Prvýkrát v školskej lavici

Prvé kroky po školskej cestičke sú veľkou udalosťou asi v každej rodine a prinášajú pre dieťa obrovskú zmenu, preto by sme nemali zanedbať prípravu na túto dôležitú udalosť.

„Dieťa treba na príchod do školy pripravovať už od narodenia. Prvých šesť rokov života je z hľadiska vývoja pre dieťa najdôležitejších, pretože detský organizmus doslova nasáva všetko ako špongia. Ak sa rodičia deťom venujú – pohladeniami, láskavým slovom, trávia s ním voľný čas, čítajú knižky, neskôr budú zbierať úrodu v podobe primerane sústredených a úspešných detí v náročnom boji s nárokmi prvej triedy,“ vysvetľuje školská psychologička Ivana Juráčková.

Okrem materskej škôlky môžu byť nápomocné pri príprave na školskú dochádzku aj letné školy predškoláka, ktoré majú deti zoznámiť so školským prostredím, čím pomôžu znížiť stres z príchodu do neznámeho prostredia. Okrem toho existujú aj špeciálne letné tábory, napríklad na rozvoj tvorivého myslenia.

„Deti v ňom získavajú návyk, ako sa správne učiť, v tvorivých dielňach rozvíjajú jemnú motoriku, tvorivosť a v programe má svoje miesto aj nácvik relaxácie,“ vysvetľuje Ivana Juráčková, ktorá organizuje jeden takýto tábor v Limbachu.

V novom po novom

Dieťa sa do školy zvyčajne teší. Napriek tomu by ste sa mali o jeho novom pôsobisku vyjadrovať len v pozitívne. Vysvetlite mu, čo všetko sa vďaka škole naučí, že si tam nájde kopu nových kamarátov a porozprávajte mu, ako to v škole vyzerá. Môžete sa na školu napríklad aj zahrať.

V rámci hry nie je od veci prejsť sa ku škole nanečisto. Aspoň zistíte, ako dlho vám bude cesta trvať a vyhnete sa stresu počas prvého dňa. Zároveň svoju ratolesť uistite, že nie je jediným prvákom, ktorý je trošku nervózny z prvého stretnutia so školou.

Nie je na škodu ani dohodnúť sa s rodičmi kamaráta vášho dieťaťa a prvú cestu do neznámeho prostredia absolvovať spolu. Váš drobec, pardon, teraz už veľký školák, sa určite poteší, keď uvidí známu tvár. Veď v škole bude preňho všetko nové. Ako pomôcť prvákovi zvládnuť prvé dni školskej dochádzky?

„Chce to čas, pokoj a pozornosť. Bohužiaľ, pri zamestnaných rodičoch sú práve tieto komponenty v mladých rodinách zriedkavé,“ vraví Juráčková.

Ach, tie úlohy

„Ak si mama nájde voľnú chvíľu a nebude stáť k dieťaťu chrbtom a čelom k sporáku, približne do Vianoc si nový školáčik navykne na správnu prípravu do školy. Dôležitá je časová pravidelnosť, pokoj a poriadok na pracovnom stole. Dieťa treba nechať, aby si samo vymenilo v taške knižky podľa rozvrhu, ostrúhalo farbičky a podobne. Nerobte nič za neho, hoci to potrvá dlhšie, dôležité je naučiť ho niesť zodpovednosť za svoju prípravu,“ dodáva Ivana Juráčková.

Čo býva najčastejším problémom? „Rodičia sa často sťažujú, že písanie úloh trvá pridlho. Prváčik sa najprv dlho chystá, obzerá si ceruzku, či je dobre zastrúhaná, potom donekonečna vymaľováva jeden obrázok, a pritom ho čakajú ešte ďalšie predmety,“ opisuje školská psychologička.

Ako to teda zvládnuť bez zbytočných vrások? Podľa Juráčkovej by mal byť rodič v úlohe akéhosi usmerňovača, ktorý dieťa pobáda na prácu, usmerňuje ho a snaží sa korigovať jeho činnosť tak, aby pracovalo efektívne, primerane rýchlo a neodbiehalo od úloh, čím sa čas na prípravu predlžuje a prváčik sa oberá o čas hier a oddychu. „Neústupčivosť a dôslednosť rodičov je znakom ich lásky a obetavosti,“ dodáva.

Nezabúdajte však na to, že malý prváčik zo začiatku nedokáže udržať pozornosť pridlho – po desiatich minútach sa už často nevie plne koncentrovať. Sústredenosť môžete trénovať rôznymi spoločenskými hrami a kreslením. „Ideálne je, ak žiak robí úlohy poobede medzi štvrtou a šiestou hodinou. Vtedy je už dostatočne oddýchnutý od školy,“ radí psychologička Juráčková.

Dôležitá učiteľka

Pripravte sa na to, že zrazu bude okrem vás dôležitým dospelákom v živote vášho dieťaťa pani učiteľka. Dieťa by malo mať k nej dôveru, preto by ste mali jeho dobrý vzťah k nej podporovať. Čas, keď hry začnú postupne nahrádzať domáce úlohy, je dobré školákovi spríjemniť záujmovými krúžkami. Spolu si sadnite a vyberte také, ktoré ho budú baviť.

Dajte však pozor na to, aby aktivít nebolo priveľa, lebo môžete svojho školáka zaťažiť. Keď príde domov zo školy, rozprávajte sa s ním. Nepýtajte sa len, čo sa v škole učili a či bol dobrý obed, ale zaujímajte sa aj o jeho spolužiakov. Nezabudnite mu povedať, že ak ho čokoľvek bude trápiť, môže sa na vás obrátiť. Vybudujete si tak dôveru a neskôr, keď bude mať nejaký problém, skôr sa vám s ním zdôverí.

Zlé známky?

Možno ste si predstavovali, že vaše dieťa bude mať výborné známky od hora až dole a iné vám domov ani neprinesie. Ak školáčik nemá ideálne výsledky, netlačte naňho, že si ich musí za každú cenu opraviť. Skôr mu citlivo vysvetlite, aké sú dobré výkony dôležité, ale na druhej strane vo všetkom nemusí byť najlepší. Veďte ho k tomu, aby sa učil pravidelne – nech si k učivu na chvíľu sadne každý deň.

Kedy pustiť dieťa prvý krát do školy samo

Radí školská psychologička Ivana Juráčková:

Záleží na tom, akým spôsobom sa dieťa dopravovalo počas predchádzajúcich troch rokov do materskej školy. Deti, ktoré majú škôlku na sídlisku „pod oknami“ a zvládali túto aktivitu samy, to určite zvládnu aj so školou. Ak ste dieťa do škôlky vodili, budete ho to musieť naučiť.

Prvý mesiac choďte celú trasu s prváčikom. Prejdite si cestu pešo, ukážte mu, ako sa má na nej správať. Ak bude potrebovať ísť autobusom alebo električkou, choďte s ním toľkokrát, kým budete mať istotu, že to dokáže zvládnuť samo.

Upozorňujte ho najmä na bezpečnosť pri prechádzaní cez cestu, lebo ráno býva zhon. Ideálne by bolo, keby sa vaše dieťa spojilo s kamarátom, ktorý navštevuje tú istú školu. Zo skúseností viem, že starší súrodenec nebýva najlepšou voľbou.

Staršie deti sa cítia obťažované, majú svoje návyky, chcú so svojimi kamarátmi prebrať po ceste do školy veľa osobných problémov a na malého prváka sa veľmi neobzerajú. Závisí to však od výchovy v rodine, niektoré deti sú veľmi zodpovedné. Prváci vedení k samostatnosti a s krátkou trasou do školy zvládnu samostatný príchod na vyučovanie aj za mesiac.

Dnes je však trend vyberať si školu bez ohľadu na vzdialenosť. V takom prípade využite prvé rodičovské združenie na zoznámenie sa s rodičmi spolužiakov a možno zistíte, že sa budete môcť pri dopravovaní detí do školy striedať.

K téme sa vyjadruje: školská psychologička Ivana Juráčková, Základná škola Ľudovíta Štúra v Modre