Každý má nejaký rituál

Možno ste si niekedy všimli vrcholových športovcov, ako niekoľko okamihov pred štartom pretekov alebo pred vstupom na kurt pobozkajú talizman, alebo spravia nejaký špecifický pohyb. Prípadne ste počuli o rôznych rituáloch, ktorými sa herci v zákulisí pred divadelným predstavením uisťujú, že všetko vyjde tak, ako má.

Napríklad symbolické popľuvanie alebo kopnutie pre šťastie. Ide o vedomé rituály, ktoré im majú priniesť šťastie. Rituály najrôznejších druhov nás však sprevádzajú každodenným životom a často si ich ani neuvedomujeme. Spôsob, ako si o búvame topánky, ukladáme šálky v skrinke, upravujeme záves na okne, zaužívaná trasa, ktorou ideme do práce, lebo ak by sme šli inak, „mohlo by sa nám niečo stať“.

Alebo nešliapeme na kanál v tvare štvorca, lebo to znamená nešťastie. S podobnými pravidlami a poverami sa môžeme stretnúť kedykoľvek počas života a niektoré z nich vykonávame viac-menej podvedome. Aký majú pre nás význam? A prečo to vlastne robíme?

„Hľadáme si pravidlá, ktoré dodávajú životu rytmus. Riadime sa tradíciami, nad ktorými nepremýšľame. Ukladáme veci na tie isté miesta, čo sa postupne zautomatizuje. Spoločný menovateľ toho všetkého je vypnutie vedomej časti myslenia. Spustí sa vtedy niečo, čo môžeme nazvať poloautomatika, ktorá nám uľahčuje každodenné fungovanie.

V prípade potreby však vieme prepnúť do plného vedomia. Pravidelnosť dáva istotu, usporiadanosť, poriadok v každodennom systéme a zároveň kontrolu nad vecami a situáciami,“ vraví psychologička a psychoterapeutka Miroslava Muráriková.

Začíname od detstva

Pri našich obyčajných rituáloch nejde len o to čo, ale ako pravidelne robíme. Čistenie zubov, príprava kávy alebo čaju, obliekanie, to všetko sú činnosti, ktoré robíme vari všetci. Každý z nás však inak. A v tom je práve jedinečnosť našich rituálov.

Spomeňme si napríklad na Moniku zo seriálu Priatelia, ktorá musela mať okolo seba vždy a všade poriadok, ktorý považovala za dokonalý. Inak ju pochytila hystéria a stres. Aj keď v jej prípade už išlo o vtipné preháňanie, denné rituály či už doma, alebo v práci nám pomáhajú odbúravať napätie a uvoľňovať vplyv stresových situácií.

Stretávame sa s tým už od detstva. "Dieťa po narodení tvorí spolu s matkou jedinečnú sústavu, ktorá si hľadá prirodzeným spôsobom vlastné pravidlá. Vyplývajú zo vzájomnej komunikácie, z vnútorných pocitov, emocionality, osobnosti matky a vplyvov okolia, ako aj striedania biorytmu dňa a noci. To všetko ovplyvní dieťa, ktoré sa vo svojom adaptačnom procese prispôsobí podmienkam, aby mohlo prežiť. Vie, že keď bude v nepohode z hladu, pocitu mokra alebo osamelosti, matka príde a utíši jeho potreby,“ vraví odborníčka.

Takáto starostlivosť sa stane rituálnou a pravidelnou, ale nie rigidnou, nemennou. Zachováva si pružnosť podľa daných okolností. Dieťa si postupne zvykne na večerné kúpanie, pravidelné prechádzky, zaspávanie s čítaním rozprávok. V neskoršom veku je to jedenie z obľúbeného tanierika, hranie sa s „privilegovanou“ hračkou a podobne. „Dieťa tak získava istotu, že ten vesmír, ktorý pozná, je bezpečný a na sto percent funguje. Vie, že v bezpečí tohto systému môže objavovať celý svet,“ dodáva psychologička.

Nesmú nás ovládať

S pribúdajúcim vekom sa potreba určitých stereotypov a rituálov trošku zvyšuje, aj keď u každého je to silne individuálne. Pravda však je, že vo vyššom veku nám klesá schopnosť prispôsobovať sa novým veciam. Rituály sú na jednej strane rokmi prehĺbené zvyky, ale aj prejavom a zúročovaním skúseností a ich odovzdávaním mladším. Sú vlastným rozhodnutím a zároveň znakom stability.

Všetky rituály, ktoré zvyčajne robievame, sú neškodné, kým nezačnú negatívne zasahovať do nášho každodenného života a neovplyvňujú naše slobodné rozhodovanie a správanie. „Niekedy sa rituály stávajú niečím obmedzujúcim, a to v prípade, keď ovládajú človeka, ktorý stráca schopnosť ich dostatočne pružne meniť. Stávajú sa ovládajúcimi myšlienkami a skutkami. Nedovoľujú spontánne reagovať.

Človek začína byť ich otrokom. Rituály uvoľňujú úzkosť, ktorá znova narastá a vyžaduje si nové nutkanie rituálneho fungovania. Patológia v tomto smere má už diagnostickú nálepku, a to obsedantno-kompulzívna porucha,“ vraví psychologička. Ak sú pre nás rituály zdrojom istoty a usporiadanosti, ktorá nám pomáha, sú zdravé. Pokiaľ nás však ovládajú a bránia plnohodnotnému životu, sú už chorobné. Platí tu heslo – všetkého s mierou

Ako je to s rituálmi vo svete?

Najčastejšie sa nám rituály spájajú s ránom a večerom, čo sú akési stabilné momenty dňa, keď odchádzame a prichádzame domov. Reklamná agentúra BBDO uskutočnila výskum rituálov na vyše päťtisíc ľuďoch v 21 krajinách sveta. Zadefinovala rituály ako sériu činností, ktoré nám pomáhajú prechádzať z jedného emočného stavu do druhého.

A čo zistili? Napríklad 44 % Brazílčanov si číta v kúpeľni, v Saudskej Arábii to robí len 10 % ľudí. Plánovaný sex je realitou pre asi 41 % Číňanov, ale len pre 7 % Rusov. A oproti globálnemu priemeru sa ženy v Kolumbii, Brazílii a Japonsku maľujú v aute dvakrát častejšie. Ale aj keď sú v každej krajine rituály iné, jeden je všade rovnaký. Skoro každý človek znervóznie, keď sa jeho rituály vinou niečoho prerušia.

ZDROJ: WWW.BUSINESSWEEK.COM

Skúmali sme vaše rituály

V našej internetovej ankete na stránke www.zena.sme.sk sme sa vás pýtali na rituály. Kozmetický balíček za príspevok posielame Dagmar Zalčíkovej z Košíc.

„Mojím jedinečným rituálom každý deň je zhodiť z hlavy psa, ktorý sa ma snaží oskalpovať, a keďže má väčšiu výdrž ako ja, vzdám to a idem sa s ním prejsť. Z práce sa zastavujem u priateľky v práci na kávu, doma idem znova von so psom a začína sa každodenný kolotoč pri sporáku, práčke...“
Zdena T., Dolné Otrokovce

„Môj život sa točí okolo množstva rituálov, ktoré sa týkajú väčšinou mojich detí. Rituál, na ktorý sa každý deň teším je, keď večer deti uložíme spať a s manželom si sadneme na balkón, sledujeme svetlá na domoch a rozprávame sa, aký sme mali deň, čo nás potešilo. Tieto chvíle ma napĺňajú pocitom pohody a spokojnosti.“
Martina L., Šamorín

„Môj jedinečný rituál? Každý večer si vyberiem nejaký z mojich kamienkov - polodrahokamov - a dám si ho pod vankúš. Dnes to bude asi hematit. Mala som ťažký deň, tak nech ma zbaví negatívnej energie a dobre sa vyspím.“
Ingrid G., Stupava

„S mojím trojročným Maťkom si každý večer pred spaním čítame, hovoríme, čo nás čaká na ďalší deň a nakoniec si priložíme k sebe chodidlá a akoby sa pretláčame. Hovoríme si pritom labka k labke.“
Lenka K., Poprad