Ľubica Korbulyová: Nezačatý boj je vyhraný boj

Ako sa dostane jemná mladá žena k bojovému umeniu?

Vyrastala som ako mladšia sestra dvoch starších bratov, ktorí mali nado mnou fyzickú prevahu. (smiech) Nevedela som sa zmieriť s ich nadvládou, a tak som sa ako dvanásťročná vybrala do telovýchovnej jednoty Sokol, kde sa cvičili rôzne bojové umenia. Zhodou okolností, práve keď som tam prišla, trénovalo sa aikido, ktoré mi potom prischlo na dva roky. Pol roka som ho neskôr ešte trénovala v Japonsku, kam sa oženil jeden z mojich bratov. Po návrate domov som presedlala na kung-fu, konkrétne na štýl wing tsun, ktorý je podľa mňa veľmi vhodný pre ženy, lebo v ňom nezáleží na sile.

Prečo ste nechali aikido?

V Japonsku som zistila, že štýl, akým sa učí aikido na Slovensku, mi vôbec nevyhovuje. Doma som trénovala dvojfázovo za veľmi prísnych podmienok. Pred aj po tréningu sme vždy upratovali, ja ako najmladšie dievča som varila trénerovi čaj. Mala to byť zábava, ale bol to skôr teror. Navyše sa mi nepáčilo, že sme museli po celý čas trénovať len s tým istým partnerom, ktorý nám bol na začiatku pridelený. Každý človek reaguje inak, ak nemáte možnosť porovnávať sa s viacerými súpermi, strácate flexibilitu. To som vlastne zistila pri mojom japonskom trénerovi, ktorému som síce veľmi nerozumela, ale aj pomocou gestikulácie a mimiky mi dokázal dať za pol roka viac ako dva roky cvičenia na Slovensku. Keď som sa vrátila domov, hľadala som niekoho podobného, kto by ma dokázal posunúť ďalej. A našla som svojho vtedajšieho sifu (majstra), ktorý cvičil kung-fu neďaleko domu, kde som bývala. Už pri prvých ukážkach na mňa zapôsobil. Pochopila som, že po zvládnutí tejto techniky budem schopná veľmi rýchlo riešiť reálne nebezpečné situácie, do ktorých sa ako žena môžem v obyčajnom živote dostať. A o to predovšetkým v bojovom umení ide.

Kung-fu bolo po stáročia prísne stráženým tajomstvom šaolinských mníchov v Číne. Je pravda, že štýl wing tsun, ktorý cvičíte, vynašla žena?

Podľa legendy založila wing tsun približne pred tristo rokmi budhistická mníška Ng Mui. Patrila k takzvaným piatim starším v kláštore Siu Lam, ktorý kompletne spustošili vtedajší vládnuci Mandžuovia. Väčšina jeho mníchov bola vyvraždená. Ng Mui sa usadila v Chráme bieleho žeriava, kde sa sústredila na zen budhizmus a bojové umenie. Tam vyvinula bojový systém wing tsun zameraný na sebaobranu a založený na taoistických princípoch. Techniku vraj odpozorovala od boja líšky so žeriavom. Systém pomenovala po svojej prvej žiačke Yim Wing Tsun, ktorej krása učarovala miestnemu vodcovi bitkárov. Chcel si ju násilím vziať za ženu, Yim Wing Tsun ho však vyzvala na súboj a dohodla sa s ním, že ak nad ňou vyhrá, ochotne sa stane jeho manželkou. V opačnom prípade jej bude musieť dať pokoj. Samozrejme, že vyhrala.

Ako je možné, že žena dokáže zvíťaziť nad silnejším mužom?

Wing tsun vás učí pohltiť silu súpera, transformovať ju, pridať k nej svoju a napokon ju použiť vo svoj prospech. Keď na vás zaútočí silný chlap, bolo by zbytočné chcieť ho pretlačiť, lepšie je šikovne sa uhnúť, nechať namierenú silu, ktorá vychádza, povedzme z jeho ruky, vystreliť naprázdno, v kritickom momente ju zachytiť a obrátiť proti nemu. Technika wing tsun vám práve toto umožňuje. Na tréningoch si cibríte rýchlosť, postreh a prácu s energiou, učíte sa predvídať súperove reakcie podľa jeho mimiky, hlasu a gestikulácie, čo má obrovský význam nielen pri zvládaní fyzických útokov, ale aj obyčajných verbálnych konfl iktov, ktorým sa nikto z nás nevyhne.

Dostali ste sa niekedy do situácie, že ste sa museli aktívne fyzicky brániť na ulici?

Ešte keď som s wing tsun začínala, tak sa mi párkrát stalo, že som musela zasiahnuť, väčšinou preto, aby som ubránila niekoho zo svojich známych. Raz som zložila na zem chlapa, ktorý potom nadával, že nechápe, kam tento svet speje, keď ho dokáže zbiť žena. (smiech) Ale v posledných rokoch, keď som už v bojovom umení ďalej, sa mi konfl iktné situácie akosi vyhýbajú. Možno je to naozaj tak, že v živote priťahujeme to, čo vysielame. Pomocou kung-fu človek získa prirodzené sebavedomie a vnútorný pokoj, ktorý tlmí agresivitu. Nielen našu, ale aj u ľudí, s ktorými sa stretávame. Držíme sa zásady, že nezačatý boj je vyhraný boj.

Prečo sa vlastne v kung-fu nesúťaží tak ako napríklad v karate?

Z karate sa stal šport, kung-fu je však stále bojovým umením. Vo wing tsun sa priamo útočí na citlivé miesta na tele, ako sú ohryzok, oči alebo rozkrok. Takéto útoky sú na súťažiach zakázané, ak by ste ich však vynechali, už by to nebolo wing tsun.

Ako jediná žena na Slovensku máte v tomto bojovom umení tretí učiteľský stupeň. Čo to znamená?

Keď začínate, musíte prejsť najprv dvanástimi žiackymi stupňami. Zvládnutie každého z nich trvá od štyroch do piatich mesiacov, takže za niekoľko rokov to môžete stihnúť. Potom nasleduje dvanásť učiteľských stupňov a vy si už môžete povedať, že začínate so skutočným bojovým umením. Konečne si dokážete vychutnať súpera, vaše pohyby sú čoraz istejšie a plynulejšie.

Čím to je, že sa vám na Slovensku žiadna žena nevyrovná?

Ženy sa málokedy nadchnú pre bojové umenie. Väčšinou mám skúsenosť, že aj keď s ním nejaká začne, tak len preto, lebo vie, že na tréningy chodí veľa mužov a ona sa chce s niekým zoznámiť. Len čo sa jej to podarí, tak tam prestane chodiť. Kedysi som mala ambíciu založiť čisto ženskú skupinu, ale pre malý záujem som to vzdala. Je to paradox, lebo my ženy sa v živote stávame častejšie obeťami pouličného alebo domáceho násilia, pritom však nemáme záujem naučiť sa mu brániť.

Každý, kto to myslí s kung-fu vážne, má svojho majstra, ktorý ho posúva ďalej. Kto je momentálne vaším učiteľom?

Pri svojom stupni už nemám šancu nájsť učiteľa na Slovensku, a tak chodím trénovať do Viedne k Oliverovi Königovi. Wing tsun priniesol ako prvý do Európy nemecký veľmajster Keith R. Kenspecht, ktorý sa ho naučil od Číňana Leung Tinga, žiaka legendárneho Yip Mana. Yip Man ako prvý Číňan preniesol wing tsun cez kláštorné múry a sprístupnil ho masám. Je to zvláštne, ale dnes je podľa mňa svetová špička tohto bojového umenia práve v krajinách hovoriacich po nemecky. Tamojší majstri doviedli tradičné prvky do dokonalosti a pridali k nim veľa nových moderných postupov vrátane sofi stikovane prepracovaného systému výučby pre deti, ktorý sa od októbra chystám zaviesť aj na Slovensku.

Nie je trochu priskoro začať s bojovým umením v detstve? Čo ak je niektoré dieťa hyperaktívne alebo agresívne? Nemôže mu takýto tréning priniesť viac škody ako úžitku?

Ak by išlo o extrémny prípad hyperkativity a hrozilo by, že dieťa rozbije celú skupinu, tak takého žiaka by som nevzala. Aby sa to nestalo, mám k dispozícii veľmi podrobný dotazník, podľa ktorého najprv skúmam povahové črty dieťaťa. Vypracovali ho nemeckí majstri v spolupráci s odborníkmi na detskú psychológiu, takže je naozaj spoľahlivý. Deti sa učia na tréningoch spracovávať agresivitu akčnou a hravou formou, pracujú v kolektíve na rolových hrách, ktoré ich učia, ako fungovať prosociálne v kolektíve. Myslím si, že je to veľmi praktické pre život. Bola by chyba myslieť si, že dieťa sa nemôže stať obeťou násilia. Všetci predsa vieme, že v školách funguje šikana a stávajú sa aj prípady, keď dospelí ohrozujú napríklad deti na ihrisku. Keď dokážu včas rozpoznať nebezpečenstvo a adekvátne naň reagovať bez toho, aby prepadli strachu, môže im to len pomôcť. Útočník je vždy o to agresívnejší, o čo viac strachu z nás inštinktívne vycíti. A nezáleží na tom, či sme dospelí, alebo deti.

Keď hovoríte o strachu, nestáva sa vám, že sa vás boja muži? Nie je to pre vás v súkromí tak trochu nevýhoda byť kung-fu bojovníčkou?

Práve naopak. Podľa mňa prirodzené sebavedomie, ktoré získate z bojového umenia, vám skôr pridá, ako uberie na príťažlivosti. Napokon, môj partner tiež cvičí wing tsun, takže táto záľuba nás viac spája, ako rozdeľuje. Občas sa mi však stane, že ku mne príde nový žiak – muž a je zarazený, že namiesto svalnatého majstra vidí ženu. V takých prípadoch si musím vydobyť rešpekt oveľa prácnejšie ako muži, ktorí sú na rovnakej úrovni ako ja. Ale ešte sa mi nestalo, že by som neuspela. Dokonca sa mi podarilo získať ako žiakov zopár drsných chlapíkov od polície, ktorí ma stále prehovárajú, aby som sa k nim pridala (smiech).

Ľubica Korbulyová (24)

je učiteľkou tretieho stupňa wing tsun, jedného zo štýlov čínskeho bojového umenia kung-fu. Je jedinou ženou na Slovensku s touto kvalifikáciou a jednou z mála v Európe. Wing tsun trénuje od svojich štrnástich rokov, predtým sa dva roky venovala aktívne aikidu. Je členkou EWTO – najväčšej organizácie bojových umení v Európe, ktorá má dokopy 45-tisíc členov. Trénuje dospelých žiakov v Pezinku a Bratislave. Okrem toho pracuje na celoeurópskych projektoch WT Kids – Prevencia násilia a šikany v školách a ich začlenení do celoslovenského výchovno-vzdelávacieho procesu. Študuje sociálnu prácu na UK v Bratislave, je slobodná, žije s priateľom.