Otec mal milovať aj zabíjať

Otcovstvo sa začalo formovať už pred miliónmi rokov. Cesta k modernému vzťahu otca a dieťaťa bola dlhá a pomalá. Kedy muži objavili lásku?

Ak sa matke udeje neprávosť, jej dieťa s ňou bude súcitiť a milovať ju. Ale čo ak sa nespravodlivosť stane otcovi? Dieťa ho tiež miluje, ale okrem jeho lásky chce cítiť aj jeho silu. A tak je otec drvený dvomi rozdielnymi zákonmi. Jeden diktuje príroda, druhý ľudská kultúra.

„Dieťa očakáva od otca podobné city ako od matky, ale to nie je všetko. Žiada ho: buď ku mne dobrý a spravodlivý. Miluj ma. Ale ostatným ukáž hlavne svoju silu i za cenu násilia, i za cenu nespravodlivosti,“ píše v slávnej knihe Súmrak otcovstva významný taliansky sociológ Luigi Zoja. Pokúsil sa v nej vysvetliť krízu otcovstva, ktorú možno konštatovať pri pohľade na počet rozvodov a detí vyrastajúcich bez otca. Ak chcel odpovede na svoje otázky, musel začať hľadať v prehistorických dobách.

Stopy v kameni

Ľudoopy, podobne ako drvivú väčšinu ostatných živočíšnych druhov, príroda neformovala ako otcov. Predkovia ľudí sa rozmnožovali prostredníctvom najsilnejších jedincov z tlupy. Alfasamec nemal okrem biologickej úlohy oplodňovať samice v skupine žiadne iné otcovské poslanie.

DEŇ OTCOV
  • Po prvý raz sa slávil 5. júla 1908 vo Fairmonte v Západnej
    Virgínii.
  • Zorganizovala ho Grace Golden Claytonová, ktorá si chcela
    pripomenúť životy 210 otcov, ktorí zahynuli niekoľko mesiacov
    predtým pri banskom nešťastí.
  • Je možné, že bola ovplyvnená aj Dňom matiek, ktorý sa začal
    sláviť presne v tom istom roku len niekoľko kilometrov odtiaľ.
  • O dva roky neskôr 19. júna vyšla s podobnou iniciatívou
    v americkom Spokane Sonora Smart Doddová, ktorá si takto
    chcela uctiť svojho otca, ktorý sám vychoval šesť detí.
  • Na sviatok sa neskôr na desaťročia prakticky zabudlo, až v roku
    1966 ho oficiálne uznal prezident Lyndon B. Jonson a jeho
    slávenie stanovil na tretiu nedeľu v júni.
  • V roku 1972 prezident Richard Nixon urobil z tohto dňa
    celonárodný sviatok. Najviac krajín ho dodnes slávi v tomto
    termíne – vrátane Číny, Británie či Slovenska. Deň otcov sa však
    po svete slávi aj v iné dni, škandinávske krajiny si ho napríklad
    pripomínajú v novembri.

K predobrazu dnešného otca sa začalo schyľovať pred miliónmi rokov, keď obývali zem australopitekovia a prírodné zákony začali ustupovať kultúre. Naši predkovia sa vzpriamili, začali používať nástroje a škreky pomaly artikulovali do prvých slov.

A práve vtedy sa udiala možno najdôležitejšia premena zo zvieraťa na človeka – namiesto nepravidelného párenia začali rozmnožovanie určovať párové vzťahy. Iba človek ako jediný zo všetkých druhov prestal byť predurčený na nejaký spôsob párenia, ale mohol si vyberať medzi monogamným alebo polygamným, dlhodobým alebo krátkodobým vzťahom.

„Všetci muži majú deti, ale selekcia zvýhodňuje tých, ktorí sa postarajú o svoje potomstvo, teda tých, ktorí sú nielen mužmi, ale dokážu byť i otcami,“ píše Zoja.

Na území dnešnej Tanzánie archeológovia objavili otlačky chodidiel dvoch praľudí, ktorí kráčali vzpriamene bok po boku. Sprevádzala ich tretia stopa, ktorá zjavne patrila tretiemu, oveľa menšiemu tvorovi. Tento prvý obraz klasickej rodiny je starý 3,5 milióna rokov.

Vráť sa domov

Keď sa muži dohodli na ukončení agresie a o ženy prestali bojovať, ale si ich podelili, mali čas na užitočnejšie rodinné záležitosti. „Na rozdiel od ľudoopov, ktoré svoju korisť skonzumujú na mieste, ľudský samec sa ju naučil prinášať domov. Neposkytoval už len spermie, nestýkal sa so samicami len behom krátkeho aktu plodenia,“ tvrdí Zoja.

Muž trávil čas s matkou svojich detí s výnimkou loveckých výprav. V nich rozvíjal svoje psychické schopnosti – jeho mozog sa učil komunikovať, predvídať, sústrediť sa na niečo, čo nie je viditeľné. Ale rovnako dôležité ako schopnosť efektívne prenasledovať korisť podľa Zoju bolo, že sa lovci vracali domov. Nielen ako skupina, ale aj ako jednotliví otcovia k svojim rodinám.

Duševná energia, ktorú samec ušetril, keď prestal súperiť s ostatnými samcami o právo rozmnožovania, sa mohla rozvíjať do nových pocitov súdržnosti a smútku za domovom a neprítomnou partnerkou a deťmi. „Možno vtedy objavili lásku,“ myslí si Zoja.

Človek rodinný

Monogamia, deľba práce a ďalšie prejavy kultúrneho správania menili všetko ostatné a zasiahli do genetického vývoja nášho druhu. Príroda pomáhala človeku budovať rodinu: na rozdiel od šimpanzov prestala mať výhodu samica, ktorá signalizovala svoju plodnosť a tým vábila čo najsilnejších samcov.

Sex prestal mať iba reprodukčnú funkciu a stával sa súkromnou záležitosťou a nástrojom udržania vzťahu, deti ľudí boli krehkejšie než mláďatá opíc. „Evolúcia teda zvýhodnila tie zmeny, ktoré prospievali rodinným väzbám a nie už priamo potomstvu,“ sumarizuje Zoja. A dodáva, že prírodný výber zabezpečil, že postupne prevládli samci, ktorí vyhľadávali styk len s jednou partnerkou. A so vzťahom k stálej partnerke si začali samci vytvárať i vzťah k svojim deťom.

„Zvierací samec disponuje vrodeným mechanizmom, ktorý brzdí jeho agresivitu k mláďatám vlastného druhu. Ak však nepatrí k monogamnému druhu, neurobí pre svoje mláďatá prakticky nič a ani nerozlišuje medzi vlastným a cudzím potomstvom,“ opisuje Zoja a dodáva, že práve preto nemôžme monogamiu považovať za výsledok nejakého zákona. „Bola víťazstvom v boji o prežitie.“

Druhý rodič

03.jpgS tým, ako sa v otcovi rozvíjal vzťah k vlastnému potomstvu, ktoré mu rástlo pred očami, dostával aj nové úlohy – manželské a rodičovské, začal živiť ženu a deti. A dostavili sa typicky ľudské komplikácie. Ako zdôrazňuje Zoja, „samice sa touto požiadavkou riadili od nepamäti. Stavba mužského tela a mužské inštinkty však nemajú k dispozícii dosť dlhé časové obdobie na to, aby ich biologická evolúcia vhodne vybavila k novým úlohám“.

Kým matke dala príroda prsia, aby dokázala dojčiť, muž mohol svoj vzťah k dieťaťu stavať len na dávnych spomienkach z čias svojho raného detstva, keď si užíval starostlivosť svojej matky.

Muž sa napokon podvolil očakávaniu, že bude živiteľom rodiny, ale súčasne hľadal protiváhu, kde by mohol uplatniť vlastnú individualitu. „Musel vybudovať rodinný priestor bez toho, aby sa v ňom rozplynul,“ vysvetľuje Zoja. To si vyžadovalo, aby sa spájanie mužského a ženského sveta nedokončilo, ale aby pretrvali rozdiely. Neprejavovali sa len v deľbe práce, ale neskôr i vo zvykoch či zákonoch, ktoré jasne vymedzili priestor muža, do ktorého žena nesmela.

Otcovský paradox

Patriarchálna spoločnosť rozdelila rodičovské úlohy a do zoznamu funkcií otca napísala na prvé miesto schopnosť zabezpečiť prežitie sebe a potomstvu. A kládla na neho rozporuplné očakávania: vnútri rodiny má byť láskavým otcom, v spoločnosti má ukázať silu a priebojnosť.

Podľa patriarchálnej tradície aj dieťa očakáva od otca niečo iné ako od matky. Praje si silného a víťazného otca, dobrota a láska je až na druhom mieste. No Zoja hovorí, že otec je celistvá osoba, ktorú tlak k rozštiepeniu a ku kolísaniu medzi dvomi rôznymi zákonmi zneisťuje.

Kým ešte pomerne nedávno deti nemali právo ani možnosť posudzovať otcovu úspešnosť, dnes ho majú. To spolu so všetkými ďalšími plynulými i skokovými zmenami súčasného sveta útočí na podstatu otcovstva a mení ho pred očami. Ako dodáva Zoja, výsledkom otcovského paradoxu je okrem iného i vysoký počet detí, ktoré sa nezmieria s otcom, ktorý je láskavý, ale nie je silný. Namiesto neho si adoptujú otca z ulice, podobne ako Pinocchio, ktorý odišiel od nudného Geppeta k drzému a vzdorovitému Lucingolovi.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  7. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  10. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 6 307
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 073
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 2 988
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 490
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 444
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 431
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 407
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 213
  9. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni. 1 000
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 909

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako mení transplantácia srdca vnímanie okolitého sveta

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

SVET

Macron našiel spojencov na európsku revolúciu aj na Slovensku

Pri plánoch sa nemôže úplne spoľahnúť na podporu Nemecka.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.

Neprehliadnite tiež

Detská imunita na jeseň: Ako ju podporíte a čo na ňu vplýva?

Úlohu zohráva zdravý režim, psychická pohoda, ale aj očkovanie a výživové doplnky.

Vedkyňa, ktorá skúma ľudskú sexualitu: Žiarlivosť je obranný mechanizmus, načúvajme jej

Kateřina Klapilová tvrdí, že v laboratóriu je oveľa ťažšie vzrušiť ženy než mužov.

Ako vám pri pôrode môže pomôcť dula a kedy sa pre ňu rozhodnúť?

Prítomnosť duly pri pôrode dokázateľne znižuje percento cisárskych rezov.