V detských ambulanciách sa lekári v lete najčastejšie stretávajú s podvrtnutiami alebo zlomeninami v oblasti zápästia. Tie deti utrpia väčšinou po páde na kolieskových korčuliach.
„Potom sú to pády z bicykla, ktoré majú za následok poranenia rôznych častí tela, deti po nich veľmi často mávajú otras mozgu,“ hovorí chirurg Erich Murár z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici.
Menšie úrazy sa deťom stávajú na ihrisku, kde zvyčajne spadnú z preliezky; odnesie si to poranená hlava alebo ruka. „Často prichádzajú aj s poraneniami brady a obočia; tieto tržné rany vznikajú pri behu či zakopnutí,“ dodáva Murár.
Niektoré drobné poranenia spôsobia aj sladkosti, či už je to zmrzlina, ovocie, alebo melón, ktoré deti v teple konzumujú a majú oblečené pestrofarebné šaty.
„To všetko láka včely, osy a sršne a už je na svete bodnutie,“ upozorňuje detská lekárka Katarína Šimovičová.
Rodič by mal mať poruke prípravok, ktorý tlmí bolesť z bodnutia. „Treba byť obzvlášť obozretný v prípade, ak je dieťa na uštipnutie alergické, čo sa môže prejaviť dýchacími problémami a veľkými opuchmi,“ hovorí lekárka.
Výlety na kolieskach
Na turistických potulkách čoraz častejšie stretávame rodičov, ktorí svoje malé deti ťahajú v špeciálnom vozíku pripevnenom za vlastným bicyklom. Je to bezpečné?
„Som presvedčený, že detské vozíky sú bezpečnejšie než detské sedačky,“ vysvetľuje Honzo Galla z českej firmy Azub Bike.
Dôvodov je podľa neho niekoľko. Predovšetkým detský vozík má rámovú konštrukciu, ktorá dieťa obklopuje. A tiež má textilnú kapotáž. Pri prípadnej nehode to všetko ochráni dieťa oveľa viac, než dokáže detská sedačka.
Ďalším dôvodom je aj to, že detský vozík je nezávislý od jazdca na bicykli a keby došlo k pádu cyklistu, vozík stále stojí na svojich kolesách.
Ak sa však rozhodneme pre zadnú detskú sedačku na bicykel, uprednostnime tú, ktorá má dostatočne veľkú oporu na chrbát, príjemné čalúnenie a mala by byť odpružená. Samozrejmosťou by mali byť nastaviteľné pásy a nastaviteľné opory nôh a tiež aj remienky na nohy.
Keď je už dieťa väčšie, môže sa na rodinný výlet vybrať na vlastnom bicykli.
„Ak dieťa sedí na sedle, malo by pohodlne dosiahnuť chodidlami na zem,“ upozorňuje Galla. Bude sa cítiť bezpečne a môže kedykoľvek rýchlo a bezproblémovo zastaviť. Riadidlá by mali byť vyššie než sedadlo, čo je pre dieťa prirodzenejšie. Stále tak vidí, kam zatáča a kam vlastne ide.
Horské túry až so staršími
Deti do dvoch rokov nie je vhodné brať na horské túry do vyšších polôh a do lanovky prekonávajúcej značné prevýšenie. Ich organizmus sa ešte nevie adaptovať na nedostatok kyslíka vo výškach nad 2000 metrov.
Ani vyrovnávanie tlaku v stredouší prehĺtaním nie je u nich ešte plne vyvinuté a môže prísť bolesť v ušiach a zápal stredného ucha.
Na túre s dieťaťom by sme si mali plánovať časté prestávky. Po dlhom sedení v sedačke je dieťa podráždené a chladne – stlačením stehenných tepien sa spomaľuje jeho krvný obeh v končatinách. Prerušme teda túru, vyberme ho zo sedačky a nechajme ho niekde v tieni sa vyspať.
„Ak plánujete dovolenku pod stanom, je vhodné začať dieťa privykať na spanie v spacáku pred jej začiatkom,“ odporúča Marie Klementová z Alpského klubu Brno.
Z klimatizácie nádcha, z parku svrbenie
V ambulancii lekára môžeme s deťmi skončiť aj po cestovaní v klimatizovanom aute. Čím sú deti mladšie, tým horšie reagujú na klimatizovaný vzduch, ktorý býva plný škodlivých mikročastíc.
Svojím nedostatočne vyvinutým systémom ich nie sú ešte schopné likvidovať a môže mať zvýšenú teplotu, dostať nádchu, kašeľ, zapália sa im očné spojivky.
Nástrahy na deti striehnu aj v parkoch, kde sa často vyskytuje jedovatý brečtan. „Môže spôsobovať svrbenie kože a celkovo ju podráždiť,“ hovorí detská lekárka Monika Antošová.
„Ak už došlo k podráženiu, treba dieťa hneď vyzliecť a dôkladne ho umyť mydlom a vodou,“ radí doktorka.
Prvá pomoc pri úrazoch a poraneniach
Poškriabné ruky, tvár, rozbité kolená, to všetko k letným hrám detí patrí. Rodič by mal mať po ruke obväz, dezinfekčný prostriedok, náplasť.
Drobné poranenia sa deťom stávajú bežne. Nemali by sme ich však podceňovať. Primár oddelenia urgentného príjmu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Marcel Brenner hovorí, že najskôr treba zhodnotiť rozsah a závažnosť poranenia a následne zastaviť krvácanie.
1. Pri úraze hlavy
Pritlačte na poranené miesto čistú vreckovku (obväz, šatku a podobne) a podržte 10 až 15 minút. Potom ranu očistite, krvácaním sa z rany vyplavila časť nečistôt.
Poranené miesto umyte čistou vodou a okolie rany mydlom, prípadne dezinfekčným roztokom.
Odreniny a malé rany nezakrývajte obväzom, na vzduchu sa zahoja najlepšie. Ak je rana väčšia a zostali v nej nečistoty, vyhľadajte lekára.
2. Pri popálení
Deti majú veľmi rady grilovačky, no neraz sú rozšantené a popália sa. Popálené miesto najskôr ochladzujte 10 až 15 minút pod prúdom studenej vody. Pripálený odev nestrhávajte, iba obstrihajte.
Pľuzgiere neprepichujte. Na popáleninu nedávajte masť, zabudnite aj na osvedčené domáce recepty – natrieť popálené miesta olejom. Ak je popálenina malá, stačí ju niekoľko dní preväzovať čistým obväzom.
3. Pri krvácaní z nosa
Dieťaťu hlavu nezakláňajte, ale ho predkloňte. Na desať minút mu stlačte miesta tesne pod pevnou časťou nosa. Aspoň dve hodiny po zastavení krvácania by nemalo piť teplé tekutiny a namáhať sa.
(or)
Čo robiť pri vybití zuba
Okamžitá pomoc, ak si dieťa vybije zub, môže byť dôležitá. Najmä ak ho dieťa vdýchne.
O zuby prichádzajú deti na ihriskách, ale aj pri hrách priamo v domácnosti.
„Pokiaľ dieťa po úraze plače, krváca z úst alebo z nosa, treba ho skúsiť upokojiť a v žiadnom prípade naň nekričať,“ píše v Bedekeri zdravia doktor Taras Feltsan.
Najčastejšie sa pri menších úrazoch poškodia mäkké tkanivá tváre a úst. Vonkajšie ranky treba opláchnuť čistou vlažnou vodou, nepoužívať priamo na poškodené časti žiadne alkoholové a dezinfekčné roztoky.
Pokiaľ krvácanie po niekoľkých minútach neustúpi, tak treba priložiť na ranu čistý látkový obväz, môže byť trošku navlhčený, prípadne aj studený a čím skôr treba vyhľadať odbornú pomoc.
„Ak dieťa krváca z úst, v žiadnom prípade mu opakovane nevyplachujeme ústa vodou. Malo by sa snažiť čo najmenej odpľúvať, piť len v malých množstvách,“ píše Feltsan.
Pri úraze sa môže stať, že dieťa mliečny zub prehltne. Netreba sa však obávať vážnych komplikácií. Po určitom čase sa zub alebo jeho časť vylúči z organizmu prirodzenou cestou. Iná situácia by nastala pri vdýchnutí zuba, ak by sa dieťa začalo dusiť.
Vtedy treba okamžite vyhľadať odbornú pomoc. Akl dieťa nemá dýchacie ťažkosti, vždy sa presvedčíme o tom, či sa zub nenachádza niekde na mieste úrazu. Je to dôležité pre ďalšie ošetrenie pacienta.
Aj predčasné straty mliečnych zubov v dôsledku úrazov majú nepriaznivý vplyv na vývoj chrupu. Mliečne zuby totiž fungujú ako prirodzený medzerník, udržiavajú miesto pre prerezanie trvalých zubov.
Autor: Dagmar Murgašová