Prevencia a boj s obezitou a ďalšími zdravotnými ťažkosťami sa začína už v útlom veku.
Potreba viesť zdravý a aktívny životný štýl je nám dospelým predkladaná denne v najrôznejších podobách. Z každej strany nás odborníci upozorňujú na úskalia nezdravého stravovania a nedostatku pohybu, na najrôznejšie zdravotné problémy, ktoré s takýmto životným štýlom súvisia.
Často sa hovorí o vysokej hladine cholesterolu, vysokom krvnom tlaku, cukrovke, nadváhe alebo obezite. Smutnou pravdou však ostáva, že s rovnakými problémami sa čoraz častejšie stretávajú aj deti. Príčiny ich problémov bývajú rovnaké.
Na vine je nevhodná vysokokalorická skladba stravy, pitie sladených kolových nápojov a džúsov, nedostatok pohybovej aktivity a časté sedenie pred televíziou alebo pred počítačom. Práve so zvýšenou váhou u detí je spojených veľa zdravotných ťažkostí, ktoré kedysi boli len „výsadou“ dospelých.
Obézne deti
„Na Slovensku trpí nadváhou trinásť percent detí. Až osemdesiat percent z nich si obéznosť ponesie do dospelého veku. A každým rokom sa toto číslo zvyšuje. Čoskoro tak dobehneme „Západ“, lebo sa mu chceme vyrovnať v rýchlom stravovaní a zabúdame na domácu varenú stravu,“ varuje pediatrička Renáta Gérová. Obezita a nadváha sú závažnou hrozbou súčasnosti. Vplyv na deti má nevhodná životospráva i genetické dispozície.
Ak je napríklad jeden z rodičov obézny, riziko, že jeho dieťa bude mať obezitu, je trojnásobné, ak sú obézni obaja rodičia, je až desaťnásobné. „V krajinách Európskej únie je viac ako štrnásť miliónov školopovinných detí s nadváhou, z toho tri milióny sú obézne,“ dodáva pediatrička. Najčastejší výskyt nadmernej hmotnosti u detí je v južnejších štátoch Európy.
V Taliansku, Španielsku, Grécku alebo na Malte je to vyše tridsať percent. Súvisí to s geografickou polohou danej krajiny. Ľudia v severnejších krajinách sú vyššieho vzrastu, na druhej strane teplejšie podnebie južných krajín znižuje v ľuďoch potrebu pohybovať sa. Netreba sa však upokojovať tým, že na tom nie sme až tak zle. Prípadov detskej obezity a s ňou spojených problémov je aj u nás čoraz viac.
Nielen choroby dospelých
S detskou nadváhou úzko súvisí takzvaný metabolický syndróm. Trpí ním čoraz viac detí a tínedžerov s obezitou. Nadmerný príjem tukov a cukrov v potrave narušuje ich metabolizmus. Uvoľňuje sa nadmerné množstvo inzulínu, pre ktorý človek opäť pociťuje hlad a znova chce jesť.
Ide o začarovaný kruh. „Príliš veľká produkcia inzulínu prispieva k rozvoju orgánových a metabolických zmien u obézneho jedinca. Nastáva inzulínová rezistencia. Výsledkom je porucha glukózovej tolerancie, starecká cukrovka, stukovatená pečeň, ateroskleróza, vysoký krvný tlak.
Postihnuté deti častejšie trpia deformitami pohybového systému a chronickými ochoreniami dýchacieho systému,“ vraví odborníčka. Každé obézne dieťa má navyše osemnásťnásobné riziko pretrvávania obezity a jej komplikácií do dospelosti v porovnaní so štíhlymi rovesníkmi.
Základom je strava a pohyb
Deti vedome i podvedome preberajú spôsoby správania od rodičov a ostatných dospelých vo svojom okolí. Je preto najmä na rodičoch, aby sa ich pokúsili odmalička viesť nielen k zdravým návykom v stravovaní, ale i k dostatočnej pohybovej aktivite. „Už aj generácia, ktorá má teraz okolo dvadsať rokov, športuje oveľa menej než jej rodičia kedysi, nehovoriac o malých deťoch.
Pre našu generáciu bol šport niečo prirodzené. Prišli sme domov, hodili sme tašky do kúta a utekali sme hrať von vybíjanú alebo skákať cez gumu. Dnes vidíte vonku len malé deti predškolského veku, s ktorými sú ich rodičia, väčšinou matky na materskej.
Neskôr deti navštevujú športové krúžky, kam ich rodič musí vodiť a niekedy je to preň náročné finančne aj časovo. Pohyb u detí už nie je taký častý a prirodzený. Je viac plánovaný,“ vraví fi tneska Zora Czoborová. Malé deti majú väčšinou energie na rozdávanie. Práve v tomto období je najvhodnejšie u nich začať budovať návyk fyzickej aktivity, vďaka ktorému bude pre ne vo vyššom veku šport celkom prirodzený.
Podobne je to aj so stravou. Každé dieťa by prirodzene radšej siahlo po sladkej maškrte ako dusenej zelenine. Netreba sa vyhýbať sladkostiam, ale je dobré vedieť, ako ich vyvážiť niečím zdravším. „Naše deti uprednostňujú múčne a mäsité jedlá. Nad zeleninou často ohŕňajú nos a z ovocia konzumujú len jablká a citrusy,“ uvádza Renáta Gérová.
Osvojenie si zdravého spôsobu stravovania a dostatočnej telesnej aktivity by malo byť pre každého samozrejmosťou. Vedie k obmedzeniu výskytu nadváhy, obezity a ďalších civilizačných ochorení u všetkých generácií. Nenechávajme to na deťoch, môže sa stať, že keď vyrastú, bude pre ne už neskoro.
Majú deti záujem o šport?
V internetovej ankete, ktorú sme uverejnili na stránke www.zena.sme.sk, sme zisťovali, ako je to s pohybovou aktivitou detí našich čitateľov. Pravidelne na tréning chodieva 52 % detí respondentov. Až 30% detí však nenavštevuje žiadny športový krúžok, lebo ich šport nebaví.
V ostatných prípadoch deti nechodia na žiaden šport, lebo naň rodičia nemajú dostatok času alebo financií. Voľný čas trávi väčšina, 53% ratolestí, najradšej vonku s kamarátmi. 30% dáva prednosť počítačovým hrám alebo sledovaniu televízie a ostatných 17% navštevuje po škole rôzne záujmové krúžky. Kozmetický balíček posielame Dominike Maninovej z Banskej Bystrice.
Zbavte sa stravovacích prehreškov
Ako a čo jesť? Máme pre vás niekoľko odporúčaní pediatričky Renáty Gérovej, ktoré platia pre rodičov aj ich deti:
- Pri jedení sa sústreďte na jedlo, nepozerajte ani televíziu.
- Potravu dôkladne požujte. Jej trávenie sa začína už v ústach, preto jedlo nehltajte.
- Dôležitá je časová pravidelnosť jedenia a striedmosť.
- Tak ako sa striedajú štyri ročné obdobia, obmieňajte aj vy váš jedálny lístok. Dávajte prednosť domácej ponuke ovocia a zeleniny.
- Naučte deti, že bez raňajok sa nepatrí odísť z domu.
- Desiata je najlepšia vo forme ovocia. Dieťa osvieži a zvýši jeho schopnosť sústredenia.
- Olovrant by mal byť vo forme zeleniny.
- Posledné jedlo by sa malo jesť aspoň tri hodiny pred spaním.
- Na tanieri by malo byť 50 % zeleniny, 25 % mäsa a 25 % prílohy.
- Uprednostnite biele mäso a mäso z malých zvierat. Obsahuje menej tuku, viac bielkovín a nezaťaží toľko trávenie.
- V priemere by sme mali piť dva litre tekutín, počas horúčav ešte viac. Pijeme priebežne, nie až keď cítime smäd. Najlepšie osvieži pramenitá voda. Vyhýbajte sa príliš studeným nápojom. V tele sa vytvorí akýsi žľab, tekutina prejde priamo do tenkého čreva a zároveň uzavrie žalúdok, takže potom nie sme schopní prijať ďalšie množstvo tekutiny.
Ako deti priviesť k športovaniu?
Odpovedá fi tneska Zora Czoborová, ktorá sa zapojila do projektu Nehovor mi tučko. Jeho cieľom bolo hravou formou sprostredkovať tínedžerom informácie o zdravšom životnom štýle. Na čo sa treba zamerať ohľadom detí pri športe?
„Deti by sme mali viesť k pohybu už v útlom veku. A začať by sme mali určite prostredníctvom hry, podobne ako ich hrou učíme rozoznávať tvary, čísla alebo farby. V tomto ohľade by som odporúčala ako najvhodnejší druh športu, ktorým je dobré začať, základnú gymnastiku. Deti ju ani neberú ako šport, ale ako zábavu. Pri nej sa naučia základné lokomočné pohyby, ako je chôdza, poskoky, obrátiť sa vzad, vpred, ktorá je ľavá a pravá strana, čiže osvoja si základnú koordináciu. A potom treba deti v športe podporovať a vybudovať v nich zvyk, aby sa im šport stal každodennou nutnosťou. Podobne, ako keď máte potrebu si ráno a večer umyť zuby. Myslím, že keď takto začneme deti vychovávať od štyroch do šiestich rokov, keď dorastú do pubertálneho obdobia, v ktorom ich zaujímajú len počítačové hry a Facebook, budú považovať šport za akúsi prirodzenú súčasť životného štýlu. Nemám pritom na mysli veľké športové výkony. Ide len o vytvorenie zvyku tela na výdaj energie, pohyb a na endorfíny, ktoré sa pri športe vyplavujú do krvi.“
O akú pohybovú aktivitu sa deti najviac zaujímajú?
„V nižšom veku ich bavia najmä rôzne hry, majú rady súťaživosť. Práve to v nich treba podporovať, aby mali chuť zúčastňovať sa na takýchto aktivitách aj naďalej. V neskoršom veku, keď sú deti talentované, môžu navštevovať nejaký športový krúžok. Myslím si však, že sú v súčasnosti dosť ovplyvňované športovou verejnou mienkou, a keď sa darí hokejistom, tak chcú byť hokejisti, ak je úspešný tenista, chcú sa venovať tenisu. Mám tiež veľa skúseností, že keď sa dieťa začne od troch, štyroch rokoch venovať základnej gymnastike, potom v nej chce pokračovať aj ďalej. Mala by byť však len akýmsi štartom a každý by si mal potom nájsť vlastnú cestu a šport, ktorému by sa venoval.“
K téme sa vyjadruje pediatrička Renáta Gérová zo súkromnej ambulancie pre deti a dorast v Sabinove a fitneska Zora Czoborová, www.zoracentrum.sk.