Paradajkový pretlak
Dobre vyzreté paradajky umyte a pokrájajte na menšie kúsky. Varte ich spolu s vodou (na 1 kg paradajok pripadá 1 dl vody) za stáleho miešania. Po rozvarení ich prepasírujte cez jemné sitko, aby ste sa zbavili nežiaducich šúp a semien. Do 1 kg získaného pretlaku primiešajte 20 g soli a 30 – 40 g cukru podľa zrelosti a chuti. Nalejte do fliaš a sterilizujte 35-40 minút.
TIP: Pripravený pretlak môžete namiesto sterilizovania odložiť do mrazničky.
Domáci kečup
- 1,5 kg zrelých paradajok
- 2 - 3 červené papriky
- 2 cibule
- stredne veľký pór
- 3 nelúpané jabĺčka
- kúsok zeleru
- petržlen
- 5 zrniek nového korenia
- 5 zrniek čierneho korenia
- 5 borievok
- ČL horčicových semienok
- kúsok celej škorice
- 2 klinčeky
- 2 bobkové listy
- kúsok zázvoru
- štipka mletej rasce
- 0,5 dl octu
- 5 PL kryštálového cukru
- 2 ČL soli
- ČL mletej sladkej papriky
- feferónka
- štipka konzervantu

Všetky koreniny zabaľte do vrecúška z gázy. Zeleninu a jablká umyte, nakrájajte na kúsky a spolu s koreninami dajte dusiť na 30 minút. Za stáleho miešania odparujte prebytočnú vodu. Koreniny vyberte a zmes prepasírujte a rozmixujte. Pridajte cukor, soľ, ocot a konzervačný prípravok. Ak je zmes stále riedka, znovu ju dajte variť. Hotový kečup naplňte do fľaštičiek alebo do pohárov, uzatvorte a krátko sterilizujte.
Pikantná papriková nátierka
Na 2 kg kapie pripadá:
- 500 g paradajok
- 500 g cibule
- 250 g feferónov
- 1 hlavička cesnaku
- 1/4 hlávky kapusty
- 100 g soli
- 200 g kryštálového cukru
- 1 dl octu
- 1 dl oleja

Zeleninu pomelte na mäsovom mlynčeku. Vzniknutú masu dajte do hrnca a dochuťte prísadami. Za stáleho miešania varte na miernom plameni najmenej 1 hodinu alebo do želanej hustoty. Ešte horúce naplňte do menších pohárov a prikryté dekou nechajte vychladnúť. TIP: Ak polovicu papriky nahradíte opečeným mletým bravčovým mäsom vyrobíte si výdatnú domácu paštétu.
Paradajkové čatní
- 500 g paradajok
- 2 čili papričky
- 40 g hrozienok
- 2 klinčeky
- 500 g želírovacieho cukru
- cibuľa
- 2 PL balzamikového octu

Paradajky povarte vo vriacej vode, ochlaďte v studenej vode a ošúpte. Rozkrájajte ich na menšie kúsky. Pridajte pokrájanú cibuľu, papričky a ostatné suroviny a varte približne 5 minút. Horúce plňte do pohárikov, uzatvorte a sterilizujte 20 minút pri teplote 80 stupňov.
Cuketová horčica
- 2 kg cukety
- 2 cibule
- 3 zelené papriky
- 1 feferónka
- trošku chrenu
- 2 dl vody
- 2 dl oleja
- 2 dl octu
- 1 pohár horčice (300 - 350 g)
- 130 g cukru
- 3 ČL mletého čierneho korenia
- 4 ČL soli

Cukety, cibuľu, papriku, feferónky a chren rozvarte s vodou domäkka. Potom vodu dobre sceďte, pridajte ostatné prísady, premiešajte a naložte do pohárikov. Sterilizujte 10 minút.
Mexické lečo
- 1 kg fazule
- 700 g papriky
- 600 g cibule
- 400 g paradajok
- 240 g sterilizovanej kukurice
- 220 ml paradajkového pretlaku
- 200 g cukru
- 2 dl oleja
- 2 dl octu
- soľ, mleté čierne korenie

Fazuľu uvarte do polomäkka, pridajte nakrájanú zeleninu a varte do zmäknutia. Nakoniec primiešajte kukuricu, cukor, pretlak, olej, ocot a soľ a korenie podľa chuti. Naplňte do pohárov a sterilizujte približne 15 minút.
Ako si ich zachovať čo najdlhšie?
● NAKLADANIE V SOLI - soľ sa na konzerváciu používa od nepamäti. Má to však malý háčik. So soľou sa nedajú konzervovať všetky druhy zeleniny a už vôbec nie ovocie. Tie, ktorým to neprekáža, ako prelisovaný cesnak, nastrúhaný, koreňová zelenina, čili papričky či zmes nasekaných byliniek, možno takto pripraviť na horšie časy len v obmedzenom množstve.
● MLIEČNE KVASENIE - podobne ako soľ aj kyslé prostredie bráni rozmnožovaniu nechcených mikroorganizmov. Na mliečne kvasenie sa najčastejšie používajú uhorky - „kvasáky“, kyslá kapusta z kameninového súdka a v posledných rokoch k nám zo zahraničia zavítali i skvasené zmesi nakrájaných zelenín ako karfiol, cibuľa, cvikla, uhorky či koreňová zelenina. Takáto zmes sa volá - „pickles“ a nejde v podstate o nič iné ako o inak pripravenú čalamádu. Jedinou nevýhodou takto uchovanej zeleniny je jej zmena chuti na kyslú.
● SUŠENIE - používali vo veľkom i naše babičky. Sušenie sa skôr používa na zachovanie ovocia, hríbov, byliniek, ale i namletej zeleninovej zmesi, ktorá sa po zmiešaní so soľou používa v kuchyni ako dochucovadlo. Na sušenie môžete využiť elektrickú sušičku, ale i vašu kuchynskú rúru, v nijakom prípade sa neodporúča sušiť na slnku, s výnimkou dosúšania po zbere strukovín, maku a cibuľovín.
● STERILIZOVANIE - je asi najznámejším spracovaním úrody. Využíva sa pritom hlavne cukor, kyselina citrónová, soľ alebo ocot. Sterilizuje sa teplom v uzatvárateľných fľašiach bez prístupu vzduchu. Dobre pripravené zaváraniny vám vydržia v špajze či v komore aj niekoľko rokov.
● JESENNÉ USKLADNENIE V PIVNICI - uskladnenie zeleniny v zatemnenej pivnici s primeranou teplotou a vlhkosťou v debničkách sa stalo už akousi tradíciou. Jedinou nevýhodou je, že takto uskladniť zeleninu a ovocie si nemôžu dovoliť ľudia, ktorí žijú v panelákových domoch.
Autor: mag