O zdravý úsmev sa musíte starať

Zápal ďasien

Odborne sa mu hovorí gingivitída. Často ho vyvoláva plak, čiže bledožltý zubný povlak, ktorý vytvárajú baktérie, prípadne ho spôsobuje aj zubný kameň. Jedinou prevenciou je správna dentálna hygiena, ktorú, bohužiaľ, väčšina z nás podceňuje.

„Dá sa tvrdiť, že každý človek mal počas svojho života problém so zápalom ďasien. Odhadom až z deväťdesiatich percent je podmienený odolnosťou bakteriálneho plaku. To znamená, že ak majú baktérie dosť času, ktorý majú vtedy, ak ostávajú na povrchu zubov v dôsledku nedokonalého čistenia zubov, ďasná sa určite zapália,“ vraví parodontológ Peter Duránik.

Pri čistení zubov odstraňujeme bakteriálny plak, čiže zdroj zápalu ďasien a zároveň povrch zubov vyleštíme, čím predĺžime čas opätovného hromadenia plaku.

Ako vzniká zubný povlak?

Spôsobujú ho zvyšky jedál, odumreté bunky ústnej sliznice alebo vdýchnuté nečistoty. Všetky tieto zložky sa usádzajú medzi zubami, na zuboch, v ryhách stoličiek alebo na okraji ďasien. Pri nedostatočnej hygiene sa premnožia zlé baktérie, ktoré produkujú toxické látky, množí sa zubný povlak a z neho neskôr vzniká zubný kaz. Baktérie svojou činnosťou dráždia nielen zuby, ale aj ďasná, ktoré sú bolestivé, zapálené, napuchnuté a krvácajú.

Zápalom sa to len začína

Pri zapálených ďasnách sa zvyčajne problémy so zubami nekončia. Zapálené ďasná môžu často viesť až k parodontitíde, ktorej dôsledkom je zvýšená kazivosť zubov, až ich úplné vypadávanie. „Netreba však zabúdať na permanentný zápal v ústnej dutine a šírenie baktérií krvnou cestou do celého tela. Myslím si, že zapáchajúci dych taktiež nikoho nepoteší,“ dodáva parodontológ.

Na minútach nezáleží?

Horizontálna metóda čistenia zubov ani metóda krúživými pohybmi sa dnes už neodporúčajú, lebo ich výsledkom bola vybrúsená zubná sklovina na krčkoch a podráždené ďasná. „Vzhľadom na umiestnenie bakteriálneho plaku sa javí ako najlepšia Bassova metóda. Pri nej sa kefka zasúva jemným tlakom do priestoru medzi ďasno a zub pod 45 º uhlom, a potom sa jednoducho strie smerom k zubnej korunke,“ vraví Peter Duránik.

Na ošetrovanie zubov sa často hovorí, že je dôležité si ich čistiť minimálne tri minúty. Akýkoľvek časový úsek však nie je dostatočný, ak si zuby nečistíme dôkladne. „Som zástanca názoru, že zuby sa majú čistiť dovtedy, kým nie sú čisté. To je vtedy, ak je ich povrch všade hladký. Hodiny vám to nepovedia. Zistíte to, keď si po čistení prejdete po zuboch jazykom. Keď nájdete miesta, ktoré ešte nie sú hladké, cielene ich dočistite. Čistenie skrátka nie je o čase, ale o technike a šikovnosti konkrétneho človeka,“ dodáva odborník.

Tehotné ženy a zuby

„U žien v tehotenstve prebiehajú hormonálne zmeny, na ktoré reagujú aj ďasná. Môžu opuchnúť a tým sa zväčší priestor pre baktérie, ktorý sa ťažko čistí. Týmto mechanizmom sa môže začať veľmi problémové obdobie,“ vraví parodontológ. Vo všeobecnosti platí, že keď má žena pred tehotenstvom dobrú ústnu hygienu, nemusí sa priveľmi obávať, že by potom nastali komplikácie. Opačný prípad je pri zlej hygiene. Vtedy sa zvykne situácia v ústach dramaticky zhoršiť.

Nie je kefka ako kefka

Ako správne postupovať pri čistení zubov? Keď chceme byť naozaj dôslední, najskôr by sme mali siahnuť po medzizubnej kefke. S ňou si totiž z medzizubného priestoru vytiahneme plak, ktorý ostane na vonkajšom povrchu zuba a ktorý potom treba odstrániť zubnou kefkou.

Tá by mala byť mäkká a mať čo najviac rovných štetín. Tak získava dobrú stieraciu funkciu. „Dôležité je uvedomiť si, že najdôležitejšia na čistení je kefka. Pasty a ústne vody sú doplnok, ktorý keď je dobre zvolený, dokáže pomôcť. Zubná kefka by mala mať čo najmenšiu stieraciu plochu, aby sa dostala aj na ťažšie prístupné zadné partie chrupu.

Dôležitá je aj pevná rukoväť, aby ste mali pod kontrolou tlak pri čistení. Kým sa budete držať týchto pravidiel a nenecháte sa uniesť „módnymi“ trendmi, určite nájdete správnu kefku. Aj tu platí, že by ste sa mali vždy radiť s odborníkom, ktorý vás naučí s kefkou správne manipulovať a zachovať si tak vlastné zuby,“ dodáva parodontológ Peter Duránik.

Čím si čistiť zuby?

Na trhu dnes nájdeme pasty, ktoré dokážu pomôcť pri najrôznejších problémoch, napríklad pri krvácaní ďasien, citlivých krčkoch, zápachu z úst, zvýšenej kazivosti, erózii skloviny a podobne. O ich vhodnosti pre naše zuby by sme sa mali poradiť s odborníkom, nie len s predajcom.

„Ústne vody na každodenné používanie by mali obsahovať fluór a určite by mali byť bez alkoholu, ktorý môže pôsobiť veľmi dráždivo. Ústne pasty musia podľa môjho názoru spĺňať tieto kritériá – obsahovať 1400 ppm fluóru (pre dospelých), nesmú po čistení spôsobovať prechodné sucho v ústach a mali by vám chutiť,“ dodáva odborník.

Ako sú na tom Slováci?

Zdá sa, že čoraz horšie. Kedysi postihoval zubný kaz približne tridsať percent Slovákov. V súčasnosti je to už okolo sto percent. Podľa štatistík majú aj dvanásťročné deti priemerne päť až osem kazov.

Príčinou môže byť vysoké množstvo cukru, ktoré sa na Slovensku ročne skonzumuje. Práve cukor totiž pomáha baktériám vo vytváraní kyslého prostredia, ktoré oslabuje a narušuje zubnú sklovinu, v dôsledku čoho vzniká zubný kaz.

Sliny pomáhajú neutralizovať kyslé pH v ústach, ale pri konzumácii veľkého množstva nevhodných potravín je ich účinok nedostatočný.

Zdroj: TASR