Keď sa povie lietajúci balón, vybaví sa mi scéna z filmu Vratné lahve, kde sa pokúšal zvládnuť riadenie balóna Zdeněk Svěrák so svojou filmovou manželkou. Dokázal by pilotovať teplovzdušný balón aj laik?
Môžete zabudnúť na to, že by ste odleteli ako Svěrák. Nie je to vôbec jednoduché, veď máte nad sebou niekoľko sto štvorcových metrov látky a kubíky teplého vzduchu (smiech). Keď som sa rozprávala s kolegami, pilotmi motorových lietadiel, všimla som si, že pred týmto typom lietania majú veľký rešpekt. Balón im pripadá neriaditeľný. Na lietanie v ňom potrebujete cit a množstvo nalietaných hodín, aby ste vedeli, nakoľko potrebujete vyhriať balón, aby ste stúpali, kam treba. Každá hladina vzduchu má svoj smer a rýchlosť. Je to doslova plávanie vzduchom.
Okrem toho treba mať určité technické zručnosti. Aj preto je žien pilotiek tak málo?
Skôr je to o tom, že ženy nie sú až také súťaživé typy, nepotrebujú dokazovať, že sú hrdinovia (smiech). Ale je pravda, že na balóne treba sústavne riešiť nejakú technickú záležitosť a vyžaduje si to aj telesnú zdatnosť – v tomto ženy nemajú také možnosti ako muži. Nehovorím, že nie sme zručné, ale jednoducho nás svet berie tak, že nesústružíme, ani sa nehrabeme v elektronike. Za tie roky čo lietam, som sa však už čomusi naučila, takže techniku okolo lietania si dokážem riešiť sama.
Zrejme aj tak nikdy neletíte sama...
Môžem letieť aj sama, ale takú potrebu nemám. Balónové lietanie je krásne, farebné, „dotýkate“ sa slnka a tešíte sa z toho, že sa o tú nádheru môžete s niekým podeliť. Milujem ranné lety. V nižších výškach vidíte behať v zarastenej tráve srnky, ospalí ľudia vyjdú na priedomie a kývajú vám. Práve tým, že nesedíte v kabíne lietadla, máte kontakt priamo so vzduchom, so slnkom, cítite vôňu hmly, oblakov a všetkého.
Ako vonia hmla?
Rôzne, podľa toho, kde ste. Na jeseň je cítiť hubami, v lete čerstvou trávou.
Asi záleží aj na tom, v akej krajine sa nachádzate.
Presne, záleží na ročnom období aj krajine. Páči sa mi, že keď som niekde v cudzine, vďaka balónu mám veľmi úzky kontakt s miestnymi ľuďmi, pretože často pristávame niekde na farmárskych políčkach. Napríklad, keď sme boli na súťaži v Portugalsku, pristáli sme v úplne neobývanej časti. Kolega išiel peši niekoľko kilometrov zháňať sprievodné auto. Ja som zatiaľ zostala na statku s babkou, ktorá tam žila úplne sama. 
Mala tam len kozy a olivy. Pomohla mi zbaliť balón a ja som jej zase pomáhala na poli. Potom ma zavolala k sebe a pohostila kozím mliekom, ktoré mi servírovala z hrdzavej nádoby. Za normálnych okolností by som sa ho v živote nedotkla, ale sú situácie, keď človeka nechcete uraziť, preto neprotestujete a ponúknete sa.
Máte za sebou množstvo balónových šampionátov, počas ktorých je naraz vo vzduchu aj sto balónov. Nemôžu sa zraziť?
Občas sa stane, že nejaký neskúsený pilot neukontroluje svoj pohyb a vtedy hrozí zrážka. Vo Francúzsku sa mi raz počas pretekov stalo, že som sa asi v tisícdvestometrovej výške zrazila s balónom, ktorý sa pustil do
rýchleho klesania. Len nejakým šťastím sme sa navzájom nerozdriapali. Väčšinou sa takéto nehody končia veľmi zle.
Ako vyzerá masový štart balónov?
Na spoločný štart musí organizátor pripraviť obrovskú plochu. Na nafúkanie jedného balóna treba asi pol štadióna, takže keď je tých balónov sto, asi si viete predstaviť tú rozlohu (smiech). Existuje aj druhý typ štartovania, ktorý sa využíva väčšinou na súťažiach, kde musíte čo najpresnejšie naletieť na vopred určený cieľ. V takom prípade si každý pilot hľadá čo najlepšie miesto štartu sám. Potom sa začnú zo všetkých možných strán zlietať balóny, ktoré postupne spravia jednu lajnu a idú určeným smerom.
Počasie hrá pri lietaní v balóne nezanedbateľnú úlohu. Viete odhadnúť, ako sa bude vyvíjať počas letu?
V domácom prostredí áno, na súťažiach sa musím spoľahnúť na informácie, ktoré nám poskytnú pred štartom. Vždy, keď prídem do iného prostredia, chvíľu mi trvá, kým sa adaptujem a zorientujem v miestnych podmienkach. Je to tým, že lietanie nie je mojím zamestnaním, netrénujem denne, je to len moje hobby.
Stáva sa často, že zrušia pre zlé počasie preteky?
Organizátori ich väčšinou nechcú zrušiť jednak pre prestíž a často aj kvôli sponzorom. Aby boli majstrovstvá platné, snažia sa za každú cenu odlietať aspoň tri disciplíny.
Akurát pred týždňom sme sa vrátili z Francúzska, kde sme sa počas dvoch týždňov zúčastnili na troch súťažiach vrátane Svetového pohára žien. Všetky preteky sprevádzalo zlé počasie. Napríklad na Svetovom pohári žien sme regulárne odlietali len jedno súťažné kolo. Na ďalších súťažiach to prebiehalo tiež v štýle: rýchlo odlietajme disciplínu, kým nezačne pršať alebo nepríde búrka.
Ocitli ste sa niekedy počas pretekov v búrke?
Stalo sa mi to na majstrovstvách sveta asi pred štyrmi rokmi. Počas vyhlásenia disciplíny prišiel odrazu uragán a silný dážď. Našťastie som ešte nebola vo vzduchu. Všetci sme pomáhali pilotom, ktorí už vzlietli, aby sa dostali na zem. Balóny doslova trhalo z lán. Bolo to ako fatálna katastrofa, už nikdy by som takúto apokalypsu nechcela zažiť.
Povedali ste si niekedy, že radšej nepoletíte?
Práve pri takýchto podmienkach sa dostávam do fázy zvažovania. Človek síce miluje vzrušenie, chce lietať, ale na druhej strane to nenávidí, lebo po niekoľkých dňoch je totálne fyzicky aj duševne zničený.
Čo vlastne treba spraviť, keď sa z ničoho nič objaví prudký vietor a ste vo vzduchu?
Vtedy sa snažíte pristáť do závetria, napríklad za vysoké stromy. Keď však vidíte, že nebudete mať možnosť pristáť ešte niekoľko kilometrov alebo sa blíži západ slnka, musíte sa „napchať“ niekde, kde nie sú prekážky napristátie, opatrne, aby ste sa o nič nezachytili. Ideálne je dlhé pole bez terénnych nerovností, kde sa môžete nechať ťahať vetrom ešte desiatky metrov. Zároveň musíte nájsť plochu, na ktorú sa dá dostať autom.
Do lietania ste sa pustili už v šestnástich rokoch. Aké boli vaše letecké začiatky?
Boli veľmi pekné. Vtedy boli kopce okolo Nízkych Tatier a Slovenského rudohoria priam obsypané nadšencami závesného lietania, ktorí skúšali všetky možné konštrukcierogál. Každý chcel okúsiť pohľad na svet zhora. Veľmi sa mi to zapáčilo, preto som sa k jednej takejto skupine v Podbrezovej pripojila.
Nebáli ste sa prvého letu?
V šestnástich som veľmi neriešila, čo si kto o tom myslí, alebo či je to bezpečné. Len moja rodina bola z toho spočiatku zdesená (smiech). Samozrejme, človek má prirodzený rešpekt, ale pri lietaní nemôžete mať veľmi strach, lebo je spojený so stresom, 
čo je vo vzduchu mimoriadne nebezpečná kombinácia. Nemôžete lietať len rekreačne, základom bezpečnosti je mať dostatočný nálet hodín.
Čo je podľa vás na lietaní najťažšie?
Lietanie balónom je nádherná vec, ale musíte absolútne zabudnúť na komfort. Ráno vstávate o piatej, lebo sa lieta zavčas rána preto, že balóny nelietajú v termike – teplých stúpavých prúdoch vzduchu, ktoré sa tvoria po ohriatí Zeme a sú využívané pilotmi plachtármi. Okrem toho robíte s ohňom, sú tam spaliny a často jazdíte do terénu, kde to nie je celkom pohodlné. Príletom sa to nekončí. Na záver musíte všetko zbaliť, pričom ide asi o tonu vecí a musíte ísť natankovať. Jeden let zaberie veľa času, hneď je pol dňa fuč. Počas súťaže v tomto režime pokračujete aj večer, do postele sa dostanete pred polnocou a ráno sa to opakuje.
Ale na druhej strane, samotné lietanie vám zrejme pomôže zabudnúť na každodenné starosti...
Určite, keď máte krajinu hlboko pod sebou, necháte na nej všetky svoje problémy. Je to nezabudnuteľný pocit.
Anna Nociarová (47)
pochádza z Hronca, dediny na Horehroní. K lietaniu sa dostala ako šestnásťročná – vyskúšala rogalo, vetroň aj kĺzavý padák. Balónovému lietaniu sa venuje súťažne už desať rokov. Slovensko a športovú organizáciu ŽP Šport Podbrezová úspešne reprezentuje na svetových a európskych šampionátoch. V roku 2007 získala majstrovský titul na domácom šampionáte a šieste miesto na Svetovom pohári žien vo francúzskej Normandii. Nedávno sa zúčastnila na majstrovstvách sveta vo Francúzsku, kde obsadila jedenástu priečku. Začiatkom septembra organizuje nultý ročník medzinárodnej balónovej fiesty s preletom cez Nízke Tatry. V súčasnosti je vedúcou leteckej prevádzky pre balónové lietanie, kde dohliada na leteckú činnosť klubov, ktoré sú prevádzkované v Slovenskom národnom aeroklube a tvoria reprezentačné tímy. Pracuje ako fotografka na oddelení propagácie v Železiarňach Podbrezová. Je vydatá.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
