Dnes sa budeme rozprávať o vtipoch.
Amela (11): Môžem jeden povedať? Príde smrtka ku dverám a povie: „Otecko, chcem tvoju dušu.“ A otecko na to: „Anička, duša moja, niekto ťa hľadá.“
Karolína (12): Aj ja viem jeden. Beží vojak po ceste a kričí: „Mier, mier!“ Strelec mu odpovedá: „Však mierim, len sa toľko nehýb!“ Alebo: Stretnú sa dve babky na rohu ulice a jedna nepríde.
Amela (11): Jedna stena hovorí druhej, stretneme sa na rohu. Alebo: Romantický párik je na cintoríne, príde babka a z hrobu vyjdú dve malé deti. Babka sa spýta: „Čie sú tie deti?“ Romantický pár na to: „Viete, nemali sme ich kam dať, tak sme ich dali k našim.“
Linda (12): Štyri blondíny v aute sa hádajú, ktorá bude sedieť pri okne.
Karolína (12): Môžem ešte? Učiteľka na konci školského roka povedala, že každý darček, čo dostane, chytí a bude hádať, čo to je. Zoberie darček od kvetinárovej dcéry Aničky, zatrasie a háda: „To sú kvety, však?“ „Áno, pani učiteľka.“ Zoberie darček od mäsiarovho syna Jožka, zatrasie a povie: „To sú klobásky, však?“ „Áno, pani učiteľka.“ Zoberie darček od vinárovho syna Gejzu, zatrasie a začne z neho vytekať žltá tekutina. Ochutná a háda: „To je víno, však?“ „Nie.“ „Tak šampanské?“ „Nie.“ „Tak čo to je, Gejza?“ „Šteniatko.“
Ako vznikajú vtipy?
Jano (12): Niekto ich zavesí na internet.
Karolína (12): Človek zažije vtipnú situáciu, trochu ju doplní, skráti a vznikne vtip.
Samo (11): Vtipy sa šíria z generácie na generáciu.
V čom sa líšia vtipy pre dospelých a pre deti?
Samo (11): Tie dospelácke sú neslušné.
Tea (12): Sú aj komplikované a dlhé. Skôr o ľuďoch ako o zvieratách a paradajkách.
Jano (12): Ja dospelácke vtipy chápem, aj viem, že to má byť smiešne, len sa nesmejem.
Prečo deti nerozumejú dospeláckym vtipom?
Terezka (11): Lebo sú trápne.
Karolína (12): A sexuálne.
Samo (11): Vždy, keď si môj strýc a tato rozprávajú vtipy, zavrú ma do izby, aby som nič nepočul, lebo sú neslušné. Ja si však nastavím mobil na nahrávanie a všetko si nahrám.
Jano (12): Ja konkrétne nerozumiem tomuto vtipu: Lord hovorí: „James, vajíčka.“ James odpovie: „Na tvrdo alebo na mäkko?“ Lord na to: „Poškriabať.“
Linda (12): Niektoré vtipy sú ťažšie na pochopenie aj pre dospelých.
Ako je možné, že si pamätáte toľko vtipov?
Samo (11): Lebo sú neslušné.
Amela (11): Lebo majú pointu, postup. Čítam ich nahlas doma a potom si ich rýchlejšie zapamätám.
Linda (12): Je to lepšie než škola, tak sa mi to aj ľahšie zapamätáva.
Jano (12): Človek si zapamätá len smiešne vtipy. Tie, ktorým nerozumie, hneď zabudne. A pamätá si ich aj preto, lebo nemusí. To, čo robím dobrovoľne, ma aj veľmi baví.