadné otázky na tlačovkách alebo besedách. Je to zvláštny pocit, možno by som dnes niečo zmenila, ale jediné, čo už môžem urobiť, je reprezentovať ho a tešiť sa z toho. Mám veľkú radosť.

Nie je to veľa úspechu na začiatok?

V škole nás učia, že sa máme držať pri zemi. Sme zvyknutí, že sa netreba chváliť, ale skôr sa máme tešiť na ďalšiu novú prácu.

Ako ste sa vlastne stali herečkou?

Rodičia ma od detstva brávali do divadla, do kina, čo ma veľmi bavilo. Neskôr som chcela byť klaviristkou, preto som štyri roky študovala hru na klavíri na konzervatóriu. V triede som bola spolu s hercami, s ktorými som sa veľmi skamarátila. Vďaka študentskému preukazu sme mohli chodievať zadarmo na divadelné predstavenia, čo sme s kamarátkou často využívali. Bavilo ma to a rozhodla som sa, že si podám prihlášku na vysokú školu na herectvo. Potom som sa za to aj trochu hanbila, ale nakoniec som prijímačky zvládla.

02.jpg

Minulý rok ste spolu s troma kolegami uviedli s úspechom hru Mňa kedys´, ktorú ste hrali tínedžerom v školách. O čo šlo?

Bol to projekt divadelného Štúdia 12, ktorý sa chcel zamerať na vekovú kategóriu od trinásť do pätnásť rokov. Už to nie sú deti, rozprávky ich už nebavia, ale veľmi ich neláka ani divadlo. Cieľom bolo napísať hru o tomto náročnom životnom období pre ľudí, ktorí ho práve prežívajú. Nerieši sa v nej nejaký komplikovaný príbeh, skôr len chceme ukázať životy našich postáv tínedžerov a ich problémy. Hru hrávame priamo v školách v rôznych priestoroch, nielen v triede alebo na pódiu, ale aj v šatni, na chodbe alebo na WC. Vďaka tomu je každé predstavenie niečím špecifické. Deň pred vystúpením si musíme ísť vždy prezrieť priestory školy a pripraviť si trasu, po ktorej sa budeme presúvať, aby predstavenie malo logiku. Deti totiž putujú s nami za príbehom.

Je asi náročné hrať v takýchto podmienkach, nie?

Hlavné štyri postavy aj text sú stále rovnaké, ale často improvizujeme a nesmieme stratiť niť, poľaviť v prejave, lebo deti hneď začnú riešiť iné veci, rozprávať sa a podobne. Ak práve zazvoní alebo po schodoch prechádza iná trieda, musíme pridať na hlasovej intenzite, aby sa nerozptýlili. Musíme sa skrátka stále usilovať o ich pozornosť. Je to dobrá, ale naozaj tvrdá škola.

Hra mala pozitívne ohlasy, čím ste divákov podľa vás dokázali osloviť?

Text aj jazyk hry je moderný, súčasný, riešime problémy, s ktorými sa deti v tomto veku zvyčajne stretávajú. Sú to prvé dospelejšie veci, prvý sex, vzťahy. Ja hrám štrnásťročnú Sašu, ktorá je nešťastne zaľúbená, a reakcie divákov na mňa sú veľmi povzbudzujúce. Po predstavení mávame s nimi besedu, kde sa ma často pýtajú, či mám naozaj toľko rokov, či som naozaj zaľúbená. Keď hráme nejakú romantickejšiu scénu, tak sú všetci okolo ticho a sledujú, čo sa deje. Vidieť, že nám alebo našim postavám držia palce. Občas aj dopredu povedia – pobozkaj ju (smiech). Je dobré mať takúto spätnú väzbu. Okrem toho sa ich potom ešte pýtame aj na ich názor, čo by na hre zmenili, či sa im nezdalo niečo príliš vulgárne, alebo skôr trápne. Predstavenia s rovnakým zameraním vznikli vo viacerých štátoch ako súčasť jedného projektu. Stretli sme sa s podobnými súbormi v Portugalsku, kde každý predviedol úryvok hry a rozprávali sme sa potom o reakciách detí, čo sa im podarilo hrou dosiahnuť. Vymieňali sme si skúsenosti.

03_res.jpg

Čo sa vám teda podarilo hrou dosiahnuť?

Tínedžerom sme ukázali, že sa divadelné predstavenie nemusí hrať len v divadle. Ale myslím, že hlavným cieľom bolo ukázať im, že ťažké obdobie puberty sa dá prežiť. Napokon aj našu hru začíname netradične - postupne sa všetci štyria herci predstavíme menom a dodáme, že sme prežili pubertu. Chceme im ukázať, že aj napriek ťažkostiam nejde o nič, čo by nezvládli. Myslím, že sa nám to celkom darí. Človek sa často v puberte cíti nepochopený, stratený vo vlastných pocitoch, a keď zrazu pred sebou vidí divadlo, v ktorom sa riešia rovnaké problémy, aké má on, viac sa otvorí, uvoľní. Niektorí, ktorí sa hanbili s nami baviť otvorene, nám, či skôr našim postavám napísali odkazy, aby sme nesmútili, že to bude dobré... Takže si myslím, že sme ich zaujali a možno im aj trochu pomohli. Predstavenie nás veľmi baví, ale už ho nehrávame tak často. Sme rôzne rozlietaní a máme problémy sa časovo vzájomne skoordinovať.

Čo pripravujete momentálne?

V novembri máme v škole premiéru predstavenia na motívy jednej Moliérovej hry. Skúšame už teraz, aj keď sme sa s profesormi ešte ani nestretli. Od tretieho ročníka pripravujeme predstavenia spolu so študentmi réžie, a keď príde na hodinu pán Horváth alebo pán Mikulík, pozrú sa na priebeh a svoje pripomienky už často nehovoria nám hercom, ale priamo študentovi – režisérovi. Keď herec niečomu nerozumie, už to nevyčítajú jemu, ale režisérovi, ktorý súbor vedie. Chcú nás skrátka naučiť fungovať tak, ako je to v skutočnom divadle, kde sme jeden kolektív. Aby sme všetci spolu aj so študentmi produkcie a scénografie pracovali na inscenácii a dali zo seba to najlepšie, čo vieme.

S čím máte ako študentka herectva najväčší problém?

Niekedy je to zrozumiteľnosť rečového prejavu, mala by som hovoriť hlasnejšie a niekedy sa u mňa prejaví maďarský akcent. Pri každej hre musím zo seba odhaliť niečo iné, ukázať niečo nové, cesta nie je jednoduchá.

Herci mávajú vysnívané postavy, máte aj vy nejakú vyhliadnutú?

Zatiaľ nie, nemám pocit, že by som mohla o nejakej postave povedať, toto som ja, alebo v tomto som najlepšia. Viacerí majú vysnívané úlohy, ale ja som vďačná za každú príležitosť. Vždy mám pocit, že sa naučím niečo nové.

04_res.jpg

Máte predstavu, čo by ste chceli robiť po škole?

Chcela by som hrať v niektorom z divadiel a zahrať si aj v nejakom filme. To je asi snom každého herca. Ale ani absolventi, ktorí nedostanú hneď po škole angažmán v divadle, nie sú stratení. Myslím, že to bude záležať na daných okolnostiach, keď budem končiť školu. Je dobré ísť hneď do divadla, ale všetci na herectve sme realisti (smiech).

Vďaka televíznym projektom sa zviditeľnila jedna generácia hercov, neláka vás to?

Je pravda, že televízia pomohla návštevnosti v divadlách, lebo ľudia idú za menom, ktoré poznajú. Ja som mala v seriáloch zatiaľ niekoľko minipostáv. Táto práca je iná. Scenáre sa píšu rýchlo, človek sa ich musí rýchlo naučiť a rýchlo ich aj zabudne. Kedysi som hovorila, že to nebudem robiť, ale ide o istú formu zárobku, a keď človek potrebuje peniaze, prečo nevyužiť príležitosť? Zatiaľ som však na seriály nebola odkázaná. Ale pravdupovediac radšej by som hrala v celovečerných filmoch. Scenáre pre ne sú poctivo písané aj niekoľko rokov, preto si myslím, že je cťou hrať v takom projekte.

Judit Bárdos (23)
pochádza zo Senca. Je študentkou štvrtého ročníka herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Štyri roky študovala na konzervatóriu hru na klavíri. Hosťovala vo viacerých divadlách, v súčasnosti ju môžeme vidieť napríklad v SND v hrách Coriolanus, Herodes a Herodias alebo Ivanov. V septembri má slovenskú premiéru jej prvý celovečerný film Dom, ktorý mal svetovú premiéru na filmovom festivale v Berlíne. Za hlavnú úlohu, postavu dospievajúcej Evy, získala na filmovom festivale Art Film Fest 2011 Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 27 671
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 480
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 624
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 448
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 640
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 3 566
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 564
  8. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 2 617
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kollár, Holý a Krajniak predstavujú cenovú mapu nájomných bytov

Sme rodina predstavila cenové mapy.


6 h

Nedostatok a veľký dopyt zvyšujú ceny suroviny a ohrozuje aj teplárne.


12 h
Peter Schutz.

Generácia postmečiarovskej obnovy bola o tri poschodia dospelejšia a kvalitnejšia.


11 h
Ranný brífing SME

Prečítajte si najdôležitejšie správy.


3 h

Blogy SME

  1. Imunoblog: Poranenia, nehody a úrazy u detí - možné komplikácie a riešenia.
  2. Juraj Halička: Zamerané na sivý zákal
  3. Unicef Slovensko: Šťastné stretnutia rodín po odlúčení v dôsledku vojny
  4. Bratislavské dobrovoľnícke centrum: Hranie spoločenských hier ako prostriedok výchovy detí
  5. Peter Rúfus: Priateľstvo medzi mužom a ženou
  6. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  7. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Špaldová varená kysnutá knedľa
  8. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 433
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 151
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 801
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 153
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 948
  6. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 909
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 797
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 764
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťZatvoriť reklamu