Máte zdravé sebavedomie?

Urobte si malý experiment. Postavte sa vyzlečená pred zrkadlo, uvoľnite sa a skúste sa nezaujato na seba pozrieť. Čo vidíte? Peknú farbu očí, zvodnú krivku bokov, milý úsmev alebo celulitídu na stehnách a mimické vrásky na čele?

To, čo vám ako prvé padne do oka, vypovedá veľa o vašom sebahodnotení. Považujete sa za príťažlivú charizmatickú osobu alebo nedokonalé stvorenie večne zápasiace so svojimi nedostatkami? Možno si poviete – myslím si o sebe len to, čo moje okolie, objektívne sa porovnávam s inými ženami a na všeobecne platnej stupnici hodnotenia som si vyčlenila primerané miesto.

Čo to však znamená objektívne sa porovnávať s druhými? Na základe akých kritérií sme sa rozhodli známkovať seba a iné osoby? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky sa možno dostanete do hlbín svojho podvedomia a nebudete sa stačiť čudovať, čo všetko prispelo k tomu, že sa dnes vnímate tak, ako sa vnímate.

Dedičstvo našich matiek

Mária je príťažlivá dáma v stredných rokoch. Vysoká, štíhla, vždy perfektne upravená. Kedysi, keď bola malé dievčatko, ju matka často brávala do cirkusu, kde spolu obdivovali vypracované postavy akrobatov. Keď potom išli domov, cestou matka nikdy nezabudla okomentovať fyzické kvality a nedostatky všetkých žien naokolo. Mária sa dozvedela, že krásne a príťažlivé sú tie, ktoré majú osí driek a elegantnú štíhlu siluetu.

Naopak, tie s kilami navyše, s kyprými bokmi a bacuľatými lícami boli zanedbané chuderky, ktoré si určite nikto neváži, dokonca ani ich vlastní muži. Tieto zážitky z detstva ju nútili celý život športovať a prísne kontrolovať výber stravy. Po vysokej škole sa vydala, porodila dve dcéry. A keďže pre ne chcela to najlepšie, poúčala ich, tak ako kedysi jej matka o tom, čo to zna mená zodpovedať ženským kritériám krásy.

Následky boli fatálne. Jedna z jej dcér ochorela v období dospievania na bulímiu, druhá na anorexiu. Až vtedy si Mária uvedomila, čo svojim deťom nevedomky spôsobila. „Dnes máme doma zakázané hovoriť o tom, akú má kto postavu, zásadne sa nebavíme o dietách ani o chudnutí,“ hovorí. Boj o zdravie svojich dcér ešte celkom nevyhrala, ale podarila sa jej jedna zásadná vec. Pochopila, čo bolo spúšťačom nezdravého mechanizmu a teraz sa pokúša chybu napraviť.

Každá chce byť milá a pekná

„Naše sebahodnotenie väčšinou vyplýva z detských rokov, keď na nás vplývali názory dospelých autorít, predovšetkým rodičov a učiteľov,“ vysvetľuje psychologička Tatiana Lesayová. „Je zarážajúce, že podľa niektorých prieskumov má až 90 percent našej populácie problémy so zdravým sebahodnotením. Zrejme to vyplýva z toho, že väčšinou sme ako deti často karhaní a počúvame viac kritických poznámok na svoju adresu, ako je zdravé.

Z nedostatku láskyplného a tolerantného prístupu potom nadobudneme presvedčenie, že nie sme pre druhých dosť dobrí.“ Potreba byť prijatá okolím ako dobrá a príťažlivá osoba je prirodzene viac vyvinutá u žien ako u mužov. Na rozdiel od našich polovičiek, ktorým ide v živote viac o výkon a o moc, je pre našu spokojnosť najdôležitejší pocit, že nás ostatní milujú, cítia sa dobre v našej prítomnosti a oceňujú náš vzhľad. V snahe zapáčiť sa ostatným sú preto mnohé ženy schopné násilne potlačiť svoju osobnosť.

„Hráme sa na niekoho, kým v skutočnosti nie sme v domnení, že si tak zaistíme väčšiu priazeň okolia,“ dodáva Tatiana Lesayová. Balansujeme vo vysokých lodičkách aj keď ideme len na nákup do supermarketu, alebo nevyjdeme na ulicu bez mejkapu ani keď ideme vyniesť smeti. V skutočnosti však takýmto spôsobom dosiahneme pravý opak toho, čo chceme.

Keďže sa kŕčovito kontrolujeme, viac ľudí tak odpudíme, než získame na svoju stranu. Možno si namýšľame, že sa nám to deje preto, že nie sme dosť štíhle, mladé, sexi alebo zaujímavé. V skutočnosti je to však úplne inak. Vzťahy fungujú ako zrkadlo. Ľudia k nám vysielajú odraz toho, čo k nim vysielame. Ak sú to myšlienky o vlastnej nedokonalosti, nečudo, že sa s nami necítia dobre.

Komplexy vo vzťahoch

Veľmi výrazne sa naše sebahodnotenie prejavuje vo výbere partnera a v našom sexuálnom živote. Ženy, ktoré majú zdravé sebavedomie, majú vždy viac nápadníkov ako tie, ktoré sa umárajú nad vlastnou nedokonalosťou. Bez ohľadu na to, ako vyzerajú. Možno ste aj vy mali v škole spolužiačku, ktorá síce nepatrila medzi triedne topkrásavice, ale vyžarovala zo seba charizmu, ktorej nedokázal odolať nijaký muž. Nenadarmo sa hovorí, že sexepíl a dokonalosť sú dve celkom odlišné veci.

„Niektorým ženám to však nevysvetlíte,“ tvrdí Tatiana Lesayová. „Nedokážu pochopiť, že muži nechcú partnerky, ktoré sa stále pozorujú a kontrolujú.“ Pre ženy s nízkym sebahodnotením je typické, že svoje komplexy prenášajú na partnera. Podľa Tatiany Lesayovej sa neraz upriamia na muža, ktorý ich spoločensky výrazne prevyšuje, aby si tým potvrdili vlastnú hodnotu: „V takýchto prípadoch sa snažia celý svoj život prispôsobiť partnerovi, sú ochotné vzdať sa pre neho vlastných túžob a plánov a robia všetko pre to, aby ich dotyčný čo najviac potreboval.“

Na druhej strane iná skupinka zakomplexovaných žien si zámerne vyberá submisívnych partnerov, ktorí im potvrdzujú ich hodnotu tým, že ich obdivujú. Nanešťastie takáto nerovnováha sa vo vzťahoch s pribúdajúcimi rokmi vždy nejako vypomstí. Ak sme potlačili svoje potreby v mene blaha dominantnejšieho partnera, jedného dňa sa neubránime vlastnej nespokojnosti.

Tej sa však nevyhneme ani v prípade, ak náš submisívny partner prestane sypať z rukáva lichôtky a vo všetkom nám pritakáva. Ak si neuvedomíme vlastný podiel zodpovednosti na celej situácii, hrozí, že sa s dotyčným rozídeme a v ďalšom vzťahu budeme opakovať presne tú istú chybu. „Niekedy môže najlepšie pomôcť pri riešení situácie nezávislý manželský poradca, mediátor, ktorý nám dokáže poskytnúť objektívny pohľad na vec,“ odporúča Lesayová.

Vzťahové problémy s mužmi vrátane sexuálnych sú často indikátorom toho, že s naším sebavedomím nie je niečo v poriadku. Ženy, ktoré dokážu samy seba prijať bez podmienok, nekladú podmienky ani iným, nedávajú im pocítiť, že ich lásku si treba niečím zaslúžiť. Jednoducho milujú druhých rovnako ako seba – bez ohľadu na prípadné nedostatky, a tým si automaticky zaisťujú pocit radosti vo vzťahoch.

Za všetkým je strach

Bohužiaľ, pocit večnej nedostatočnosti v nás nevzbudzujú len prehnane kritické autority z detstva, ale aj mediálny tlak založený na propagácii rôznych služieb a výrobkov. „Či už ide o predaj poistky alebo omladzovacieho krému, predajcovia sa nám vždy snažia nahovoriť, že niečo nevyhnutne potrebujeme k tomu, aby bol náš život dokonalý,“ vysvetľuje Tatiana Lesayová.

Tlak reklamy a médií padne vždy na úrodnú pôdu tam, kde narazí na nízke sebavedomie. Núti nás chodiť na plastické operácie, utrácať majetok za kozmetiku, hnať sa za značkovou módou a ktovie čo ešte. Pritom na konci všetkej tej snahy je len pocit ďalšej nedokonalosti. „Vymaniť sa z toho bludného kruhu dá len tak, že prekonáme strach z odmietnutia,“ vysvetľuje Tatiana Lesayová.

„Nie sme povinné páčiť sa každému na svete.“ Keď si túto oslobodzujúcu skutočnosť naplno uvedomíme, zbavíme sa potreby stále niečo kritizovať na sebe aj na druhých, čím sa nám automaticky nesmierne uľaví. Stres spojený s nízkym sebavedomím núti človeka byť stále v strehu, čo sa často negatívne prejavuje aj na jeho zdravotnom stave a môže dokonca skrátiť aj dĺžku života. Preto ak chceme dlho a zdravo žiť, mali by sme sa na všetku tú kritiku, ktorá nás oberá o radosť, jednoducho vykašľať.

Preskúmajte si sebavedomie

Pokúste sa úprimne odpovedať na nasledujúce otázky:

• Často porovnávate svoj vzhľad so vzhľadom iných žien?
• Stáva sa vám, že sa bojíte otvorene vyjadriť svoj názor len preto, lebo sa bojíte odmietnutia?
• Bývate unavená z ľudí, máte pocit akoby z vás vysávali energiu?
• Bojíte sa starnutia?
• Keď sa dostanete do konfliktu, trápia vás pocity viny? Ak ste na niektorú otázku odpovedali kladne, prospelo by vám, keby ste trochu zľavili z nárokov na svoju osobu a viac sa zamerali na svoje kladné stránky.

Pomôže autosugescia?

Odborníci na pozitívne myslenie tvrdia, že na zvýšenie nízkeho sebahodnotenia čiastočne pomáhajú formulky typu „som úspešná“, „som milovaná“, „som príťažlivá“. Môžete si ich povedať napríklad ráno pred zrkadlom. Zvyčajne však samy osebe nedokážu zázraky. Bez toho, aby sme sa dokázali vzdať strachu z neprijatia, veľmi neúčinkujú. Preto je pre osoby, ktoré majú problémy so zdravým sebahodnotením, potrebné pátrať po príčinách psychickej nepohody.

K téme sa vyjadruje: psychologička Tatiana Lesayová, www.medifera.sk