Komunikácia s nenarodeným dieťaťom

Najnovšie výskumy potvrdzujú, že dieťa vníma intenzívne okolitý svet už niekoľko mesiacov pred narodením.

Názory, že žena počas tehotenstva funguje ako inkubátor, ktorý neprepúšťa vplyvy z vonkajšieho prostredia k plodu, sú už dávno prekonané. Odborné štúdie vyzdvihujú aktívnu úlohu matky pri vnútromaternicovom vývine plodu. „Život človeka sa začína počatím a počas následných deviatich mesiacov dieťa zažíva množstvo podnetov, ktoré ovplyvňujú jeho vývoj.

Poruchy srdca, imunity či diabetes sú výsledkom stresov prežitých prostredníctvom matky v prenatálnom a ranom postnatálnom štádiu,“ tvrdí psychiater Thomas Verny, autor publikácie The Secret Life of the Unborn Child. Na dieťa vplývajú matkine nálady prostredníctvom hormónov, ktoré sa vylučujú, keď je v strese, alebo naopak, keď zažíva príjemné pocity.

Okrem toho odborníci vyzdvihujú potrebu prenatálnej stimulácie plodu zvukom, dotykom, pohybom, svetlom, ktorá podporuje jeho fyzický i psychický vývoj. Štúdie doktora Vernyho dokazujú, že deti vystavené takýmto stimulom počas gravidity v neskoršom veku vykazujú zvýšené zrakové, sluchové, jazykové a motorické schopnosti.

Navyše, deti, ktorým sa matky venovali už počas tehotenstva, po pôrode dokázateľne lepšie spávali, boli vnímavejšie a smelšie. Doktor Verny tvrdí: „Čím viac stimulujete sluchové nervy plodu, tým viac sa vyvinie a posilní neurónová a synaptická sieť v mozgu, a keď sa dieťa narodí, je vďaka tomu lepšie pripravené na život.“ Obdobne to vraj funguje i s hmatom a zrakom.

Kedy je najlepšie začať?

V treťom mesiaci je plod schopný profitovať z dotykovej stimulácie. Bábätko už vníma priestor a hmatové podnety, vhodné je preto hladkanie, škrabkanie či jemné bubnovanie na brucho. Sluch sa vyvinie v piatom mesiaci, odvtedy môžeme využiť cielenú hlasovú a zvukovú komunikáciu. Zvuky, ktoré dieťa opakovane vníma v maternici, budú naňho pôsobiť upokojujúco aj po narodení. Matkin hlas či melodické hmkanie sú osvedčeným receptom na upokojenie dieťaťa.

5 tipov na prenatálnu komunikáciu

Rozprávajte sa - aj keď pôjde skôr o monológ, hlas a melódia reči, ktoré dieťa vníma v maternici, následne uľahčia rozpoznávanie jazyka v neskoršom vývoji.
Venujte mu pozitívne myšlienky - prostredníctvom vylučovaných hormónov v tele matky je dieťa schopné vnímať pocity nehy a lásky, ktoré pri takýchto myšlienkach vznikajú.
Dotyky - pozitívny efekt potľapkania, pohladenia, klopkania v rytme hudby, či len tak, výskumy potvrdili výraznejšími predrečovými prejavmi a skorším začiatkom prvého hovorenia u takto stimulovaných bábätiek.
Hrajte sa - zahrajte si s bábätkom hru. Keď pocítite jeho pohyby, položte na to miesto ruku, môžete povedať aj nejaké slovo, ale vždy to isté. Dieťa si tento postup zafi xuje a čoskoro bude „kopnutím“ odpovedať na každý váš cielený dotyk.
Spev - „Ukázalo sa, že pravidelný spev stimuluje rast dentritov neurónov v mozgu, a tie pri pôrode neumierajú (ako sa to deje v mozgu novorodeniatok, ktorým mamičky nespievali). Takéto deti vykazujú väčší rozsah pamäti a rýchlejšie sa u nich vyvíjajú mentálne schopnosti. Majú nadpriemerné jazykové a hudobné nadanie, sú značne tvorivé, majú schopnosť rýchlo spracúvať informácie,“ hovorí dula Martina Šanková.