Prečo snívame?

Budíte sa ráno s hlavou plnou bláznivých nereálnych udalostí, ktoré sa vám zjavili vo sne? Alebo si nikdy na nič neviete spomenúť? Čo vlastne sny znamenajú a prečo sa nám sníva? Dôležitý význam sa im pripisoval už v starovekých civilizáciách.

V Grécku mali napríklad niekoľko stoviek chrámov boha Asklépia, známeho aj ako Eskulap, v ktorých sa liečilo pomocou spánku a snov. Neskôr sa verilo, že čistá, hriechmi nezaťažená kresťanská duša mohla prostredníctvom snov nazerať do budúcnosti. Dlhý čas boli sny a ich význam plne v područí množstva snárov, ktoré ponúkali najrôznejšie výklady a možnosti pochopenia. S ich výkladom a významom to však nie je také jednoduché.

Fáza živých snov Výskum spánku a snenia sa dnes opiera o moderné technológie, ktoré zaznamenávajú činnosť mozgu pomocou snímania jeho elektrickej aktivity. „Počas bdelého stavu je táto aktivita rýchlejšia a pri fáze spánku sa spomaľuje. Mení sa aj podľa veku. Mozog človeka začína fungovať už v dvanástom – trinástom týždni tehotenstva.

Do narodenia je nepretržite v spánku, počas ktorého prebieha snenie ako proces organizácie mozgu a učenia. Prebiehajú v ňom biochemické procesy vyvolávajúce elektrické potenciály merateľné pomocou elektroencefalografie,“ vraví psychologička Mária Sopková. Počas spánku sa v mozgu striedajú rôzne fázy aktivity.

Jedna je non REM fáza s pomalými vlnami, ďalšia je fáza REM, počas ktorej dochádza k zvýšenej činnosti mozgovej kôry, čiže k vyššej mozgovej aktivite, spotrebe kyslíka alebo k nárastu hladiny adrenalínu. V preklade znamená REM fázu rýchlych pohybov očí. Počas nej prebieha snenie, ktoré má inú logiku a obsah v porovnaní s činnosťou našej mysle a vedomia v bdelom stave. Hovorí sa jej tiež fáza živých snov.

Non REM fáza je zase charakteristická hlbokou relaxáciou, keď klesá aktivita mozgovej kôry a psychický obsah snenia je menej intenzívny. „Sen je teda normálnym produktom mozgovej činnosti. Je reálny a zmysluplný,“ dodáva odborníčka.

Pozitívne myslenie, pozitívne sny Veci, udalosti, ľudia a vôbec všetko, čo sa nám objavuje v snoch je spojené s obsahom našej mysle počas bdelého stavu. Preto netreba sny ani spánok vôbec podceňovať. Môžeme sa z nich totiž o sebe dozvedieť dôležité veci, ktoré si v bdelom stave neuvedomujeme.

Nesníva sa vám? Či už si svoje sny pamätáme, alebo nie, každý z nás v noci sníva, dokonca viackrát. Snívame počas celého spánku, ale v REM fáze najintenzívnejšie. Ak si aj človek svoje sny bežne nepamätá, keď je prebudený práve počas spánkovej REM fázy, bude schopný si prebiehajúci sen uvedomiť. Na zapamätanie si sna je tiež dôležitý proces prebúdzania. Keď nevstávame úzkostlivo a v strese, ale v pokoji a máme čas sa pomaly prebudiť, príbeh, ktorý sa nám sníva, si môžeme zapamätať. Zaujímavosťou sú takzvané lucidné sny, počas ktorých si reálne uvedomujeme, že snívame. Sú zvyčajne oveľa živšie a zreteľnejšie než ostatné sny.

Mozog má skrátka svoje vlastné mechanizmy, ktorými počas spánku pomáha človeku k tomu, aby sa zregeneroval a vyliečil z každodenných tráum. „Obsah snov často odráža to, aké postoje máme k životu, či vnímame život pozitívne, alebo skôr negatívne, do akej miery sme vystavení stresujúcim udalostiam a podnetom.

Počas snenia jednotlivcov môže potom dochádzať ku kombináciám vedomého a nevedomého obsahu vyjadreného symbolmi,“ vraví psychologička. Práve symboly môžu byť podnetom na hľadanie riešení v životne náročných situáciách, pri riešení psychických konfl iktov, po traumatických udalostiach, pri duševných poruchách, alebo odrážajú prežité denné udalosti. Niekedy môžu mať tiež charakter udalostí, pri ktorých ešte len očakávame, že sa stanú.

Sny vyjadrujú spoločné významy, zároveň sú odrazom jedinečnosti človeka, jeho životných ciest a osobného vývoja. Interpretácia snov by mala vychádzať z toho, čo je pre snívajúceho človeka zmysluplné, prípadne objavné, čo mu pomáha pochopiť vnútorné psychické procesy, ktoré súvisia v jeho mysli s nevedomými obsahmi.

Skúmanie snov napríklad ukázalo, že ľudia, ktorí celkovo v bdelom stave prežívajú pozitívne emócie, čiže veselosť a sebaistotu, si menej pripúšťajú strach alebo smútok a majú často príjemné sny. Naopak, ľuďom, ktorí viac podliehajú negatívnym emóciám, sa v podobnom duchu aj sníva.

Rozumieme snom? Podľa čoho môžeme odhaliť a dešifrovať význam našich snov? Veľký posun v chápaní snov nastal v devätnástom storočí vďaka zakladateľovi psychoanalýzy Sigmundovi Freudovi a jeho žiakovi Carlovi Gustavovi Jungovi.

Zatiaľ čo Freud v snoch nachádzal najmä sexuálne významy, Jung ich chápal v širšom kontexte, napríklad aj ako výsledok individuálneho alebo kolektívneho nevedomia, archetypov, ktoré sú v našom mozgovom informačnom systéme akoby geneticky získané a uložené. V každom prípade pri výklade snov vždy záleží na tom, komu sa sen sníva.

„Spomínam si na sen, ktorý sa mi sníval v čase, keď som bola na seminári o smrti. Bežala som v ňom pred obrovskou vlnou vody, akousi cunami, a vedľa mňa, ako môj tieň, bežal ešte jeden človek. Pred nami bol kopec, na ktorý som sa potrebovala dostať s vedomím, že na ňom mi už nič nehrozí. Podarilo sa nám dobehnúť do bezpečia včas, načo som sa zobudila s rozbúšeným srdcom, spotená a s pocitom šťastia, že to nebolo naozaj.

Tento sen mi pomohol uvedomiť si svoju silu, ale aj bezmocnosť. Tieň vedľa mňa bol koniec môjho života, ktorý je ťažké prijať, ale pomáha to viac si vážiť život a uvedomiť si jeho krásu a príjemné stránky, kým sa dá. Je to moja interpretácia a, priznám sa, neviem, čo by na to povedali Freud a Jung,“ spomína Mária Sopková.

Aj keď hovoríme o archetypoch, ktoré sú spoločné pre každého, napríklad predstava hrdinu, rodičov alebo dieťaťa, predsa len významy jednotlivých udalostí, osôb alebo prostredia sa musia dešifrovať s prihliadnutím na daného človeka. Záleží na jeho veku, záujmoch, prežívaní udalostí, zážitkoch a vnímaní. Najrôznejšie snáre, v ktorých si nájdeme v krátkosti vysvetlené heslá, nedokážu spoľahlivo odhaliť všetko, čo môže byť v našom sne skryté.

Jednotlivé slová totiž nemajú len jeden – dva významy, ale sú mnohoznačné. Preto môže byť zaujímavé si napríklad sny zapisovať a postupne v nich hľadať hlbšie uložené posolstvá nášho nevedomia. Tým spôsobom sa môžeme nielen vyrovnať s vedomými či nevedomými problémami, ale aj lepšie spoznať samých seba, svoje myslenie a cítenie.

Sny sú dôležité nielen pre človeka

Ohľadom významu snov a snenia na funkciu mozgu sú známe pokusy s dvoma skupinami krýs. „V prvej skupine, v ktorej mali krysy úplne narušený spánok, žili iba dvadsaťjeden dní, potom nastala smrť. Krysy druhej skupiny, ktorým bol prerušený spánok počas spánkovej REM fázy, teda fázy živých snov, žili až tridsaťsedem dní. Príčina smrti v oboch skupinách nebola známa. Predpokladá sa však, že k nej došlo vplyvom rozpadu riadiacich mozgových funkcií,“ uvádza psychologička Mária Sopková.

K téme sa vyjadruje: psychologička Mária Sopková, www.narrativelife.sk